Dnes je asi taký večer, ale keď ma začali bolieť prsty od kovových strún, chcela som zahnať čas a nočné čakanie na môjho milého tým, že prešacujem periňáky, staré krabice ešte čo sme sa sťahovali a tak....
Napríklad môj prvý pamätník, ktorý som dostala na Vianoce keď som mala 6 rokov a chodila do prvej triedy na mojej základnej škole kde si to "odsedel" aj moj ocko. Toť svetlo sveta uzrel môj výtvor... :D Niečo na typ kačička išla na čunder ( no, ale mne sa to páči doteraz ) Júúú...
Alebo diplomy za vzorné správanie a poriadok v izbe keď sme chodievali do Školy v prírode... To sú naozaj pekné spomienky. Listujem v tých všetkých obrázkoch a mám dokonca aj obrázkový program, ktorý sme si kreslili ako škôlkari v ŠvP Hronec...jááj prvé škôlkárske lásky...ja si pamätám aj meno toho blonďavého anjelika ostrihaného moderne na hríbika :D Maťo Ilas...
A musím podotknúť, že v tom šťastnom roku 1995 som získala aj diplom za fúkanie papierovej guličky :D
V mojej kariére nasledoval úspech za úspechom...V roku 1996 som sa ako mladá odhodlaná tanečnica v krúžku Hviezdička naučila rôzne tance no všetko sa zavŕšilo na vystúpení Vianočná Besiedka. V roku 1998 som pristúpila na druhý krok mojej duchovnej cesty pri Prvom Svätom Prijímaní tedy asi s najlepším farárom, akého som mala šancu spoznať a ním je Marián Bielik.
Ďalšia láska nedala na seba dlho čakať a v 4.-tom ročníku na ZŠ som sa v škole prírode na Muránskej Planine zahľadela do Romana Perneckého (no mám pocit, že na 1 deň aj on do mňa) hehe... V piatom ročníku keď už podľa knihy Prírodovedy bola zo mňa žena, som začala navštevovať Základnú umeleckú školu na Gessayovej ulici (neďaleko bydliska mojej terajšej lásky). Po 4 rokoch som sa stala absolventkou, veď aby nie keď ma viedla tak skvelá pani učiteľka Erika Trnkusová.
V 9.-tom ročníku, keď prišlo na lámanie chleba a mala som sa rozhodnúť ako sa bude môj život uberať ďalším smerom rozhodla som sa ísť na prijímacie skúšky na ŠUV Jozefa Vydru na štúdijný odbor propagačného výtvarníctva kde sa hlásilo v mojom roku 62 žiakov. Prijímali len 6-tich a ja som skončila 8-ma pod čiarou čo ma natoľko položilo, že som s celou umeleckou školou a kreslením na niekoľko rokov prestala a prvý "vážnejší" obrázok som nakreslila toto leto... V máji toho posledného roku na ZŠ som robila druhé skúšky na ZHA moju terajšiu školu s úspešnosťou 4-tá v poradí prijatých...kto vie svoje o tých prijímačkách nech vie...nieje to vec, ktorá sa dá "zmedializovať" na internete.
No a tu som teraz...zažila som si jeden krásny vzťah na tejto škole, no ten kôli mojim pubertálnym výlevom skončil nie moc pekne. A tak mi život do cesty postavil Maťka Beláňa...a po všetkých prekážkach a problémoch môžem povedať, že som znovu šťastná.
To je asi také malé zhrnutie, ktoré sa mi oprášilo v hlavenke dnešnú noc.
Zdraví Vás -
Jarka Buláková krstená Jarmila Mária Veronika* Buláková
* birmovné meno :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára