Takže nový malý súhrn?
Zamilovala som sa do Mariána Geišberga. Presnejšie do jeho hudby.
Zamilovala som si tohtoročnú jeseň. Všetko to šušťavé lístie a žltkavé karotenoidy ako sa aj v tme blyštia.
Prišlo mi o to viac ľúto, že som nikdy nemohla študovať to čo som vždy chcela.
Avšak právne-neprávnou cestou mi pomáha ísť zopár dvojnožcov...V podstate to nieje také zlé.
Sekcia-financie: Po nevydarených pokusoch o dobrú prácu v tomto meste svitla nádej a už mám aj zopár spokojných dní odpracovaných. Jazzová hudbička, voňavá káva, sem tam slovenský soc popík z 80-tych rokov, no hlavne zatiaľ dobrý komunikatívny kolektív, za ktorý ďakujem Bohu.
Je totiž naozaj ťažké sadnúť si s niekym po 15 hodinách, skončiť na pohotovosti a potom popíjať borovičku tak blízko nočnej oblohy.
Stalo sa...A bolo to milé.
Ďalší bod programu je asi taký, že by som sa mala pustiť so zápočtoviek, možno aj tú bakalárku rozrobiť...aj keď nemám pocit, ani dojem, dokonca ani len chuť začať riešiť niečo tak seriózne.
Nič sa mi nechce :) chcem sa len pozerať na fotografie zospinkované nad monitorom, na ktorých je chlapec v červenom tričku,s copíkom bledých vláskov zakusnutý do strapca sladkého rakúskeho hrozna...
Chcem ochutnávať tisíce vín, chcem cítiť mokrú zem a vyhriatu kôru bukových stromov. Chcem znovu niekam ísť. Chcem ísť na veľký výlet. Asi niekam na východ...
...a až všetci umrú budem im chodiť spávať do záhrady...
