KALBA in da eMeSJé

„Paťa do predele veď vážne vypadáme jak kurvy.“ zasmiala som sa a naťahovala som si na nohy červené silonky.
„Veď o to nám ide!“ ešte s väčším smiechom dodala Paťa a obe sme sa chystali pred zrkadlom. Domaľovali „sexi“ vzhľad a už mi aj zvonil mobil.
„Volá Medveď, už máme ísť dolu.“
Vzala som teda fľašu Hrušky, ruksak a v štekličkách sme sa zviezli dolu. Moji rodičia nám s úsmevom dali požehnanie z balkóna a s hanbou sme sa rozbehli do auta. Mladý Fidel Castro s doutníkom v puse a vylietaný Peťo nás čakali pri aute a už sme si to pádili rovno na Záhorie.
Síce padla malá prestávka na benzínke kde sme si kúpili čokoládku a kondómy, museli sme si niekde strpieť prvé verejné poníženie. =) aj tak haluz.
Cesta bola krásna...za polia zapadalo slnko a vôňa obilia sa niesla celým okolím. –Toto bude parádny večer – povedala som si a usmievala sa na slnečnú krajinu. Zrazu len ceduľa Moravský Svätý Ján a už sme aj boli pri My Caffe pod kulturákom. Vystúpili sme z auta a Lenka vhupla zas doň. Trvalo to dosť dlho kým sa prezliekla a ja som stihla obskákať Holuba...pozdraviť a pozoznamovať zopár ľudí a podobné vecičky. Obzerala som si hodne dlhú dobu Drgyho plagát, ktorý nemal chybu a ešte aj Holub pochválil, že chlapčisko z roka na rok rastie a je lepší. Áno, áno je to tak.
Ľudia sa pomaly zbiehali a padli aj prvé drinky...sem tam ktosi čosi cigaretka, za rohom aj niečo viac a pomaly sa večer rozprúdil do krásnych rozmerov. Hudba hrala, všetci boli happušky a podvečer prišli aj chalani z Levárek a po vyobjímaní sme začali kalbu s poriadnymi promile v sebe. Tanečky a koncerty sa striedali s fayn hudbou od Biby z FM...zarapovali aj chalani, okolo ktorých tancovali štetky =D a ja som sa spokojne zabávala v podstate na oslave mojej 19+ Jimmyho 19 + blá blá blá...bolo nás hojne. Slečna plavčíčka, černoško, hawaii týpci, cowboy, Amy Winihouse, Hippie girl...proste parádička. Keď sme už fest po niekoľkých hodinách nevydržali v tých vysokých botičkách dali sme civil, v ktorom mne osobne bolo najlepšie.
„Konečne kurvy v civile.“ zasmiali sme sa a vystúpili z auta ako iné baby. Padli ďalšie drinky...ja som si super pokecala s mojím malým Filipkom (Lil´Herááák) a ten mi na svoj mladistvý vek pekne prehovoril do duše a pochopil všetko čo som mu hovorila. Milý chalan. Toť klaniam sa Ti k nohám aj za úžasný beatbox a aj za to, že si fayn. =)
Čo bolo jediné sklamanie večera čo ani neviem či tak nazvať môžem, je že som si skoro vôbec nezatancovala s Qashom- no vlastne nehralo sa moc reggae takže ani nemalo na čom...ale aj tak...na to ako som sa tešila s ním som strávila najmenej času. S Medveďom tiež málinko, no zhodnotenie Práskarne 3 je asi také, že aj keď bolo krásne, super, úžasne, veselo...nieje to eMeSJé také ako bývavalo...všetko je super len mám pocit, že vyprchalo to prvotné „ENJOY“ medzi Jáňanmi a nami...možno je to dôsledok zmiešaného alkoholu vo mne, ale holky mali ten istý pocit. Snáď to nejaký Upful dá znovu na správnu mieru pretože niekoľko hodín nepretržitého láskyplného reggae v našich srdciach inak zaprúdi ako mix aký bol na tejto kalbe.
Nad ránom keď sa pomaly všetko rozchádzalo, začali sme sa lúčiť a dopíjať posledné kvapky alkoholu na dne fliaš... Bolo okolo 4.35h, Lenka už dávno s Rudym odišla na vlak a ja som sa drkotala najprv vo Filipovej mikine, potom v Štórovej a keď ma nakoniec každý obral o pocit tepla skončila som v studenom saku od neviem koho...=D
Levárčané odchádzali na vlak 5.19 a tak sme sa teda posledný krát rozlúčili a v zostave Holub, Ondro, Marek, Jimmy, Paťa, ja a ešte jeden týpek v monterkách sme sa natlačili aj s koltami do malého Daewoo Matiz a odviezli sme sa len tak tak do pola pri nejaký posed.
Wááá, vypadli sme z auta a pri rannom svitaní som sa s Paťou rozbehla do obilia kde sme kričali a behali o 106. Nakoniec som sa vrátila k ceste a otriasla zo seba rannú rosu. Bŕŕŕŕ...celé mokré sme nasadli do auta, nejak sa zasekli a haluzili ako znovu otvoríme auto. Ondrík na chvíľu chytil stres, ale keď sme sa už druhý krát viezli s tým že som sedela ponad riadiacu páku sme sa odviezli na stanicu. Bolo 5.35h a ku podivu tam kaprili ešte Levárčané a dokonca koho nevidieť!
„Lenkaaa čo tu robíte ešte?!“ kričali sme so smiechom s Paťou a smiali sa na tom celom.
„Dajte mi pokoj...“ zavrčala Lenka div jej pena netiekla pusou von. Rudy sa len s posmeškom zasmial, že ušiel vlak...
„Čo sa stalo Lenka?“ dobŕdala Paťa no ja keď som videla, že to asi už sranda neni ťahala som ju preč nech sa na to vykašle a keď sme sa dozvedeli, že Lenka v tom veľkomeste Moravský Ján zablúdila ani ja som sa nezdržala nezastaviteľného smiechu.
Zrazu len piskot vlaku na koľajniciach a tak sme sa ešte raz rozbehli vyobjímať chalanov a šupito presto konečne do teplej postele... Jasné, že ešte nebol koniec. Boli sme už len piati, ale Ondro zaparkoval pred večierkou kde sme nabehli rozbití jak socky a na pult Jimmy vyložil svoje zbrane. Predavačky z rána nechápali a my sme sa už ani nevládali smiať. Vzali sme si teda 15dkg tresky, nejaké pečivo a vyšli von. Sadli sme si na schodíky a chalani odišli až k lavičkám pred ústavom. Ledva som do seba pchala plno zlej zlej majonézy (heh Maťo- for you) a chrúmala celozrnný rohlík.
Ranná přesnídavka skončila tým, že Ondro vytiahol z backstagu džúsy a konečne nás odviezol na Riadok 50. Keď sme boli už u Hrabalovcov potichu sme sa umyli, vykradli Jimmymu nejaké trenírky a zababušili sa v jeho posteli kde padlo zopár návrhov (jasné, že v rámci srandy) no keď sme nášho miláčika vážne dlho naťahovali až mi ho prišlo ľúto.
Paťa: „ Apoň raz si ho chytím...“ – napr... =D
Nebudem tu rozoberať podrobné nechutnosti pretože tento blog čítajú aj malé deti =D a tak je to len medzi nami.
„Dobrú noc Ďuri, nebudem ti robiť zle.“ objala som ho keď už sa nervózne prechádzal po izbe a zaľahla som v hosťovskej izbe na roztiahnutom gauči.
Jasné, že Paťa na mňa hodila bobek a došiel ku mne spať Marek, ktorý pod vplyvom alkoholu mal tiež všelijaké nápady...asi tak som to ukončila, že nerieš...a noc prebehla bez zbytočných pi*ovín... =D tak je dobre...
Takže Práskaren???
Bolo fayn...ale budúci rok musí byť hodnotne lepšie... See ya next year!

Amur-ka, Riško, Matrosh- techno for life a Holub

Jeanette Amsterdam Hard Core sex and Petriššša

Jááánske kočky

Na benzínke v BA s Petríkom...

Ťažké autorgamy sme dávali...to sú kurňa defky jak má bejt!

FOTO

Pár foto sa dá stiahnuť cez http://xyllvia.blogspot.com/ alebo treba počkať na tie od nás z BA kým ich dáme niekam na stiahnutie všetky...ozvem sa ako sme na tom...čjus...

Príbeh...

V škole nám bola zadaná zase "skvelá" téma na sloh a tak som si vybrala asi pre mňa najľahšiu z nich. Nech sa páči...Zajtra už bude v rukách našej pobožnej pani slovenčinárky... =D

Všedný nevšedný príbeh
Môj príbeh sa začína s príchodom jari. Síce nie vždy je jar taká akú čakáme táto bola najkrajšia a najsladšia zo všetkých.
Ráno ako každé iné, pomyslela som si keď som sa vyteperila z postele a otriasla zo seba perie, ktoré vypadalo počas noci z vankúšov.
„Dobré ránko.“ pozdravila som žaby v rybníku a ony čľupli do môjho čaju. Hladina sa zavírila a sfarbila do žlta. Pretrela som si teda oči a vyšla na terasu nášho rodinného domu. Medzi rozkvitnutými orgovánmi a zlatistými púpavami sa ligotal čerstvý sneh.
„To nie je možné?! Veď je predsa máj.“ zasmiala som sa a skočila do mäkkej perinky. Medová vôňa mi naplnila hlavu a zrazu predo mnou stálo dieťa podávajúce mi veľký sladký lievanec poliaty javorovým sirupom.
„Čo tu robíš tak sama? Poď sa so mnou prejsť.“ navrhol mi malý chlapček v kockovanej košeli a ja som šla. Sneh bol čoraz pevnejší a pod nohami sa nám lámal ako cukrová poleva na punčových rezoch.
„Si ešte hladná?“ spýtal sa s úsmevom a z vrecka vytiahol ďalšie lievance.
„Nie ďakujem.“ zasmiala som sa a rozutekali sme sa k veľkej lúke. Bola plná červených tulipánov tancujúcich s vločkami medového snehu.
„Ako si sa sem vôbec dostala? Doteraz som tu bol sám a chýba mi sestrička.“ povedal chlapček a hompáľal nohami na vysokom strome.
„Sama neviem! Ale budem sa musieť vrátiť domov!“ kričala som na neho do tej výšky no tváril sa akoby ma ani nepočul.
„Nepustím ťa domov. Keď si večer namaľujeme noc budeš tu chcieť zostať navždy.“ trucoval a tak som za ním liezla na ten veľký strom aj s kyticou púpav. Rozprával mi o tom ako mu je často smutno a ako si ma vysníval. Tvrdila som mu, že to je naopak, že ja som si vysnívala tento svet, tú krásu a sladkosť všedného dňa.
Sedeli sme na konári až kým nezapadlo unavené slnko za hory a keď tma objala aj posledný svetlý kútik chlapček vybral z vrecka štetec a namočil ho do kytice púpav. Maľoval po oblohe hviezdy a tie rozsvietili celú krajinku. Každý dotyk štetca cinkotal po tmavomodrej oblohe. Keď sa celé divadlo skončilo zliezli sme opäť na lúku a ľahli si do perinky medzi malé okaté žaby. Chlapček sa ku mne pritúlil a pomaly zaspával v mojom náručí. Hlava mi klesla a tiež som sa oddala snom.
Zrazu som ucítila na tvári veľa niečoho mokrého, studeného a otvorila som oči. Žiadna lúka, žiaden chlapec a už vôbec nie obloha maľovaná peľom z púpav.
„Nechcel som ťa zobudiť ja, ale som rád, že to urobil tvoj pes. Už aj tak zatvárame.“ usmial sa na mňa mladý chlapec z čajovne a upratoval z malého stolíka predo mnou prázdne šálky.
„Asi zaplatím.“ povedala som potichu a zišla aj s ním k pokladni.
„Nech sa ti páči a dobrú noc.“ odprevadil ma k dverám a ja som odchádzala s hlavou plnou myšlienok. V rukách som si niesla moje šteňa a nasadla na autobus smerujúci k nám domov. Prezrela som si účet za čaj kde ma zarazil názov.
- Silný púpavový nálev s domácim medom –
Založila som ho teda s úsmevom do vrecka a od pohľadu na zaspávajúce šteňa ma odtrhol len zvuk cinkotu štetca. Obzrela som sa okolo seba a autobus bol prázdny. Len oproti mne sedel malý chlapček v kockovanej košeli.
„Ahoj...“ povedal...