Keď sa každý zamyslí, zistí podobne ako ja, že má okolo seba mnoho ľudí, ktorí mu spríjemnia obyčajný deň. A preto idem písať o ľuďoch, ktorí pre mňa znamenajú viac ako čokoľvek iné na tomto svete...
Lenka Pavlíková 27.február 1989
******************************************
Lenku som spoznala v prvom ročníku na strednej škole. Keď som si len pohľadmi hľadala v novej triede človiečika s podobným aspoň len jedným črtom oči sa mi zastavili na peračníku s vyšitým listom marihuany. Nie, že by to bol dôvod nášho veľkého kamarátstva, bol to aspoň dobrý dôvod začatia konverzácie. Aj keď dopadla takto:
" Jéj, pekný peračník kde si ho kúpila"...začala naivne Jarka hrať rolu záujmu skrz peračník.
" V Taliansku na dovolenke..." usmiala sa malá Lenka a ja som stŕpla nad trápnou situáciou.
"...ale keď tu niekde taký uvidím hneď ti poviem." zachránila to a predsa! :)
A toto bola naša prvá konverzácia v živote, asi...
Mimo tohto celého sa začala naša stredoškolská cesta poznania čo všetko život obnáša. Drogy, alkohol, sex, koncerty, punk, bitky, prvé lásky, prvé zlé aj dobré známky, prvý výlet na záhorie, prvý a jediný Jimmy Práskač naša platonická láska, prvé varenie a pitva kuraťa, prvý...prvá...jednoducho Lenka so mnou zažila veľmi veľa PRVYCH vecí.
Časom ako sme rástli, menili sa naše názory, no vždy sme ostali na jednej lodi, či v lavici alebo pri tabuli. Každá mala svojho parťáka a bolo nám dobre. Samozrejme nebolo to vždy ideálne a sem tam sa nám niektoré veci vymkli z rúk. Prvé hádky boli veľmi ťažké. Zaťatý býk a nemluvná ryba si toho v tom čase nemali čo to povedať. Po pár dňoch aj tak opadol hnev a cez papierik na nudnej hodine sme si "povedali" veľké prepáč. A takto sme potiahli 5 rokov na strednej škole, ktorú by som asi bez ľudí, ktorých som mala okolo seba ani z ďaleka neprežila.
No niečo po strednej končí, niečo začína...a práve vtedy sa všetko zlepšilo, dokonca by som ani neverila, že to ide, ale s pomalým "nasťahovaním sa " Lenky na prázdniny ku mne sa otvorila úplne nová a čistá kniha. Jednoducho nebudem sem písať všetko :) niečo je len pre nás, osobné a len naše.
Hlavne viem, že Lenka mi povie vždy pravdu aj keď tá niekedy bolí viac ako úder lopatou po hlave ( hlavne keď tú lopatu uvidíte v poslednej chvíli) ale Lenka je raz taká...tá mi jediná povie to čo má na jazyku. To je jedna z vecí, ktoré si na nej budem navždy vážiť.
* a to že ma všade na verejnosti aj tam kde sa to nehodí volá "hej more" a "hej brácho" je totálne úžasné :D
