Slnko mi pálilo do unavených očí hneď od rána. Bol to ešte jeden z tých posledných teplých dní aké bývajú vždy na konci leta. Promócie. Ach ten významný okamžik môjho života.
Otec trhal betón na nekvalitných českých cestách až sme sa dostali k Hlavnímu nádraží. Betlémska kaplička, hodinka povinného tvárenia sa aký sme všetci inteligentní a bolo po. V celku rýchla akcia. Vystihol by to snáď len text Tomáša...
"...akademická půda, až na půdu,
místy je komická
a místy dělá bubu,
z prázdný nádoby,
udělá plnou mísu, zkouškový období,už ani nevím čí su..."
Ale nevadí, naši sú spokojní tým pádom je to vybavené a čo sa týka kvality štúdia a mojich vedomostí - close enough...
V Prahe som nakoniec na noc ostala len ja a Baš. Výborná kombinácia na výborné mesto. Zažila som snáď všetko čo som tam nikdy nezažila. Reggae bar s dokonalými službami, Karlovy lázně so starostlivým ochrankárom a najlepšie tanečnice disco mohli luxusne šlapať až na Jiřího z Poděbrad. Krásne upršaná nočná Praha. Zo všetkého toho vypätia, ktoré bolo posledné dni v domovine mi toto padlo ako z neba.
"Cítim sa ako v Paríži, kukni na tú ulicu. Staré dlaždice lesklé od vody, výklady plné svetových značiek..."
"Fú-ha a všimni si tie autá, tu si jaký páni musia žiť..."
"Tomu ver, celá Praha môže žiť, ale tu je zrazu ticho...iba tie výklady ja z toho nemôžem...úplna atmosféra."
Kráčali sme ticho aby sme nerušili spánok spravodlivých až nad jedným z tých výkladov bol názov ulice... "Pařížská".
Nevedomosť...no ulica si účel splnila.Bola krásna. Aké bohaté ticho dokáže byť.
Ráno ma zobudil výpek slnka priamo na nové tetovanie. Musela som tak ležať dlho, lebo som mala pocit že ma vyprážali. Sucho v ústach...jemné nechápanie času a priestoru-všetko daň za prebdenú a prežitú noc.
Keď už som mala tichú rozlúčku s mestom sadla som si na najkrajšiu terasu Prahy. Výhľad na všetky ulice zosílil John keď z rádia začala hrať pieseň Imagine. Znovu chvíľka pre moje emočné vyžitie. Jedna slza a šálok kávy ostal stáť na záhradnom nábytku presne tak ako keď som prišla.
"Imagine all the people
Sharing all the world..."
Emóciami nabitých 24h ukončila uplakaná Baš nad pokutou z Pražského metra. Stáva sa. Nemáme 15 a neboli sme na periférii takže lístok za 15Kč nám ani do rúk nepatril.
Kto to mal vedieť?
Aspoň, že som si odniesla skvelý suvenír - Vögel in Garten und Feld. Môžem sa učiť po nemecky. :)
