pathetic

Mala by som sa možno toho sna vzdať kým mi to nerozdriape celú moju dušu. Po kúskoch, potichu, s úsmevom na perách sa chveje moje vnútro. Čo s tým...keď orchidea stále kvitne.

No dotyk nevedomého viac ublíži keď zlomí krídla.

never lie to me

Niesom možno taká akú ste si ma priali, ale tak to má byť. Píšem vám aspoň takto lebo možno iná ako elektronická komunikácia medzi nami v blízkej dobe nebude. Bohužiaľ, každý človek je iný, každý z nás preciťuje veci inak, tak nesúďte moje pocity tak povrchne. Ani ja nesúdim tie vaše. Zlé veci sa dejú a je pravda, že všetko sa dá odpustiť. Odpustiť áno...veď to by ma zožieralo keby som niekomu z vás niečo neodpustila. Ale zabudnúť sa nedá, nedá sa ani prikázať samej sebe necítiť to čo je teraz vo mne. Nemám slová...nemám slová na nič. Zvláštne prázdno...ani hnev. Len to celé sklamanie. Nikto nemá rád klamstvá a predsa v nich žijeme. "No need to worry cuz everybody will die."

˜ kvitnem len na jeseň ˜

-Príliš nočná hodina na písanie- pomyslela si, ale cez to všetko unavená vzala pero a otvorila denník. Denník, ktorý nikto nikdy nečítal.

˜ Ležala som v tých voňavých perinách a do pľúc vdychovala ten zvláštny obsah, ktorý mi ako štrnásť ročnej tak zapáchal. Potiahla som si ešte raz a jemne zadržala. Výdychom som pozrela cez okno kde sa konáre stromu jemne hýbali v jesennom slnku. Bol to krásny deň. Začala úžasná jeseň. Koncom leta som si nevedela ani predstaviť, že by som sa mohla mať tak dobre. Pozrela som na Teba ako mi objímaš stehná a bozkávaš po brušku stále nižšie. Akoby znovu všetko malo byť v poriadku, plné pozitív... Hudba nám hrala a cez otvorené okno vchádzal čerstvý vánok až som mala zimomriavky. Pamätáš? Bolo nám dobre. "Poďme spolu do ďalšej etapy..." Znovu viem precítiť každú chvíľu, každá výzva je mi príjemná, všetko až po úplný vrchol. Znovu som si potiahla. Oči sa mi privreli a Ty si ma pritlačil k svojmu telu. Prežitie toho konca mi akoby pripomenulo, že som o kúsok viac dospelá a viem si vziať aj to čo naozaj chcem... ˜

GO VEG II ?

5 rokov, 8 mesiacov a 13 dní som vegetarián ( Pescetarián- povoľuje ryby, mliečne výrobky, vajcia a med, ale žiadne červené mäso alebo hydinu) :)
Bolo to jedno z mojich najšťastnejších rozhodnutí.
To len aby sa nezabudlo ;)

...teraz len ostáva, či prejdem na druhý breh k Vegánom...

-Paríž a Praha-

Slnko mi pálilo do unavených očí hneď od rána. Bol to ešte jeden z tých posledných teplých dní aké bývajú vždy na konci leta. Promócie. Ach ten významný okamžik môjho života.
Otec trhal betón na nekvalitných českých cestách až sme sa dostali k Hlavnímu nádraží. Betlémska kaplička, hodinka povinného tvárenia sa aký sme všetci inteligentní a bolo po. V celku rýchla akcia. Vystihol by to snáď len text Tomáša...
"...akademická půda, až na půdu,
místy je komická
a místy dělá bubu,
z prázdný nádoby,
udělá plnou mísu, zkouškový období,už ani nevím čí su..."

Ale nevadí, naši sú spokojní tým pádom je to vybavené a čo sa týka kvality štúdia a mojich vedomostí - close enough...

V Prahe som nakoniec na noc ostala len ja a Baš. Výborná kombinácia na výborné mesto. Zažila som snáď všetko čo som tam nikdy nezažila. Reggae bar s dokonalými službami, Karlovy lázně so starostlivým ochrankárom a najlepšie tanečnice disco mohli luxusne šlapať až na Jiřího z Poděbrad. Krásne upršaná nočná Praha. Zo všetkého toho vypätia, ktoré bolo posledné dni v domovine mi toto padlo ako z neba.

"Cítim sa ako v Paríži, kukni na tú ulicu. Staré dlaždice lesklé od vody, výklady plné svetových značiek..."
"Fú-ha a všimni si tie autá, tu si jaký páni musia žiť..."
"Tomu ver, celá Praha môže žiť, ale tu je zrazu ticho...iba tie výklady ja z toho nemôžem...úplna atmosféra."

Kráčali sme ticho aby sme nerušili spánok spravodlivých až nad jedným z tých výkladov bol názov ulice... "Pařížská".
Nevedomosť...no ulica si účel splnila.Bola krásna. Aké bohaté ticho dokáže byť.

Ráno ma zobudil výpek slnka priamo na nové tetovanie. Musela som tak ležať dlho, lebo som mala pocit že ma vyprážali. Sucho v ústach...jemné nechápanie času a priestoru-všetko daň za prebdenú a prežitú noc.

Keď už som mala tichú rozlúčku s mestom sadla som si na najkrajšiu terasu Prahy. Výhľad na všetky ulice zosílil John keď z rádia začala hrať pieseň Imagine. Znovu chvíľka pre moje emočné vyžitie. Jedna slza a šálok kávy ostal stáť na záhradnom nábytku presne tak ako keď som prišla.
"Imagine all the people
Sharing all the world..."

Emóciami nabitých 24h ukončila uplakaná Baš nad pokutou z Pražského metra. Stáva sa. Nemáme 15 a neboli sme na periférii takže lístok za 15Kč nám ani do rúk nepatril.
Kto to mal vedieť?

Aspoň, že som si odniesla skvelý suvenír - Vögel in Garten und Feld. Môžem sa učiť po nemecky. :)

/ solídny rez /

si tak slepý, ja som bola slepá
si tak hlúpy, ja som bola hlúpa
si jeden z mnohých, ja som jediná
si sa pýtal...ja som dávno vedela

sme len v jednom meste
nothing more

Co ale zůstane, co zůstane ze mě...

Příliš se podobám každému z vás
Minuta v místě, čase i ději
V sutinách paměti odkrývám předobraz
Jen jeho barvy se rozpíjejí

Z siluet blíženců zbyly jen otisky
Na jejichž úpatí popraská země
Když loutky krvácí, drolí se na třísky
Co ale zůstane, co zůstane ze mě

Třeba se dějí zázraky
Ne, prosím, nesmějte se mi
Já dobře znám vaše rozpaky
Skryté pod cizími tvářemi

Jsem jako vy
Tvárná, vždy nová
Přesně takovou jste si mě přáli
Nemějte obavy
Jsem též dcera Kainova
Figurka na hraní, co dotekem spálí

Zavírám oči, nechám duši vyplakat
Mé svědomí je spropitné pro kuplíře
Ačkoliv dýchám, můj tep nelze nahmatat
Jsem jako vy, tleju ve své díře

Každá má odpověď má blízko k opaku
Řeknu-li ne, pak zcela jistě myslím ano
Mám v rukou zbraň, však střílím jen ze strachu
Příčiny důsledků v mém objetí vzplanou

pre Pipboya

Každý vzťah u mňa končí akoby ma roztrhali divé zvery.
Niekedy to dá dokopy príroda, no inokedy sa nájde usmiaty doktor, ktorý ma zošije ako starú rozrhanú bábku.
Dnešný deň výnimkou nebol.

dead girl don´t cry

Vlastne som ľudí mala rada. Len tá dôvera a opora v nich nikdy nebola. Možno sem tam...možno niekedy...hraná?
Už na tom nezáleží.
Všetko sa zrútilo ako domček z karát. A ja som veru nikdy hrať karty nevedela...
Vy choďte ďalej...slabí zostanú stáť.

love it all

Chce zažiť tak úžasnú lásku ako vtedy. Chce sa nad všetko povzniesť tak ako vtedy. Chce aby sa s ňou bozkával navždy takou vášňou ako vtedy. Prsty by sa jej stratili v jeho vlasoch a privinula by si ho na svoju hruď...ako vtedy.
"Počuješ ho?"
"Nie...cítim svoje." povie s úsmevom.
Už jej nevadí keď sa ráno zobudí sama. Vie však, že to chce úplne inak.
And she said love it all, love it all, love it all...
Nechce si sama zaväzovať korčule...uťahovať tie ploché staré šnúrky keď on to vedel lepšie. Nechce byť ani tam sama. Chce ho držať za ruku-aspoň sa potom toľko nebojí.
Vymrznutí ale s úsmevom na tvári.
Akoby ale hra lásky bola tenká ako ten ľad...jar si vzala všetko s veľkou daňou. Daňou za to všetko krásne, aj keď aj to krásne vrývalo rany do jej srdca.
Leží sama...pri pilulkách sa modlí za lásku. Žiadne svetlo nevyzdobí odlesk v jej očiach. Sú prázdne ako jej hraný smiech. Nikto sa však o ňu nebojí.
Opustiť všetko je jednoduché, keby nebola k nemu toľko prikovaná.

am i limited edition for you?

Všetci dávno slnkom skaramelizovaný,
len moja porcelánová ruka sa lúčov cez okno dotýka.
Na to či žijem treba rozbiť tú škrupinu,
jemne, len nakuknúť či je pod ňou ešte niečo živé...


A veru, ešte sa nestratil ten rubín z hĺbky mojej duše.

...ako umierajúce kosatce..."

Niekedy mám pocit, ako napríklad dnes, že ľudia, na ktorých mi kedysi toľko záležalo a myslela som si, že je to vzájomné, sú odo mňa čoraz ďalej. Tak isto ako ja od nich. Akoby sa zabudlo na to puto a vzťah, ktorý tam kedysi pre určitý podnet vznikol. Veď to predsa nie je len tak, keď začnete mať niekoho naozaj rád...
Musí to byť niečo silnejšie, novšie a plné - no keď to strácate o to viac to bolí. Bolí možno aj preto, lebo to nie je zavinené jedným alebo druhým. Ale všetkým čo to obklopovalo.

V každom prípade vravíme si že sme na všetko spolu. Ale nie. Ja som na to sama.

"Stačí jeden deň, ktorý nám nie je súdený a stratíme idei, ktoré sme si pestovali celý život. Smrť je egoistickým vykúpením z tej straty."

kdybys byl Treplev, byla bych tvá Nina

Ísť ďalej nie je o tom zabudnúť, prestať pociťovať to chvenie tela keď Ťa vidím, prestať cítiť to čo stále cítim...možno sa len snažiť zabudnúť na veci, ktoré tak boleli.
Asi sme sa milovali až príliš, keď sme to nezvládli na prvý krát. Bol to na nás šialený tlak...
"...jsem racek...né,né jsem Nina."

cukrová bábika

Chcela byť šťastnou, tak veľmi to chcela,
vnútorná rozdvojenosť ju však pokorila.
Vovnútri bolesť, navonok smiech,
život pod maskou a už jej niet...