No opäť som tu...najťažšie bolo kliknúť na -prihlásiť sa- no mám to za sebou. Ani neviem ako začať...stalo sa toho veľmi veľa...veľa zlého ale aj dobrého...preto neviem kde je tá šnúra, ktorej sa mám momentálne chytiť.
* * *
Posledný januárový príspevok má na triku nepríjemný rozchod a o to nepríjemnejšie obdobie, ktoré nastalo. Ono kto ma pozná sám vie ako zvládam (alebo skôr nezvládam) takéto veci...celkovo vzťahy mi narobili vždy len búrku v citoch a potom je človek taký stratený... Blog som na istú dobu vymenila za o to osobnejší blok, ktorý nosím pri sebe skoro stále. Aspoň ten zošit mi pomohol dať zo seba emócie, o ktorých pochybujem, že niekto vôbec aj vie... Tváriť sa, že to bolo ľahké obdobie nebudem lebo som znovu zas raz sklamala samú seba a porušila si pár vecí nasľubovaných o sebaubližovaní, no aspoň viem, že ma to bude asi ešte dosť často sprevádzať.
* * *
Bratislava je po daždi, znovu to všetko krásne voní no Pu-erh v hlbokej šálke je silnejší než hocičo iné. Neviem o čom mám písať, neviem čím by som Vás potešila...čo by ste chceli... :)
Asi tak sa teda pochválim a začnem optimisticky čo tu nebolo moc často ále- zmaturovala som, myslím, že celkom krásne som zvládla písomné a sloh zo SJ na 1 a ústne na 1, 2, 2. Čiže ten neuveriteľný strach som si mohla odpustiť no taká skúška dospelosti...heh priznám, že som sa bála až sa mi triasli ruky i hlas.
Čo sa týka vysokej školy tu som moc nepochodila a s "úspešnosťou" 70,1% ma neprijali a moje meno asi skončilo niekde v koši... O rok to mám skúsiť znovu...no možno som na tú policajnú neni stavaná...kto vie...ja sama neviem čo bude o rok.
V každom prípade skončila stredná škola čo sme krásne zapili vo Vysokých Tatrách v Račkovej doline...zostava síce nebola úplná no človek aspoň videl, kto si dal námahu a došiel, že mu za to ostatní stoja. Bolo mi s nimi krásne, no nechce sa mi to tu detailne opisovať. Kto bol vie o čom tu chlácholím.
* * *
No a prečo som znovu na blogu?...začína sa šiesty mesiac bez Teba a keď vidím aký si Ty sám silný a síce nepáliš mosty, si za vodou a to donútilo aj mňa postaviť sa na nohy a povedať si, že naozaj musím ísť ďalej. Možno sama, možno s niekym...možno mám nové slnko v živote...no rozhodla som sa nechať všetko pomaly plynúť a čas ukáže kto má v sebe viac ako sa zdá.
Hlavne stojím teraz na svojich...a oporu nehľadám...aj tak nikto nevie komu môže veriť, veď každý sa popálil... ( možno s tým bol aj na urgente :)
Takže možno niekoho z vás poteším, že sa držím...že žijem a možno že aj zase budem internet špiniť mojimi postrehmi a myšlienkami...
Zatial see ya...
Vaša Jeanette
