Vysoké Tatry

Dlho som nemala čas sem niečo pridať a to hlavne z dôvodu, že sa uzatvárali známky, fakt som nevládala,doma to nebolo ľahké a podobné nepodstatné záležitosti, ktoré mi uberali môj už teraz drahocenný čas.

Blížia sa nám záverečné skúšky, väčšina z nás tomu obetuváva svoj free time, ktorý by som ja osobne trávila radšej niekde inde ako v Storme na "porade". Jako bolo to fayn stretnutie celej našej skupiny, pivká sa pili, zábava bola...len chcelo by to niečo chill out-ové a nie pracovné. Ale k tomu sa asi dostaneme asi až keď budeme držať v ruke výučný list. Nech už je to za nami.

Keďže tento príspevok je celý miš maš chcela by som istým osobám pripomenúť, že sa pomaly ale iste blíži k 29.marcu a to je práve dátum odchodu na chatu do Vysokých Tatier. Rada by som teda vedela kto ma seriózny záujem tam ísť lebo nieje to najľahšie vybavovať tak lacnú chatu v takej lukratívnej oblasti =)

Ako nič v zlom, ale keď si predstavím čerstvý horský chladný vzduch , praskajúce drevo v krbe, vôňu vareného vínka a hlavne atmosféru, ktorá by tam vládla...proste si oddýchnuť od uponáhľaného života... vypnúť a relaxovať... * J´ADORE*
Nebuďte lamy a pome tam...na 99,9% rátam s Papríciou, Jimmym P-é, Lenkou- maj sista, Qwašákom- Šťjuwikom a mojím chlapčiskom Maťkom- lenže keďže on je vzorný žiak- a hlavne maturant nevieme či si bude môcť dovoliť týždeň out zo školy...to musíme ešte domyslieť. Jako bola by som happy keby sa to podarilo mojmu obľúbencovi Matroshovi, lenže ten má zase kôli svojej hudobnej kariére plno finančných strát...takže neviem...privítala by som aj TakyDana- študáka z Prague alebo aj Drgyho...takže kto sa neozve prichádza o veľa.

Veľa známych mien tu padlo na večer takže sa nebojte jak Qwašák, že kôpka neznámych ľudí...samé staré známe tváre...dokonca niektoré aj moc komerčné ( Jimmy P-é)...ale nebudeme to rozmazávať. =D

Prajem Vám dobrú noc nech vás blšky štípu celú noc...

Vysoké Tatry 29.3.2008-5.4.2008

Ak by niekto chcel vedieť presnú polohu kde sa chata nachádza nech si dá na nete vyhľadávať v mapách (napr. http://www.mapy.zoznam.sk/) Žilinský kraj- a doklikajte sa až k Liptovskému Mikulášu- od neho napravo dedinka Liptovský Hrádok a nad ním je Pribylina. Od nej vedie cesta do campu- na mape je aj obrázok ako keby indiánskeho stanu- a tam to je. =)Príjemné hľadanie na mape...

Toto sú Račkove Plesá. Je to taká jemná túra ponad chatu, ale keď sa dostanete na SVK-PL hranice je to niečo nádherné...

Cesta od chaty až na hranice a zase späť trvá necelých 10 hodín =) ale zážitok jak...

* * *

*ASHTRAY GIRL*

Niektoré scény z tohto života mi pripadajú naozaj ako z krstného otca. Tí, ktorí vedia vedia- tí čo nie buďte radi, že žijete v sladkej nevedomosti o tom ako to všade chodí. Deň za dňom sa sklamávam v tomto svete až mi je niekedy do plaču. Vyťahovať všetko...na to by mi nestačili tieto riadky. Ale dosť bolí vidieť niekoho na kom mi záleží trpieť. To je asi najväčšia bolesť. Niekedy nieje najlepšie byť všade kde sa niečo deje a malé veci sú zrazu také veľké až sa nedajú ovplyvniť. Nevyhrá to ten čo to rieši a dumá nad tým denno denne, ale zároveň príde o veľa keď to hodí za hlavu...na dlho...

Nechem tu rozoberať niekoho komu by to možno nebolo príjemné---skôr chcem poďakovať jednému človeku...Keď som ja bola na dne...a môj život už nemal žiadne slnko, žiaden dôvod tu ostávať a trápiť sa pomohol mi on. Boli tu priatelia...vedeli poradiť a aj mi pripomenúť moje chyby čo ani nemuseli lebo dodnes na ne myslím a mohla by som všetko na svete spraviť nikdy ich neodčiním. Ľudia sa však menia- to áno, ale niekto im musí v tom pomôcť. Ja som na to sama nebola...ďakujem Ti za to že si bol stále so mnou...v tom najhoršom keď som nevládala a krv mi stekala po mojich rukách...Keď som už zanedbala všetko čo moje telo potrebovalo, ako zo sna si naozaj prišiel...To stretnutie pri Chorvátskom ramene nezabudnem do konca života. Ešte ma pálili rany z predošlej noci a Ty si ma neodvrhol...chytil si mi ruku a tvoje oči mi len povedali, že už sa nemusím báť...že vždy budeš nado mnou držať ochrannú ruku, vždy budeš pri mne keď budem potrebovať a dáš mi to čo ja som nemohla dať Tebe.

Dal si mi lásku, ktorú som nechcela veľmi dlhú dobu prijať lebo tá moja patrila po dlhú dobu inej osobe...Teraz Ti chcem veľmi poďakovať...že si to so mnou vydržal...vydržal moje chyby (ktoré neboli nikdy typu že stáva sa), vydržal si časy keď som Ti nemohla dať všetku moju lásku a doma plakávala nad mojimi rozrezanými rukami a stále v tom pokračovala lebo iné východisko pre mňa nebolo...vracala som si všetko to zlé čo som spôsobila aj jemu aj Tebe...

Všetko toto píšem pre Teba Maťko...viem, že to všetko čo si pre mňa spravil Ti asi nikdy nevrátim...zmenil si ma...zmenil si moje návyky...aj zlozvyky...aj všetko...MŇA...môj život.

Je to skoro už 8 mesiacov a ja si môžem povedať...áno som z toho skoro vonku. Spomienok sa nezbavím...nevyhnem sa ani osobám z mojej minulosti...jednoducho žijú so mnou a denne ich budem stretávať. O to je ťažšie na to všetko zabudnúť. Všetko to zanechalo v mojom srdci veľmi dlhú ranu a tá tam bude stále. Ďakujem Ti však za to, že všetko je s Tebou o niečo ľahšie. Že s Tvojím objatím sa dá aj "dlhá zima prečkať"...

Za veľa Ti naozaj vďačím...a som šťastná, že sme spolu...

Maťko...chcem aby si sa o mňa nebál...ak sa niečo stať má - tak sa stane, veď svet sa točí...a točiť sa neprestane... *IN LOVE*

Le sorbe est pompon des rues

Je niekedy až zvláštne ako môže pesnička rozveseliť alebo aj rozplakať...niektoré naozaj hrajú na city...alebo pripomínajú veci, na ktoré by som najradšej nemyslela.

Rada si však spomínam na to keď som mala asi 12 rokov a jar sa spájala s letom. Keď chodníky na večer schladli a teplý voňavý vánok vial cez sídlisko. Bývala som vtedy na tichej ulici, na ktorej pred každým vchodom boli malé záhradky. Záhradky plné tulipánov, jahôd a potulujúcich sa mačiek. Pred lavičkami stáli jarabiny a malé červené guľôčky sa strácali v zelenej tráve. Hviezdy na oblohe a vôňa, ktorú som naozaj cítila len jedno leto odvtedy. Bolo to moje detstvo. V noci som vyšla na balkón a užívala si túto nočnú krásu, vône a utápala sa v mojich predstavách o tom ako sa prvý krát zaľúbim. Upadnem znovu do toho sna a budem v noci sedieť na tých opustených lavičkách pred bránou.