Je niekedy až zvláštne ako môže pesnička rozveseliť alebo aj rozplakať...niektoré naozaj hrajú na city...alebo pripomínajú veci, na ktoré by som najradšej nemyslela.
Rada si však spomínam na to keď som mala asi 12 rokov a jar sa spájala s letom. Keď chodníky na večer schladli a teplý voňavý vánok vial cez sídlisko. Bývala som vtedy na tichej ulici, na ktorej pred každým vchodom boli malé záhradky. Záhradky plné tulipánov, jahôd a potulujúcich sa mačiek. Pred lavičkami stáli jarabiny a malé červené guľôčky sa strácali v zelenej tráve. Hviezdy na oblohe a vôňa, ktorú som naozaj cítila len jedno leto odvtedy. Bolo to moje detstvo. V noci som vyšla na balkón a užívala si túto nočnú krásu, vône a utápala sa v mojich predstavách o tom ako sa prvý krát zaľúbim. Upadnem znovu do toho sna a budem v noci sedieť na tých opustených lavičkách pred bránou.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára