Chce zažiť tak úžasnú lásku ako vtedy. Chce sa nad všetko povzniesť tak ako vtedy. Chce aby sa s ňou bozkával navždy takou vášňou ako vtedy. Prsty by sa jej stratili v jeho vlasoch a privinula by si ho na svoju hruď...ako vtedy.
"Počuješ ho?"
"Nie...cítim svoje." povie s úsmevom.
Už jej nevadí keď sa ráno zobudí sama. Vie však, že to chce úplne inak.
And she said love it all, love it all, love it all...
Nechce si sama zaväzovať korčule...uťahovať tie ploché staré šnúrky keď on to vedel lepšie. Nechce byť ani tam sama. Chce ho držať za ruku-aspoň sa potom toľko nebojí.
Vymrznutí ale s úsmevom na tvári.
Akoby ale hra lásky bola tenká ako ten ľad...jar si vzala všetko s veľkou daňou. Daňou za to všetko krásne, aj keď aj to krásne vrývalo rany do jej srdca.
Leží sama...pri pilulkách sa modlí za lásku. Žiadne svetlo nevyzdobí odlesk v jej očiach. Sú prázdne ako jej hraný smiech. Nikto sa však o ňu nebojí.
Opustiť všetko je jednoduché, keby nebola k nemu toľko prikovaná.
