am i limited edition for you?

Všetci dávno slnkom skaramelizovaný,
len moja porcelánová ruka sa lúčov cez okno dotýka.
Na to či žijem treba rozbiť tú škrupinu,
jemne, len nakuknúť či je pod ňou ešte niečo živé...


A veru, ešte sa nestratil ten rubín z hĺbky mojej duše.

...ako umierajúce kosatce..."

Niekedy mám pocit, ako napríklad dnes, že ľudia, na ktorých mi kedysi toľko záležalo a myslela som si, že je to vzájomné, sú odo mňa čoraz ďalej. Tak isto ako ja od nich. Akoby sa zabudlo na to puto a vzťah, ktorý tam kedysi pre určitý podnet vznikol. Veď to predsa nie je len tak, keď začnete mať niekoho naozaj rád...
Musí to byť niečo silnejšie, novšie a plné - no keď to strácate o to viac to bolí. Bolí možno aj preto, lebo to nie je zavinené jedným alebo druhým. Ale všetkým čo to obklopovalo.

V každom prípade vravíme si že sme na všetko spolu. Ale nie. Ja som na to sama.

"Stačí jeden deň, ktorý nám nie je súdený a stratíme idei, ktoré sme si pestovali celý život. Smrť je egoistickým vykúpením z tej straty."

kdybys byl Treplev, byla bych tvá Nina

Ísť ďalej nie je o tom zabudnúť, prestať pociťovať to chvenie tela keď Ťa vidím, prestať cítiť to čo stále cítim...možno sa len snažiť zabudnúť na veci, ktoré tak boleli.
Asi sme sa milovali až príliš, keď sme to nezvládli na prvý krát. Bol to na nás šialený tlak...
"...jsem racek...né,né jsem Nina."

cukrová bábika

Chcela byť šťastnou, tak veľmi to chcela,
vnútorná rozdvojenosť ju však pokorila.
Vovnútri bolesť, navonok smiech,
život pod maskou a už jej niet...