Tomáš

Sama v meste, zocelená tichom, fajčenie trávy, nebýva hriechom. Sama v meste unavená letom, môj milý túla sa ďalekým svetom...

Ticho,ktoré nastalo po Tvojom odchode sa nedalo oklamať ani len alkoholom. Ráno bolo o to horšie a ja som sa našla plačúca v perinách... Viem, nie je to na dlho, každý si povie, že to zvládnem. No chýba mi Tvoj dotyk, chýba mi Tvoj hlas, rozhovory, smiech aj malé hádky. Tu doma to nikdy nebude jednoduché, mám pocit, že s Tebou kdekoľvek. A práve preto sa teším na to obdobie, kedy už spolu budeme oprený o tehlové múry nového mesta, v objatí nasávať všetko čo nám život dal.

S Tebou žijem. A to je pre mňa nový pocit...

nový

Či už koniec starého, alebo začiatok nového roku...oba mi priniesli kúsok radosti do života.

Je prvý február. Vonku je príjemných...stále ľadovo voňavých 9 stupňov a vietor vyfúkal všetky mokré cesty. Síce som sa prírody ešte nemohla dotknúť, cez okno ju cítim aj cez všetky tie lieky okolo mňa.

V práci ma čaká posledných pár dní a potom snáď už len s vtákmi budem lietať. Behať po lesoch, mokrej tráve a vnímať nový pohľad na západ slnka. Mať prácu čo ma naozaj bude napĺňať? Naozaj to budem mať? Nechcem tomu veriť pokiaľ tam s nimi nebudem...nebudem ich kŕmiť, starať sa o ne a kým aj zlomeným krídlam nepomôžem znovu vzlietnuť. To bude pravé zadosťučinenie práce.

Nakoniec sme aj tak spolu. Cez všetko to zlé prišla krása a pokoj v duši. Prišla znovu láska, v ktorú som už nemala tú silu veriť.

Mám krídla a viem lietať...