TRIP TO PRAHA

GENTLEMAN
PRAHA 21.11.2007

Jeeeej ja sa už neviem ani dočkať...Parádka, zajtra ráno 5.41 už budeme s Lenkou sedieť v krásnom Pendolínku na ceste do Prague...Po prvé uvidíme krásne mesto, užijeme si ho naplno, dáme nejaky eine luxus obedík pri fantastickom českom pivku ( preferujem Plzeň) a večer skončíme v Lucerne na koncerte Gentlemana...On we go....***
Bože asi ani nebudem spať... =) Takže Lenka len aby vyšlo všetko tak ako si prajeme... Myslím, že to bude niečo na úrovni tripu do Brna s Yannykom (my best friend) takže toto ked bude s Lenkou to už len bude šhupka z banána...tešííím tešííím!

Child´s play...

Idem sa na začiatok vyjadriť k jednej skladbe...v podstate by ste si ju mohli vypočuť na ich stránke, alebo by som vám ju celú ako MP3 poslala... (link- meine love z eMeSJé)
Tie pocity čo vo mne vyvoláva sú až neopisateľné, no budem sa snažiť najbližšie priblížiť moje citové rozpoloženie. Napríklad ten západ slnka na tej foto...cesta nikam, len more, letný do kosti prenikajúci horúci vánok a moje myšlienky. Sedím na konci móla a nohami sa dotýkam hladiny. Popri ruke mám blok a v ňom moje myšlienky...
Predstavujem si dotyky neznámeho na mojom krku a to ako sa mi hrá s vlasmi ma privedie do rozkoše, ktorá je podnetom k tomu aby som sa k nemu pritúlila a so zavretými očami skončila v jeho objatí...Silný stisk- bože tá istota a vzrušenie. To všetko tam je.
Je to ako orgazmus bez žiadneho sexuálneho náznaku. Vôňa čokolády...šum agátového lístia na jeseň, alebo vločky prvého snehu roztápajúce sa na tvojich lícach.
V jednoduchosti je krása...no slovo krása je na túto skladbu slabé. Niekomu nemusí pripomínať nič...ani to s ním len nepohne no to by bol pre mňa naozaj prázdny človek bez akéhokoľvek sna, túžby alebo cítenia...cítenia len pre isté veci. Pre mňa napríklad pre ten šum agátov...alebo chuti lipového čaju v chladný zimný večer. Ťažko sa to vyjadruje- vedela by som to možno len dotykmi na konci toho móla...veď možno tam niekedy skončíme spolu...obaja...TY a JA...

Pizza Mizza

Sú 2 hodiny ráno a nejaké tie minútky po. Počúvam skladbu Hey there delilah, ktorá sa asi najviac hodí keďže si idem vylievať srdce o mojej praxi. Nevyšlo to podľa mojich očakávaní a tak som skončila v pizzerke v Dúbravke. Šla som tam s takých strachom, že by ste ani neverili. Hlavne som sa bála, že to tam nebudem zvládať. Napokon prvé dni zvykania neboli také zlé. Čašníci v pohode, učili ma, kuchári a pizzeri len nemé pohľady a sem tam úsmev typu "aha nová učnica"(to slovo nemááám tak rada). No ako som hovorila prvé dni boli trošku ťažké, zvykala som si na nový štýl života ako každú prax, ale v Dúbravke sa mi začínalo páčiť. Na každej smene som si našla obľúbeného človeka no naozaj tu nikomu nechcem robiť reklamu. =)

Takže prvá smena, ktorou som sa spoznala bola Helenkina. Čašníci boli fayn- síce na môj vkus málo výrečný, ale vysvetlila som si to tak, že som predsa len pre nich cudzí človek a hlavne len praxujúca socka, ktorá sa má za 6 týždňov niečo naučiť. Vždy keď som sa však zastavila pri výdajnom pulte nemohla som odtrhnúť oči od Maja- nášho pizzéra. Ako sorry, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale keď ho hocijaká baba niekedy videla musela uznať- tak toto sa nevidí každý deň. Úsmev jak anjel a oči...bože oči mal jak malý kocúrik...taký čo vám ukradne srdce, pradie vám v lone a pomaly zaspáva...Bol to proste kus fakt chlapa na zožratie.

Ok...krotím sa. Druhá smena...trošku nabitejšia erotikou, ale aj prax treba okoreniť. =) síce nie ze fľašku Budwaru pri chladničkách- sorry Jarík. S nimi bola vždy kopa srandy. Dianka- čašníčka...no mala som pocit jak keby som s ňou robila niekoľko rokov a za ten krátky čas, ach yo baba na jednotku s *. Bol tam istú dobu aj čašník Pierro- milý chalan, ktorý mi povedal, že 17% váhy môjho tela je len tuk. =D ale sranda bola...chápeme sa...oni sa síce asi nikdy nedostanú k tomuto pochybnému blogu aj tak som rada, že si o nich niečo môžem napísať. Takže smena s pánom Peťom - Gogom stála za to. To proste sa nedá vrátiť ani nič...a prečo takto píšem akoby toho bol koniec? Preto lebo "akože z neviem akých dôvodov" a preradili do pizzy mizzy na Tobruckú. To je v meste kúsok od Šafka... =( fňuk...nevyjadrujem sa...nechcem nikoho uraziť, ale nedá sa to porovnať s Dúbravkou. Proste prístup ľudí....a to všetko, keď to mám porovnať Dúbravka je jeden super dokonalý kolektív ľudí, s ktorými sa dá pracovať...a mesto? 0 bodov...a preto som smutná, lebo som prišla o najlepšiu prax počas 4 rokov na tej otrasnej škole ZHA mikovíniho, ktorá nerobí nič iné ako len zarába na nás...ale to je už iná téma...

Na koniec asi len dodatok, že zajtra sa idem do školy pobiť o preradenie späť do Dúbravky a stále budem dúfať. No veď uvidím jak to dopadne...jak ma zase o*ebú....