...holky jako ty pláčou jen po tmě...

Každej chce mít svý akvárko

každej chde mít vlastní balkon

z tvých přání jsou jako vždycky zdechliny

život je legrační

někdy se to potká

tvůj syn je výtečný

chce být mažoretka

tancuje po bytě

našel tě na kazetě

jak stojíš u tyče

tak co po něm chceš?

tak co po něm chceš?

třeba tě nezastřelí

vždyť holky jako ty pláčou jen po tmě...

Táto pesnička- no paráda len som ju včera márne hľadala v "džúbokse" u Kozla. Bolo fayn...taký predsilvestrovský večer- pripravenie bruška na príjem alkoholu sme začali u mňa doma s troškou červeného vínka a skončili na pivku. Dobre padlo. =)

Len vážne neviem aké to bude zajtra- 31.12.2007...prvý ozajsný Silvester v BA (nerátam tie keď som mala 11 rokov a sedela doma- a nerátam ani tie keď som 11 nemala a nesedela doma)...

Tento bude úplne iný...budem prvý krát v centre mesta s Maťkom a plno super ľudmi. Dúúúfam strašne moc klepkám na stôl, ale vážne verím tomu, že to nedopadne ako minulý rok a aspoň zajtra budem v liehu aspoň pár hodín. Chcem mať vlastné akvárko...aj balkón- Maťko balkón... =) nebudem tu jasné, že vyťahovať ako sa na svoju 19-stku opil a ozdobil náš a aj ďalšie 3 balkóny pod nami...ututláme to moje zlaté ok? =)

Takže všetkým krásny nový ROCK...a plno pekných zážitkov a nech je to lepšie ako cez 2007-čku pretože je dokonca aj nový Peugeot 308 a to je teda parádne autíčko... =)

Pepé a jeho hviezdy z agátového prístavu

Pepé je maličký smutný chlapec s dlhšími vlasmi skoro po nos a krásnymi modrými očami. Staré nohavice zašpinené od farieb a plášť plný štetcov stále na sebe má. Vždy za sebou ťahá vozík s farbami, trošku hrozna od vinárov z údolia a poľné kvety.

A prečo je smutný? Nemá rád noc...

"V noci je všade tma, iba jeden svetlý gombík na oblohe a to mesiac. Prečo je to tak?" pýtal sa Pepé sám seba. Jedného dňa keď zapadlo slnko a mesiac si pýtal miesto na nočnej oblohe si Pepé namiešal veľkú misku žltkastej žiarivej farby a pripravil si najlepší štetec. Hlboko v noci si sadol na nábrežie, vložil štetec do farby a maľoval celú noc na tmavé plátno oblohy. Na posledné voľné miesto namaľoval svoj vozík a s úsmevom hľadel na oblohu. Nakoniec vo vôni morského vánku zaspal unavený pod svojim dielom.

Ráno ho pošteklili lúče slnka a Pepé sa pozeral na oblohu. No tam sa na neho usmievalo len slnko a oblaky. Vybehli mu slzy do očí a začal plakať za svojimi hviezdami.

"Čo sa ti stalo? Prečo tu tak plačeš?" spýtal sa ho vinár, ktorý prechádzal okolo. Pepé mu hovoril o jeho hviezdach, o jeho diele a o všetkom čo maľoval v noci na oblohu. Vinár sa usmial a povedal mu aby si večer sadol na nábrežie a sledoval či sa mu ukážu a ak nie nech ich namaľuje znovu.

"Vyrábam víno chlapče, zasadím hrozno, starám sa oň a potom z neho vyrobím slasť, ktorá je síce krásna no tiež tu nebude stále. Keď sa víno vypije musím znovu pestovať hrozno aby bolo ďalšie."

Smutného chlapca ani vinárové slová nepotešili a povedal si, že už nikdy nebude maľovať hviezdy a nikdy nebude pozerať na smutnú nočnú oblohu. Tak to aj bolo. Od toho času Pepé nikdy nepozrel v noci na oblohu a tak nevedel ako skončili jeho ukradnuté hviezdy. Každá jedna sa ukáže v tom čase kedy bola namaľovaná. Ak neveríš tak si v noci pozri Pepého najväčšie dielo.

* dandelion under black rainbow *

Please say that if you hadn´t have gone now

I wouldn´t have lost you another way

From wherever you are...come back

...vonku už cítiť príchod zimy a s ním niekedy aj melanchólie, ktorá pri pohľade z okna na svetielkujúce sídlisko prináša len smutné a vtieravé spomienky...
Nemyslím teraz nič priame, len to aké to bolo...aké by to byť mohlo...a aké si to neprajem. Nemyslím si že teraz vo mne toto predvianočné obdobie vyvoláva šťastné a spokojné pocity ako možno minulé roky. Teraz je to v niečom iné. Nikdy sa už neuvidím s istými ľuďmi...a už to jednoducho nie je také ako kedysi.
Kedysi keď som si myslela, že moji najlepší priatelia nimi vždy aj budú... že mi vždy budú len oporou a niekým kto v mojom srdci zaberá viac miesta ako by možno mal...
Moja naivita je pre mňa však neodmysliteľný spoločník, takže som sa zase len popálila...
Niekdy keď sa tak zamyslím- áno sú tu aj iné veci, iné dôležitejšie veci, nad ktorými by som si mala lámať hlavu, ale denno denne keď vidím pred očami práve tie osoby a v práve tých situáciách som sklamaná niekedy aj sama zo seba- lebo ako každý ani ja niesom dokonalá a to ako niektoré moje vzťahy klesli na bod mrazu nie je len ich vina.
Nech už len nasneží a mrazivé vločky sa pokúsia skryť moje myšlienky zimnou prikrývkou.

Domeček na Záhorí....

Takže som sa rozhodla popísať trochu o tom, že sa budeme teda snajväčšou pravdepodobnosťou sťahovať na záhorie. Bolo to tak, že som raz došla z Jánov a rodičia sedeli nad časopisom realitiek a pozerali si domy.

"Nechcela by si sa sťahovať? Na Záhorie?"

No asi viete jak som reagovala...nechápala som z toľkej radosti čo sa mi nahrnula do srdca a hneď som súhlasila. Od septembra však prešlo veľa času a zatiaľ sme nenašli dom aký by vyhovoval celej našej rodine. Boli sme v Záhorskej Vsi, v Studienke, Vysokej pri Morave,v Lozorne a aj v Malých Levároch. Proste to aj dosť vyčerpávalo a už som niekedy prestávala veriť, že sa v dohľadnej dobe dostaneme na obhliadku nejakého dobrého domu, že by som ozaj povedala- tak toto je náš dom.Najradšej by som bola za tie Malé Leváre- proste Rudava, kone (vo Veľkých Levároch),konečne ticho, vlastná izba...ááá najlepšie, že hneď tam by som mala aj Šťjuwika (Kwašáka) a jeho brata a koniec koncov aj Karasa...takže by som bola v pluse, že som tam fakt neni sama na seba.A už si to viem predstaviť cez leto...stále kúpanie v Šutrovni,fotenie a všetko. Proste úplna zmena...to sa nedá ani opísať. Bola by som ako fakt rada keby to vyšlo. Lenže nájsť dobrý dom je ako nájsť ihlu v kope sena...a to myslím vážne.

Ale ten pocit že fakt vlastná izba a zariadenie len a len podľa mňa- fúúúha no parádka. Pestovala by som si bylinky a to by bolo úplne super. Proste čajíky z vlastnej výroby a tak. No naozaj sa teším na vôňu medovky a mäty v mojej izbe.

Potom Vás všetkých zvem na šálku čaju. =)