Sex & etc..

Sex is risk

Sex is romance

Sex is obsession

Sex is passion

Sex is lust

Sex is love

Myslím, že veľa ľudí, ktorých denne stretávam bez priznania, bez náznaku či to tak bolo mali sex len z vášne...z vášne, ktorá tak spaľuje, že nieje čas dať prvé, druhé rande...zájsť si na kávu či len sa rozprávať v dave turistov.

Horúce slnko sa opieralo do jej jemnej bledej pokožky a preľahla si na brucho. Odhrnula z očí padajúce vlasy a ďalej si čítala pri vode. On ju pozoroval z diaľky no už vtedy ho vzrušovala predstava dotknúť sa jej a hľadieť do tých zelených očí. Poznal ju. Síce len pár dní, no ona nejavila záujem spoznať sa s ním viac. Bol už podvečer, zavrela knižku a vošla do vyhriatej vody. Vyzliekla sa a plavky hodila na breh. Vychutnávala si slobodu a to ako voda objíma celé jej telo. Ležala na hladine a pozorovala oblohu...marhuľové oblaky od zapadajúceho slnka odchádzali a vyšli prvé hviezdy. Spoza rákosia započula hlasy. Už nieje sama. Skryla sa pod hladinu a čakala...ticho, zrazu len krásna hudba.

Preplávala kúsok a v malej zátoke ho videla. Chlapca, ktorý sa už 4 dni na ňu zvláštne pozeral vždy keď si kupovala neperlivú minerálku. Páčil sa jej. Ten pocit ju zahrial a usmiala sa. Chvíľku ich pozorovala a načúvala gitarovej hudbe. Dlho však nezostala skrytá a jeden z nich si ju všimol. Prehodil pár slov s jej chlapcom a obaja sa na ňu usmiali. Boli oveľa mladší.

Mladí a neskúsení. Strapaté vlasy a krásne opálené telá. Prešli jej zimomriavky po celom tele. Nemohla na to ani myslieť. Otočila sa a odplávala k svojmu miestu. Nevyšla však ani z vody a chlapci sa na ňu pozerali z brehu. Jeden z nich chytil do ruky rozčítanú knihu, prelistoval si ju a zavrel. Položili si gitary k jej mokrým plavkám a vošli do vody. Mohli mať tak 16...čiže len o 3 roky mladší. Pomyslela si a skrytá pod hladinou sa vzdialila od brehu. Priplávali k nej. Jeden zo zadu, druhý stál pred ňou. Napätie vyvrcholilo keď sa jej krku dotkol ten za ňou. Zavrela oči a prisunula sa k nemu. Aj vo vode ucítila, aký je vzrušený. Jemne sa ho ošuchla a odplávala malý kúsok od nich.

"Ja som Marek..."

Ona pozrela na druhého a s úsmevom povedal... " Michal "

Ten k nej priplával a bez slov, bez toho aby vedel jej meno jej pobozkal pery. Pery, ktoré si pýtali prvý bozk. Podlomili sa jej kolená a jemne jej prsty zapadli do piesku na dne jazera. Marek znovu zo zadu, prešiel rukami po jej bokoch, bedrách a stisol ju na stehnách. Celá sa chvela a ucítila, že aj on je nahý. Michal jazykom prešiel po jej prsiach a vrátil sa k perám. Bozkal ju a ona sa už nemohla ničomu brániť. Vošiel do nej. Marek si ju pritiahol k sebe a ona sa mu predklonila. Stáli asi po pás vo vode a len hladina šírila ich vzdychy. Michal ju bozkal,popri tom ukájal sám seba a pozeral sa na svojho najlepšieho kamaráta. Ona si to všimla...ani tak ako na ňu sa nepozeral na neho. Bolo to úžasné. Zakusla si do pery aby nekričala a Marek prirážal stále silnejšie. Netrvalo to dlho. Len sa zachvel, spomalil a oboma rukami si ju chytil k sebe. Pobozkal ju a pozrel sa jej do očí. Ona ho v sebe stisla a letmý úsmev venovala Michalovi. Prišiel k nej, vložil do nej prsty, pozrel na Mareka a pobozkal ho cez jej plece. Jemne jazykom prešiel po spodnej pere až kým sa nezačali vášnivo bozkávať. V ten večer sa milovali ešte dva krát. Na brehu, v tráve...kde ich len hviezdy mohli z oblohy pozorovať.

* Uprising Reggae Fest *

Už len 4 dni nás delia od začatia reagge festivalu na Zlatých Pieskoch! Leto sa pomaly ale iste končí a tieto dva dni horúcej hudby ho zakončia snáď najlepšie. No hlavne to bude môj prvý festival toto leto. Nemôžem moc rátať to, že som bola na Rudave pretože si veľmi málo pamätám a hlavne preto, že to malé družstvo čo z toho spravili sa dá snáď prirovnať k dedinskej veselici. No mne však ide o to ako sa človek zabaví a s týmto ma to tam zas prekvapilo, lebo som tam ja osobne stretla len dobré duše. A hlavne Maroško nám hral velmo pekne. =)

PROGRAM

piatok 29.8.
17:30 - LA3NO CUBANO (sk)
18:30 - AMO (sk)
20:15 - ZIGGI & RENAISSANCE BAND (nl)
21:45 - UNITED FLAVOUR & BIG FAMILI (cz/int)
23:00 - WARD 21 feat. TIFA (jam)
01:00 - LOOPTROOP ROCKERS (swe)

sobota 30.8.
13:00 - RED GUY SOUND EXPERIENCE (sk)
14:00 - WASSIGAN (ja)
15:15 - H16 (sk)
16:30 - MOJA REČ & KOMPLOT BAND (sk)
17:45 - JAMALSKI (usa)
19:30 - LA JAM (fr)
20:45 - MILLION STYLEZ (swe)
22:15 - MACKA B & ROOTS RAGGA BAND (uk)
00:15 - ZION TRAIN (uk)

Neapolitano a ja...

Chcelo to len malý útek od všetkého čo ma trápilo tu doma...zbalila som si veci, vzala Huga a odviezla sa na autobusovú stanicu. Po čase som sedela už na svojom mieste, počúvala Eddieho Veddera a sledovala ubiehajúcu krajinu za oknom...

Zobudila som sa niekde za Nitrou a to už som bola skoro v cieli.

Zlaté Moravce...stojím sama na malej stanici, všade prázdno len zopár babičiek asi odchádza z kostola. Doviezla som sa teda k starej mame na odľahlú dedinku a zložila tašky. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a vypočula to ticho...len vtáci a šum agátov.

Bola už tma...chvíľku som sedela ticho na schodoch pred domom a myslela, myslela na to čo nemám, mala som....mohla som mať. Chce to celé slobodu...

Rozutekala som sa teda do viníc a už len hviezdy mi svietili na cestu. Pes bežal vedľa mňa, naháňal bažanty a ja som sa zvalila pod čerešňu na konci cesty. Vydýchala som sa a pozerala sa na oblohu.

Ďalší deň som ráno vstala, bez sprchy som ešte pred východom slnka vzala znovu psa a cez háj sa rozbehla ku druhej dedine....je to nejak 5km... Celá mokrá som zastala až pri malom lesíku. Bolo dusno, len mraky sa zbiehali a už len pomaly som sa prechádzala po poli. Zrazu vybehla predo mnou z lesíka srna a divoko bežala na druhý koniec. Rozbúchalo sa mi srdce a usmiala som sa... Je tam krásne. Prvý krát som si naozaj užívala to, že som tu.

Po niekoľkých hodinách som sa vrátila domov, dala si raňajky a znovu zaspala... Po obede som mala dohodnuté stretko s chlapcom od koní. Hippie ma vyzdvihol na červenom aute pred miestnou krčmou a viezli sme sa na Breziny. Kone patriace národnému žrebčínu v Topoľčiankach. Aspoň myslím, že tak nejak to je. Vystúpili sme a už som cítila vôňu z maštalí. Všetko mi tam ukázal, arabov, lipicanov a aj strapatých punkáčov- Huculov.

Už aj zapadlo slnko a celkom sa ochladilo. Zašli sme teda do stajne mladých koní. To miesto som si okamžite obľúbila a spoznávala sa s nimi. Zvedaví, nedotknutí, divoko krásny žrebci unavene oddychovali a chystali sa na spánok. Privoňala som k srsti jedného z nich a prijímala to teplo. Neuveriteľne krásna vôňa...nedá sa opísať. Pobozkať koňa, pohladiť po hladkom tele...to všetko mi chýbalo a na ten večer naplnilo len pozitívnou energiou. Ani som nechcela odísť no musel sa skončiť aj tento deň...To ako kôň prijímal moju lásku k nemu mi zahrialo celé moje ja. Neodmieta ju. Ďalšie ráno bolo o to ľahšie. O ten pocit. Snáď budem niekedy šťastná.

V piatok som sa už nevedela dočkať kedy bude niečo po 17.00 a znovu po mňa prišiel. Znovu som zašla medzi mladé žrebce a vedela hneď za kým pôjdem. Krásny, tmavý...charakter.

Neapolitano

Za krátky čas som si našla niekoho kto mi ukradol srdce. No mám pocit,že aj on si ma obľúbil. =)

No, ale uznajme všetci...nie je nádherný?

Hippie ma poučil o istých veciach a preberali sme všetko čo sa len dalo. Hudbu máme radi rovnakú, filmy...a veľa zvykov. Zaujímavé. Ukázal mi Topoľčiansky žrebčín, park...malú peknú kaplnku...väčšinu okolia...jazerá, vodnú nádrž. Ani som nevedela, že také pekné miesta tam v okolí sú. Zopár dní ma vzal na Breziny aj od skorého rána. O 6.30h som už bola vo výbehu a prvé slnečné lúče sa opierali do mojej tváre. Kone sa pásli a deň čo deň som viac básnila o mojej Napolitánke a to ako sa vyvýja náš vzťah. Hippie sa len smial a často konštatoval, že by ani nepovedal, že som z mesta. Mne to vždy urobilo dobre a užívala si svoj vidiecky image. =)

Voňala som od koní, bola som špinavá od koní a čím viac tým mi bolo lepšie. Neraz mi utieral líce čo som bola umazaná od bozkov žrebcov. Ten šteklivý pocit keď sa zo zadu pritúli a papuľkou obchytáva ucho, sveter, šatku a nakoniec chce aj kusnúť alebo hocičo. Zimomriavky po celom tele. Jeho dych cítiť na tvári a také chvíľkové splynutie keď len zavriem oči a túlim sa k nemu. To čo môže dať človeku kôň nenahradí na tomto svete nič. Jeden z nich sa dokonca volal L´amour- niet čo dodať.

Po niekoľkých dňoch prišlo však aj lúčenie...Keď som sa musela vrátiť domov. Ten deň som sa chcela ešte dotknúť každého zvlášť...s každým stráviť aspoň chvíľku...Celý deň však ku mne neprišiel on. Neapolitano. Bolo to ako v nejakom filme, akoby sa naozaj nahneval a cítil, že niesom len s ním. Preliezla som teda ohradu a podišla k nemu. On sa na mňa pozrel, otočil sa a odišiel. Nedovolil mi len ho pohladkať. Odťahoval hlavu a tak som odišla. Nakoniec pri poslednom kontakte v maštali som sa s ním začala rozprávať. Hippie sa šiel pobaliť lebo bol čas ísť domov a ja som znovu podišla bližšie k nemu a povedala mu ako to celé bolo. Že aj tak mám najradšej jeho, a že on je moja malá veľká láska zo všetkých. Objala som ho, on stál a nechal ma odísť. Sadla som si teda na drúky a pozerala som ako všetky kone pekne papajú seno. Zrazu zo všetkých prišiel len on. Napolitánka prišiel ku mne a sklonil hlavu. Mne sa natlačili slzy do očí od šťastia a keď som ho chcela objať pár krát ma kusol. Akoby ešte chcel povedať - ale aj tak si bola s inými-

Môj krásny. Môj nádherný a jediný Neapolitano. Normálne som sa zaľúbila... Tak by som chcela aby bol môj... Bolo to ako v rozprávke...akoby mi rozumel celé to ospravedlnenie, vyznanie a to všetko. Znie to hlúpo, ale ja verím, že zvieratá načúvajú, otvoria svoje srdce a rozumejú...

Lúčenie s mojou Napolitánkou...

I have a dream...

Taký malý príbeh....o tom ako som niekoho stratila...niekoho kto sa na mňa nemôže ani pozrieť. Dôvod? Aj ja by som ho chcela vedieť.

Na mobile sa mi hlási sms...vezmem ho do ruky, pretrem si v noci oči a čítam.

-Brno bolo fakt uzasne. Nemam tu fotky,ale premietam si okamihy a...fuu.. Domov sa tesim len na 2 veci. Ty si jednou z nich! Inak mi nikto nexyba. yannyk

21.8.2007 00:21h

Moje krásne, pomyslela som si. Aj mne chýbaš...šlo mi hlavou a myslela len na deň kedy sa vráti. To lúčenie a odchod by som si nikdy viac nechcela zopakovať. Sama na posteli s listom od neho, plačúc pri našej hudbe.

Leto ubiehalo...prišli prvé jesenné dni a s nimi aj príchod môjho najlepšieho kamaráta.

- Ahoj Jarka! Sedim na plazi, je tma, more rozburene, poprcha a v dialke vidiet blesky. Uplna parada...Domov pridem 14steho a ty pridi 15steho vecer lebo urcite este cely piatok prespim a vecer pojdeme von. Uz sa na teba tesim. Je to vecnost co som ta nevidel... I am burning just for you. Yannyk

30.8.2007 22.20h

Tešila som sa. Aj keď školský rok hnal nás všetkých do blízkej 6 týždňovej praxe nemala som pocit, že ten čas tak rýchlo ubehne. Janík došiel...všetko bolo bez chyby...až na jednu malú. V škole bolo úžasne...denne som sa tešila na všetkých...na objatia a neverila som v to, že náš kolektív bude niekedy taký silný ako mi prišiel tie dni do praxe. Akoby sme si upevňovali silnými lanami naše kamarátstva, ktoré budujeme 4 roky.

Človek sa mohol len usmiať a prejsť okolo s pocitom...áno oni sa majú radi.

Prišla však prax. Veľa ľudí odišlo do Tatier a s nimi aj Janík. Nedávno sa len vrátil a zase odchádzal. Dni práce v pizzerii ma ničili deň za dňom. Plno nevrlých ľudí. Plno sklamaní...no keď odbilo 21.00h vždy som sa tešila na Maťka a na to ako ma odprevadí domov. Jediné plus bolo snáď aj to, že som sa nemusela nič učiť. No hlavne som sa naučila byť pri istých typoch ľudí ticho, usmiať sa a s ich dovolením im vyniesť nehorázne zložitú objednávku. Maťko sa o mňa staral...musel zniesť to ako v noci občas plačem...ako nezvládam tú robotu a všetko. No podržal ma v najťažších chvíľach.

Prax skončila a škola nám "umožnila" návštevu výstavy v PKO. S roztápajúcim snehom po ceste sme sa s babami stretli pred hlavným vchodom a prešli si plnohodnotnú výstavu. Monika niečo riešila s Lenkou no ja som sa stránila celej tej diskusie pretože ak by to bola pravda vedela by som o tom. Len to mi šlo hlavou. Utŕžila som pár "akože chápavých a ľútostných pohľadov" od báb a vyšli sme von. Stretli sme sa s opozdilou Paťou a Kikou a ja som zapichla jednu z prezentačných vlajočiek do malej kôpky odhrnutého snehu. Zvláštna atmosféra panujúca medzi klbkom mojich spolužiačok a pohľady za môj chrbát ma prinútili sa otočiť.

Stál tam. V objatí s Veronikou v bozkoch si snáď ani nevšimol naše pohľady. Cítila som sa strašne zle. Oklamaná? Ani neviem ako to nazvať.

Bola som snáď jeho najlepšia kamarátka?

Prečo by mi klamal...musel to byť omyl...alebo?...

Nakoniec ma baby odtiahli na zástavku MHD kde som len ťažko ukrývala hrču v mojom hrdle. Ostala so mnou len silná trojka. Kika, Paťa a Lenka... snáď sa im niekedy vráti to, že sa museli starať o citovo labilnú kamarátku.

Keď som došla domov všetko bolo iné. Maťkovi som sa síce vyrozprávala, samozrejme len z časti. Nechcela som aby si niečo bral osobne alebo tak ako to nikdy nebolo.

Janko a Veronika?

Ako to?...veď veď mu vadila každá baba...smutne nám volával z Tatier ako chce Simonku...ako ho to všetko trápi a teraz toto. Z toho zmätku som nevedela čo mám robiť a tak som niekoľko dní v škole presedela len tak. Bolo to strašné.

Deň za dňom, keď sa na mňa ani nepozrel...nerozprával sa so mnou. Nakoniec ani nezdravil.

Prišlo obdobie záverečných skúšiek na našej škole a vyčerpaná od snahy, ktorú som do toho dala som nevládala niesť aj bremeno toho, že som stratila najlepšieho kamaráta. Veľa sme sa hádali...naša trieda sa rozdelila na dva tábory a ja som nevedela ako to riešiť. Nikto to nevedel. Nikto si nevedel vysvetliť tú zmenu a stratu dvoch skvelých ľudí.

Veľa nocí som znovu preplakala...veľa nocí ma podržala moja rodina-Baby, Maťko a kamaráti... Nikde však nebol on. Už žiadne blice...žiadne prechádzky sadom, ani len dom číslo 220.

Už je za vodou. Našiel si to čo hľadal. Našiel si lásku. Vždy som chcela aby bol šťastný.

Je tomu už 9 mesiacov. Dozvedela som sa pár vecí, ktoré som ani nemala vedieť. Jeden kamarát...snáď dáme ešte niekedy tvoj VB, keď to nevyšlo.

Možno sa len prekecol a povedal čo nemal...čo mal snáď vedieť len Jimmy. Viem to. A došlo mi to. Mám sen? Už nie...nebudem naivná. Nikdy už spolu.

Ak má byť tvoje šťastie na úkor nášho priateľstva tak to chápem. Chcem len aby si vedel, že stále si v mojom srdci Yannyk.

- Za chvilu sa vratim a bude vsetko po starom...ale zasa s tebou...This pictures.

31.8.2007 00:58h

Butterfly

Ahoj...

Ako je v inej krajine? Aké máte počasie...pýtam sa Ťa a sama si dám aj odpoveď.

Aj keď sa vraví čo to o tunajšom počasí, dnes vyšlo aj slnko. Sem tam sa zmráka...ale veď vieš- Anglicko.

Neviem nikdy som tam nebola...a tá krajina ma moc ani neláka.

Sú tu niektoré pekné miesta. Pekné ulice a Janka mi v nich stále uteká.

To je milé...tu je stále rovnako. Akurát keď tu niesi chodníky po daždi nevonia tak krásne.

Zase s tým začínaš.

Nie...ja len, že to tak cítim. Naozaj mi chýbaš.

Aj Ty mne, ale vieš že to nejde. Ani to tak skoro nepôjde.

Viem, no ja si počkám. Mám pocit, že teraz sa čakať oplatí...

.............................................................

Potrebujem pomoc, čo mám s tým všetkým robiť?

Nesnaž sa silou mocou chytať motýle...počkaj kým si na Teba sadnú.

.............................................................

Ďalší deň...cesta autobusom a pri night klube bilboard. Ženská ruka, na ktorej sedí motýľ z farebných krehkých sklíčok.

Došlo mi to.

.........................................................

Trpezlivosť Maťa prináša...usmial sa Kubo a odišiel.

až kým...

Najhoršie je chcieť byť voľná a pritom byť reťazami spútaná na jednom mieste...nedá sa len tak utiecť od všetkého. To čo ťaží moje srdce a skladá ma na kolená každý deň sa snáď ani vyriešiť nedá. Ty ani niesi tu.
Neviem čo je horšie...keď teraz nemôžem s Tebou byť alebo to, že aj keď si na blízku nechceš ma vidieť. Dni sú stále ťažšie, dlhšie a pozerať sa na západ slnka sama je horšie ako som si myslela. Mala by som nájsť asi v tej samote krásu...
Aspoň to skúsiť.
No ďalší večer nechcem znovu stráviť s fľašou vína. Aj keď...pravdepodobne to bude znovu môj jediný spoločník.