Neapolitano a ja...

Chcelo to len malý útek od všetkého čo ma trápilo tu doma...zbalila som si veci, vzala Huga a odviezla sa na autobusovú stanicu. Po čase som sedela už na svojom mieste, počúvala Eddieho Veddera a sledovala ubiehajúcu krajinu za oknom...

Zobudila som sa niekde za Nitrou a to už som bola skoro v cieli.

Zlaté Moravce...stojím sama na malej stanici, všade prázdno len zopár babičiek asi odchádza z kostola. Doviezla som sa teda k starej mame na odľahlú dedinku a zložila tašky. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a vypočula to ticho...len vtáci a šum agátov.

Bola už tma...chvíľku som sedela ticho na schodoch pred domom a myslela, myslela na to čo nemám, mala som....mohla som mať. Chce to celé slobodu...

Rozutekala som sa teda do viníc a už len hviezdy mi svietili na cestu. Pes bežal vedľa mňa, naháňal bažanty a ja som sa zvalila pod čerešňu na konci cesty. Vydýchala som sa a pozerala sa na oblohu.

Ďalší deň som ráno vstala, bez sprchy som ešte pred východom slnka vzala znovu psa a cez háj sa rozbehla ku druhej dedine....je to nejak 5km... Celá mokrá som zastala až pri malom lesíku. Bolo dusno, len mraky sa zbiehali a už len pomaly som sa prechádzala po poli. Zrazu vybehla predo mnou z lesíka srna a divoko bežala na druhý koniec. Rozbúchalo sa mi srdce a usmiala som sa... Je tam krásne. Prvý krát som si naozaj užívala to, že som tu.

Po niekoľkých hodinách som sa vrátila domov, dala si raňajky a znovu zaspala... Po obede som mala dohodnuté stretko s chlapcom od koní. Hippie ma vyzdvihol na červenom aute pred miestnou krčmou a viezli sme sa na Breziny. Kone patriace národnému žrebčínu v Topoľčiankach. Aspoň myslím, že tak nejak to je. Vystúpili sme a už som cítila vôňu z maštalí. Všetko mi tam ukázal, arabov, lipicanov a aj strapatých punkáčov- Huculov.

Už aj zapadlo slnko a celkom sa ochladilo. Zašli sme teda do stajne mladých koní. To miesto som si okamžite obľúbila a spoznávala sa s nimi. Zvedaví, nedotknutí, divoko krásny žrebci unavene oddychovali a chystali sa na spánok. Privoňala som k srsti jedného z nich a prijímala to teplo. Neuveriteľne krásna vôňa...nedá sa opísať. Pobozkať koňa, pohladiť po hladkom tele...to všetko mi chýbalo a na ten večer naplnilo len pozitívnou energiou. Ani som nechcela odísť no musel sa skončiť aj tento deň...To ako kôň prijímal moju lásku k nemu mi zahrialo celé moje ja. Neodmieta ju. Ďalšie ráno bolo o to ľahšie. O ten pocit. Snáď budem niekedy šťastná.

V piatok som sa už nevedela dočkať kedy bude niečo po 17.00 a znovu po mňa prišiel. Znovu som zašla medzi mladé žrebce a vedela hneď za kým pôjdem. Krásny, tmavý...charakter.

Neapolitano

Za krátky čas som si našla niekoho kto mi ukradol srdce. No mám pocit,že aj on si ma obľúbil. =)

No, ale uznajme všetci...nie je nádherný?

Hippie ma poučil o istých veciach a preberali sme všetko čo sa len dalo. Hudbu máme radi rovnakú, filmy...a veľa zvykov. Zaujímavé. Ukázal mi Topoľčiansky žrebčín, park...malú peknú kaplnku...väčšinu okolia...jazerá, vodnú nádrž. Ani som nevedela, že také pekné miesta tam v okolí sú. Zopár dní ma vzal na Breziny aj od skorého rána. O 6.30h som už bola vo výbehu a prvé slnečné lúče sa opierali do mojej tváre. Kone sa pásli a deň čo deň som viac básnila o mojej Napolitánke a to ako sa vyvýja náš vzťah. Hippie sa len smial a často konštatoval, že by ani nepovedal, že som z mesta. Mne to vždy urobilo dobre a užívala si svoj vidiecky image. =)

Voňala som od koní, bola som špinavá od koní a čím viac tým mi bolo lepšie. Neraz mi utieral líce čo som bola umazaná od bozkov žrebcov. Ten šteklivý pocit keď sa zo zadu pritúli a papuľkou obchytáva ucho, sveter, šatku a nakoniec chce aj kusnúť alebo hocičo. Zimomriavky po celom tele. Jeho dych cítiť na tvári a také chvíľkové splynutie keď len zavriem oči a túlim sa k nemu. To čo môže dať človeku kôň nenahradí na tomto svete nič. Jeden z nich sa dokonca volal L´amour- niet čo dodať.

Po niekoľkých dňoch prišlo však aj lúčenie...Keď som sa musela vrátiť domov. Ten deň som sa chcela ešte dotknúť každého zvlášť...s každým stráviť aspoň chvíľku...Celý deň však ku mne neprišiel on. Neapolitano. Bolo to ako v nejakom filme, akoby sa naozaj nahneval a cítil, že niesom len s ním. Preliezla som teda ohradu a podišla k nemu. On sa na mňa pozrel, otočil sa a odišiel. Nedovolil mi len ho pohladkať. Odťahoval hlavu a tak som odišla. Nakoniec pri poslednom kontakte v maštali som sa s ním začala rozprávať. Hippie sa šiel pobaliť lebo bol čas ísť domov a ja som znovu podišla bližšie k nemu a povedala mu ako to celé bolo. Že aj tak mám najradšej jeho, a že on je moja malá veľká láska zo všetkých. Objala som ho, on stál a nechal ma odísť. Sadla som si teda na drúky a pozerala som ako všetky kone pekne papajú seno. Zrazu zo všetkých prišiel len on. Napolitánka prišiel ku mne a sklonil hlavu. Mne sa natlačili slzy do očí od šťastia a keď som ho chcela objať pár krát ma kusol. Akoby ešte chcel povedať - ale aj tak si bola s inými-

Môj krásny. Môj nádherný a jediný Neapolitano. Normálne som sa zaľúbila... Tak by som chcela aby bol môj... Bolo to ako v rozprávke...akoby mi rozumel celé to ospravedlnenie, vyznanie a to všetko. Znie to hlúpo, ale ja verím, že zvieratá načúvajú, otvoria svoje srdce a rozumejú...

Lúčenie s mojou Napolitánkou...