Niekedy mám pocit, ako napríklad dnes, že ľudia, na ktorých mi kedysi toľko záležalo a myslela som si, že je to vzájomné, sú odo mňa čoraz ďalej. Tak isto ako ja od nich. Akoby sa zabudlo na to puto a vzťah, ktorý tam kedysi pre určitý podnet vznikol. Veď to predsa nie je len tak, keď začnete mať niekoho naozaj rád...
Musí to byť niečo silnejšie, novšie a plné - no keď to strácate o to viac to bolí. Bolí možno aj preto, lebo to nie je zavinené jedným alebo druhým. Ale všetkým čo to obklopovalo.
V každom prípade vravíme si že sme na všetko spolu. Ale nie. Ja som na to sama.
"Stačí jeden deň, ktorý nám nie je súdený a stratíme idei, ktoré sme si pestovali celý život. Smrť je egoistickým vykúpením z tej straty."
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára