*ASHTRAY GIRL*

Niektoré scény z tohto života mi pripadajú naozaj ako z krstného otca. Tí, ktorí vedia vedia- tí čo nie buďte radi, že žijete v sladkej nevedomosti o tom ako to všade chodí. Deň za dňom sa sklamávam v tomto svete až mi je niekedy do plaču. Vyťahovať všetko...na to by mi nestačili tieto riadky. Ale dosť bolí vidieť niekoho na kom mi záleží trpieť. To je asi najväčšia bolesť. Niekedy nieje najlepšie byť všade kde sa niečo deje a malé veci sú zrazu také veľké až sa nedajú ovplyvniť. Nevyhrá to ten čo to rieši a dumá nad tým denno denne, ale zároveň príde o veľa keď to hodí za hlavu...na dlho...

Nechem tu rozoberať niekoho komu by to možno nebolo príjemné---skôr chcem poďakovať jednému človeku...Keď som ja bola na dne...a môj život už nemal žiadne slnko, žiaden dôvod tu ostávať a trápiť sa pomohol mi on. Boli tu priatelia...vedeli poradiť a aj mi pripomenúť moje chyby čo ani nemuseli lebo dodnes na ne myslím a mohla by som všetko na svete spraviť nikdy ich neodčiním. Ľudia sa však menia- to áno, ale niekto im musí v tom pomôcť. Ja som na to sama nebola...ďakujem Ti za to že si bol stále so mnou...v tom najhoršom keď som nevládala a krv mi stekala po mojich rukách...Keď som už zanedbala všetko čo moje telo potrebovalo, ako zo sna si naozaj prišiel...To stretnutie pri Chorvátskom ramene nezabudnem do konca života. Ešte ma pálili rany z predošlej noci a Ty si ma neodvrhol...chytil si mi ruku a tvoje oči mi len povedali, že už sa nemusím báť...že vždy budeš nado mnou držať ochrannú ruku, vždy budeš pri mne keď budem potrebovať a dáš mi to čo ja som nemohla dať Tebe.

Dal si mi lásku, ktorú som nechcela veľmi dlhú dobu prijať lebo tá moja patrila po dlhú dobu inej osobe...Teraz Ti chcem veľmi poďakovať...že si to so mnou vydržal...vydržal moje chyby (ktoré neboli nikdy typu že stáva sa), vydržal si časy keď som Ti nemohla dať všetku moju lásku a doma plakávala nad mojimi rozrezanými rukami a stále v tom pokračovala lebo iné východisko pre mňa nebolo...vracala som si všetko to zlé čo som spôsobila aj jemu aj Tebe...

Všetko toto píšem pre Teba Maťko...viem, že to všetko čo si pre mňa spravil Ti asi nikdy nevrátim...zmenil si ma...zmenil si moje návyky...aj zlozvyky...aj všetko...MŇA...môj život.

Je to skoro už 8 mesiacov a ja si môžem povedať...áno som z toho skoro vonku. Spomienok sa nezbavím...nevyhnem sa ani osobám z mojej minulosti...jednoducho žijú so mnou a denne ich budem stretávať. O to je ťažšie na to všetko zabudnúť. Všetko to zanechalo v mojom srdci veľmi dlhú ranu a tá tam bude stále. Ďakujem Ti však za to, že všetko je s Tebou o niečo ľahšie. Že s Tvojím objatím sa dá aj "dlhá zima prečkať"...

Za veľa Ti naozaj vďačím...a som šťastná, že sme spolu...

Maťko...chcem aby si sa o mňa nebál...ak sa niečo stať má - tak sa stane, veď svet sa točí...a točiť sa neprestane... *IN LOVE*