17 júla 2008

My deti zo stanice Zoo...


Ráno som sa zobudila na totálnu dehydratáciu a zamľaskala som jazykom o vyschnuté steny ústnej dutiny. Pozrela som sa na Metheva spiaceho kúsok odo mňa a cez žalúzie pieklo dopoľudňajšie slnko. Natiahla som sa a zmizla do kúpeľne. Bolo okolo 7.30h ráno a ja som zo seba zmývala všetko čo na mne ostalo z minulej noci. V hlave to trochu dunelo no keď som si spomenula na akt mojej opilosti na "parkete" prestala som sa čudovať. Ani neviem ako dlho som si púšťala studenú vodu na unavené telo no znovu som sa vrátila do postele a na pár hodín zaspala. Zobudila som sa druhý krát skoro rovnako ako Mathev a bol čas zaradiť sa do chodu domácnosti. Peťo s Kikou boli tiež hore a po hodne dlhej chvíli sme sa rozhodli ísť naobedovať do blízkej reštiky.
Každý so sklonenou hlavou, bez slova prešiel kúsok sídliska a slnko pálilo najviac ako mohlo. Tam sme zas čakali neuveriteľne dlho na spomalenú mladú čašníčku kým sme sa najedli a znovu ticho civeli do dreveného stola. Každý mal asi kopu svojich myšlienok typu čo som robil keď ma toto bolí a tu mám modriny...
No ja som najskôr rozmýšľala čo začnem skôr upratovať, kam odložím toto, musím sa spýtať kde je vysávač a hlavne poutierať prach v izbe našej drahej hostiteľky. Po obedňajšom oddychu sme došli na byt, upratovali sme a kým odišla Kika na firmu a Mathev do Vojky mali sme väčšiu časť bordelu spratanú.
Peťo pozeral film a mne nedalo nevyčistiť kúpeľňu kým neprišla Paťa a s ňou aj Kika. Izbu som vyluxovala asi ako na jarné upratovanie no mala som pocit, že toto je to čo som musela urobiť. Všetko bolo čisté, fayn, útulné a hlavne na svojom mieste. Večer sme skončili na pláži s havanou a colou no ťahalo nás to znovu na byt. Medveď a Paťa sa stavili po gitarku zatiaľ čo my traja sme spravili malý nákup v nemenovanom hypermarkete. Doma sme si otvorili vínka, Kika naliala a vychutnávali si opojnú vôňu tohto nápoja. Keď došli hrdličky my sme mali už asi druhý pohárik a kecali o párty. Všetci ma zahŕňali informáciami a ja som sa trochu aj tešila, že niesom ten človek čo si všetko pamätá a môžem sa riadiť Flokyho heslom - čo si nepamätám to sa nestalo - =)
Neskoro v noci nás Kika opustila, šla spať a hneď na to sa Paťa s Medveďom nanominovali do spálne kde som ja strávila minulú noc. Také vtipné mi to prišlo. Zostala som s Peťom v obývačke s fľaškami vína a začali sme si popíjať. Prekecali sme tú noc asi aj do 3.00h kým som stále neopakovala vetu : "Ja už nebudem piť a už si nechcem nalievať..." v tom momente som si znovu liala krvavo červené víno do môjho pohára. Bože milujem tú chuť na perách... Neviem kedy sme zaspali no obaja v krkolomnej polohe sme campovali na gauči.
Ráno bolo trochu iné ako minule. Zobudila som sa na to, že ma zaštípal dym z cigarety a spod ofiny som zazrela Medveďa. Niečo som si zahundrala, nejaké slabé nadávky a keď zabuchol dvermi Paťa sa na mňa usmiala a vbehla späť do spálne.
Druhé zobudenie bolo prirodzené bez zapálenia si cigarety pri mojej hlave, znovu sprcha a fantastické mozzarelové hrianky. To ráno sa ich robilo jak na bežiacom páse.
Medveď došiel na obedovú pauzu znovu na byt a ospravedlnil sa mi, že si musel zapáliť pri mojej hlave no nevedel nájsť zapaľovač a na stole ležal ten na sporák. Paráda.
Posedeli sme spolu, znovu niečo upratali - ja som sa dnes moc nezapájala- no ani toho nebolo tak veľa. Nakoniec Paťa odišla domov a stretli sme sa až v meste na Zochovej keď sme sa chystali na prechádzku mestom. Peťovi sme ukázali námestia, Dóm sv.Martina a pofotili sa v starých uličkách okolo neho. Zmrzlinka, Michalská brána a cesta cez obchodnú do Slovaku na halušky. Klasicky zlá, veľmi zlá obsluha nám priniesla naopak dobré halušky a Peťo prvý krát ochutnal našu slovenskú špecialitu. Pokecala s nami aj Domča a ja som sa pobrala domov zbaliť si zase pár vecí a dať sprchu. Ten deň bolo upotené dusno a to hlásili neviem aké dažde. Na Kollárku som stretla Erika, hodili reč, vymenili po pár rokoch telefónne číslo a pádila som na 80-tku smerom domov. Chvalabohu v tú chvíľu tam nikto nebol tak som si dala sprchu a pobalila sa kým som bola sama. Keď som si už len očesala vlasy a obúvala sa došli naši a mama spustila monológ o tom, že celé dni sa flákam, nechodím domov, nič neurobím čo ma nahnevalo a spustila sa menšia hádka...
"Čo mám sedieť doma a civieť do steny?"
"Nie, ale mohla by si byť občas doma a niečo spraviť."
"Čo by som mala robiť, umývať riady čo som ja nezašpinila? Alebo vysávať stále izbu lebo Peťo tam furt neco žere?!" vytočene som zvýšila hlas no ona sa nie a nie utíšiť.
"Odvtedy čo si neni s Maťom sa len flákaš a bohvie s kým!"
"Som stále s babami a kamarátmi čo ti zase vadí!"
"Vyzeráš jak keby si stále pila a fetovala." oznámila mi s chladnou hlavou a ani sa na mňa nepozrela.
"Prosím?! Takže vypadám jak keby som fetovala? Vieš čo ano, nič iné nerobíme..." ukončila som to a zabuchla za sebou dvere. Kým som došla na zástavku vychladla mi hlava a čakala som len na to kedy zaľahnem v Kikinej obývačke a nikto do mňa nebude rýpať.
Tam sme si otvorili fľašku vínka, porozprávala som moju story s mamou a zapálila si.
"Si sa nejak rozfajčila..." poznamenala Kika a ohník sa mihol aj pri jej tvári.
"Čo mám robiť....najprv tie moje antidepresíva, teraz týždeň v liehu u teba...to sa dalo čakať."
"Uhm...." zamrmlala a potiahla si z cigarety.
"Ešte k tomu som sa rozišla...klasické depky a..."
"Do prdele s depkami Jarka, treba sa baviť! Užívať si."
Zakončila a Peťo sa len prizeral na ten nezmyselný rozhovor. Neskôr došiel Mathev, Paťa, Medveď a zmotali sa na to aby sme si zahrali Twistera. Ktorého som mala mimochodom doma, tak som sa jemne v nálade vybrala pomalou MHD s Mathevom po Flokyho hru. Otočili sme to asi do pol hoďky no kôli tomu, že sme sa tam s Paťou válali 10 minút na zemi sa to ani neoplatilo. =)Keď bolo už zase kopec hodín a na Pati bolo vidieť, že chce znovu spať v spálni slušne som sa rozbehla a nedovolila som aby sa tam nasáčkoval niekto iný. Ďaľšiu noc skrčená na gauči by som asi neprežila. Umyla som sa a rozvalila na manželskej posteli. Peťo spal s Kikou a hrdličky na gauči. Ku mne znovu prišiel Mathev a ešte sme kecali o tom ako prebiehajú tieto dni. Že si tu žijeme jak kamoši v podnájme, proste párty byt...alkohol, jedlo, sranda a nič nám nechýba. Len si žijeme zo dňa na deň...rozplívala som sa nad tým asi kým som nezaspala a on len flegmaticky občas povedal -uhm- , -jasné- , -je to fayn-....a podobne.
Ráno som sa zase zobudila okolo 7.00h, dala sprchu, medové raňajky, Pu-erh a znovu sa priplichtila do postele, Matheva zobudila asi vôňa mydla na mojom tele a presviedčala som ho, že je veľmi skoro na to aby sa úplne zobudil. Tak sme zase spali. Ďaľšie druhé zobudenie nám urobila Domča, ktorá ani neviem kedy došla na byt.
"Áááá už sa to nese, ležte ležte, raňajky do posteleee." smiala sa a pred oboch rozospatých šupla
ham and eggs s pečivom a rajčinkou.
"Ale ja nejem šunku..." povedala som a ona sa začala smiať.
"Jéééj ja som zabudla, to neni problém hen..." odlepila šunku od mojho už len eggsu a hodila ho na Mathevov tanier. Smiala sa a odišla z izby. Položila som tanier na kôpku oblečenia vedľa postele a ľahla som si. Mathev odišiel do obývačky, tam sa všetci napapali a Peťo sa s nami rozlúčil. Paťa ho išla odprevadiť na hlavnú stanicu na vlak do Přerova. Takže sme sa pomaly rozpadali....
Odišla Domča....potom Mathev...úplne prázdny byt...
S Kikou sme upratali čo najviac sa dalo a nakúpili nečo na večeru. Stretli sme sa tam už len v zostave Medveď, pobalená Paťa, nepobalená Kika a ja. Šalátik, cestoviny, popcorn a suchý drink. Nejaké vínko a film Wir Kinder Vom Bahnhof Zoo (1981) nám spravil program na celý večer. Najprv, že pár minút filmu no koniec koncov nedopozerať to bol hriech. Kika unavená odišla spať a my traja sme sa odpálene na to pozerali. Ťažký film na taký večer...
Nakoniec som ostala v obývačke sama...Paťa spala s Medveďom v spálni a ja pri svetle bočnej lampy píšem na kúsok papiera pocity z večera...

Jack Daniels- zatrblietalo sa na striebornom zapaľovači.
4-tá noc...

Žiadne komentáre: