Mesto za chvíľu čaká dážď, chladný vietor rozfúkáva trsy pokosenej trávy a vlhká vôňa sa nesie touto betónovou "krásou"...dnes bol posledný deň v škole, lúčenie a zvláštny pocit mi sťahoval srdce...Janko sa ani neprišiel rozlúčiť...všetko je také zvláštne. Najhorší školský rok. Najhorší rok 2007. Doma mi hrajú Krylove pesničky a nič mi nevie zdvihnúť náladu. Malý útek z Bratislavy mi snáď pomôže zabudnúť a trochu sa odosobniť od tohto sveta tu. Pozriem sa po záhrade, pozbieram medovku, uvarím si čajík a skončím zase nad mojim blokom, prenosným a otvorenejším blogom.
Cez víkend som bola s chalanmi mimo BA...skončili sme v Zlatých Moravciach kde bol battle čo mňa osobne moc nezaujímalo pravdu povedať. Bola som na chvíľku rada, že sú okolo mňa šťastní ľudia. Že sa usmievajú a vedia stáť pevne na zemi. Nie ako ja.
Nechcem vedieť aké to bude po skončení školy. Zmaturujeme budúci rok, potom pre niekoho výška a ja zo dňa na deň mením rozhodnutia kam ma moja budúca cesta zavedie. Raz mám pocit, že všetko je jednoduché a ťažké len tak ako sami dovolíme no často ma to celé položí na kolená...
Cez víkend som bola s chalanmi mimo BA...skončili sme v Zlatých Moravciach kde bol battle čo mňa osobne moc nezaujímalo pravdu povedať. Bola som na chvíľku rada, že sú okolo mňa šťastní ľudia. Že sa usmievajú a vedia stáť pevne na zemi. Nie ako ja.
Ráno som bola už po sprche no znovu som vedľa nich zaspala. Keď sme sa všetci zobudili bolo to krásne. Ako v škole prírode. Každý sa usmieval a spomínal na minulú noc. Ako bolo fayn. Roman uvidel moje ruky asi prvý krát si to všetko všimol a hodnú chvíľu hľadal pre mňa správne slová. Kamarát zo základnej školy si ma pritiahol cez duchnu a objal ma...
"Toto sú pičoviny..." povedal a úplne viem ako to myslel. Nečakala by som od neho toto všetko. To aký bol a hlavne som nevedela, že aký je teraz. Základná škola teda nedáva veľké možnosti spoznať človeka trochu viac. Najedli sme sa a po obede sa boli prejsť kúsok k poliam a viniciam. Príjemný vzduch po daždi a šum žita...prechádzali sme sa a oni obdivovali tunajšie okolie. Tmavé mraky sa preháňali po oblohe a ja som sa s nimi lúčila na autobusovej zastávke. V tú chvíľu akoby mi niečo zahrialo srdce a bola som šťastná...
1 komentár:
Jazz je jazz ... len škoda toho obrázka hore de sa zas nekdo pobil s medvedem. Je kopec doležitejších problémov a nielen že sa dá každý z nich odložiť a zaoberať sa súčasnosťou, ale aj sa dajú s kľudom a prehladom vyriešiť.
Na stojáka Plzne loček, nejlepší je u dvou koček ;)
P.S: Máš talent.
Zverejnenie komentára