The NeverEnding story...

Taaakže zhrnutie posledných pár dní?

Ani sa mi moc nechce kedže mám pocit, že by som ešte teraz nafúkala idem do toho. Taká tá práca začala v stredu keď sme v začínajúcej horúčave kráčali po Tyršovom nábreží a prešli s pevniny na pohupkávajúcu sa loď...klasicky prípravné práce a akcia sa mohla začať. Prišlo zopár akože VIP ľudí, nič moc...nejedeli veľa, trošku popili ale kapor akcia. Jediné krásne na tom bolo to, že sme boli na Dunaji, pozerali sme sa na nábrežie mestskej strany ako tam krásne svietia lampy a chladný vietor vial od vody. Šli sme s Paťou na začiatok lode, do tmy, mimo hluku a užívali si to tam akoby sme sa plavili cez oceán. Začali sme si rozprávať aké by to bolo krásne...a ako by sme túžili vypadnúť mimo všetkého. Nakoniec nás z našich predstáv vytrhol Tato ( pre toho kto nevie tak náš taký šéfik) a poslal nás znovu robiť...keďže ani nebolo čo šli sme domov aj s Lenkou, ktorá kôli nám musela odísť.

Na druhý deň v škole totálna nuda. Matika - 2 hodiny zaspávania a Lenka na mňa kukne rozospatá a otlačeným svetrom na líci kuká čo sa deje. Znovu horúca cesta domov našou "klimatizovanou" MHD a oddýchnutie si pred robotou. Došiel Maťko- aspoň niečo a hodil ma k Technopolu. Kúpila som si Redbull a už pri fontáne čakala s babami na odchod. Cesta autom na Červený Kameň bola fayn. Síce ja moc nemám rada cestovanie rozdýchala som to.Vystúpili sme a prvé čo som uvidela bol krásny biely páv ležiaci v tráve. Úžasné. Na tom mieste je vážne krásne. Aj okolie aj všetko. Odporúčam na výlet do okolia...a nápodobne. =)

No k práci. Nacvičili sme si ako budeme chodiť a všetko okolo toho a banket pre ministerstvo obrany a NATO a ja neviem ešte pre koho sa mohol začať. 4 hodiny sme vynášali jedlo- bolo toho dosť verte mi. Skončili však rýchlo a keď sme to zbalili naliali sme si trochu bieleho vínka Devín. Dobre padlo. Sladučké ako agátové kvety ľahučko šlo do každej z nás. Najlepšia však bola výplata. 170/h poteší každého chudobného študenta. =)

V piatok nás čakalo však prekvapenie a pred školou o 11.00h sme sa dozvedeli, že nerobíme v BA ale v Komárne. Nebudem sa vyjadrovať. Nasadli sme do minibusov a znovu cestovali- tentoraz pre mňa osobne mimo SR. Cesta bola dlhá a pšeničné polia sa striedali s vlčím makom. Nakoniec sme vystúpili pred divadlom a duálne názvy slovenské/maďarské ma začali vytáčať.

"To je v piči..." zadelili sme všetky spolu a naša nálada klesala každou minútou. Klasicky- nachystali sme to tam, došli maďari, mali vystúpenie a my sme ich obsluhovali. Nikdy viaááác...ach bože keď na mňa začali po maďarsky néééé. To bolo čisto na skok z okna. Teraz scénka. S Paťou sme len tak prešli sálou a ja som mala na tácke minerálky.

"bla bla bla bla..." začala na mňa po maďarsky súkať z rukáva mladá ... a my sme zastali že čo sa deje a kukali na ňu jak na takú trúbu.

"Ja vám nerozumiem." zavrčala som na ňu a ona po chvíli povie čistou slovenčinou že či to je voda. Nad Patinou hlavou 10 otáznikov a ja že áno. Ona na to kesenem. No nezabili by ste ju? To je v piči... Čo najskôr sme chceli vypadnúť no podarilo sa nám do niečo po 1.00h v noci. A mimochodom sme mali končiť o 23.00h...už neriešim. Doviezli sme sa do BA v zostave- Kika, Paťa, Lenka, Jimmy, Maco, Saša, ja a ešte jeden chalan z našej školy. Vystúpili sme na SNP a šli na pivo k Františkánom. Tam nás obslúžil Mehehe (jeden feši) a bola sranda. Rozoberali sme všetko možné a po 2 pivkách a pizzových štanglách sme odišli okolo 4.45h domov. Maco šiel s Jimmym na elinu a my sme sa túlali ulicami k šafku. Medzitým sme vytrhli značku pre chodcov "Prejdite na druhú stranu" z plastového podstavca a s Kikou sme s ňou bežali na druhú stranu cesty. Kalba v uliciach BA proste... =D Pridala sa aj Paťa a haluzili sme na električkovej trati. Zrazu na nás začali kričať taxikári, chvíľu zmätok a Lenka to všetko natáčala na mobil.

Keď sme pochopili ich krik a videli policajné auto pár metrov od nás došlo nám to a zdrhali sme.

Jediný kto mal chladnú hlavu bola Paťa a veselo pricupitala k plastovému podstavcu. Zastrčila značku na svoje miesto ako štafetu a utekala k nám. No konec...ešte k tomu sme zistili, že jeden z tých taxikárov je jej mamy priateľ.

"95-ka nám ide 5.15..." oznámila nám Lenka a sadli sme si už fest unavené na lavičku.

"Aspoň uvidíme celý proces svitania." zasmiala som sa pretože tá veta má viac významov. =D

Doteperila som sa domov okolo 5.45h a zvalila som sa na posteľ. Mmmm...VB- najlepšie.

Na stole však papier od sestry, že našla vonku malého vrabca čo vypadol z hniezda. Koniec sveta. Na posteli krabica, vedľa plastový pohár s červíkmi a mňa len tak striaslo.

- Nechávam tu aj striekačku, rozmliaždi mu tých červíkov a nakŕm ho- No jasné nič iné som si na takéto ráno nepredstavovala. Nakoniec otvorím krabicu a tá je prázdna.

Ľahla som si teda na posteľ a pri východe slnka zaspávala.

Zrazu šok a do záclony vletel ten vrabec. Kukám jak puk, on trepoce krídlami, čviriká o život a nakoniec vrazí medzi vankúše. Tak toto ne mladý. Po celom byte som toho vrabčáka naháňala celá rozospatá, unavená, zničná a keď som ho nakoniec šla kŕmiť dodzobal ma do prstov.

Serem ja na to. Povedala som si a ľahla som si do spálne. Otvorila balkón a zaspala. Ešte sa asi 3x vrátil, čvirikal mi po byte, polietal si tu jak malá stíhačka a ja som nemohla spať...

V sobotu sme o 18.00 začínali na Novej Scéne ja, Paťa, Lenka, Jimmy a Monika. O ničom akcia, strašný catering a prázdne poháre o piva. Rozpili sme sa so šumivým vínom z Cavy, nekôr pár pív a bol koniec. Krátka akcia skončila tým, že sme sa nabalili pár fľaškami vína. Ja osobne 2x biele, 1x červené, šumivé víno a mohlo sa ísť. BTW ostatní nápodobne plné tašky. Jimmymu sa pred divadlom dokonca rozopol zips a len tak si štrngotal s fľašami do auta, ktorým ho vlastne "naša" šéfka viezla domov. =) My sme si to hodili už aj s Kikou a jej kamarátom na Gotko kde sme začali popíjať Hrušku s vineou. Najprv že 50:50 skoro a s Lenkou som si davala na striedačku malý plastový pohárik...

Po veľmi krátkej až extrémne krátkej dobe mi to stúplo do hlavy a Lenka mi zadelí, že si už asi 5 kôl nedala a že to pijem sama. Paráda... Nevadííí- stúpalo mi to do hlavy a tackavo som si to namierila naproti ku krásnemu zelenému trávniku. Ľahla som si doň a že wáááá.

"To čo ona robí?" zasmiala sa Paťa a aj s Lenkou si ku mne sadli. Haluzili sa (ževraj), no ja si posledné pamätám ako som volala na Informácie ako sa volal kôň Atreya v nekonečnom príbehu.

Nakoniec sedím v taxíku kde to všetko zavŕšili hrbolce na ceste. Začala som to rozdýchavať a Lenke som skoro utrhla ruku. ( verejné ospravedlnenie- PREPÁČ).

Doma som už objímala záchodovú misu a ako to už v pekných rozprávkach býva zaspala som na

posteli nevediac, že u mňa je kalba a ľudkovia si fičia jak sa len dá...

Ráno okno, vedľa mňa pohár s vodou a fľaška minerálky, na WC-ku pohár s vodou, na parapete pohár s vodou...hlava bolí...v mojej izbe spí Paťa...hmmms...idem si ľahnúť.

Zobudím sa, Paťa nikde, poháre na miestach a ja sa snažím nadlaviť do seba kyslé uhorky.

RADA: Aj keď sa vraví, že musíte, pomôže to, nerobte to ak si nieste 100% istí, že vám z toho nebude horšie. =)

Dobrú noc....Som abstinent od 31.mája 2008 do.....to je otázne... =D

BTW- meno koňa je Artax =D