Prvý Február

Nie, že by bol tento dátum obzvlášť špeciálny, asi len v tom, že znovu píšem. Teda dúfam v to, že písať budem . :)

Dnes večer ako som šla domov z roboty všade naokolo bolo cítiť zvláštne spálené drevo. Nie ako keď na dedine niekto vykuruje domek agátovym drevom a všetko voní...tu v Petržalke to všetko poriadne smrdelo a kým som od zástavky došla domov smrdela som ako plátok nekvalitnej slaniny z Tesca. Fuj.

Tak mi napadlo, že taká poriadna dedinská vôňa mi aj chýba. Po tých neúspešných klikaniach po stránkach s realitami som sa aj vzdala toho, že sa niekedy budeme sťahovať na Záhorie a tak by to chcelo nejakú peknú návštevu mojich milých Jánov. Myslím, že vo štvrtok by to aj šlo. :)

Taký malý súhrn čo mám teraz v hlave?

Facebook čisto ovládol asi všetkých ľudí čo teraz poznám a v konečnom dôsledku je to „milé“ lebo viem kto kedy ide spať, kto kedy obeduje, kto sa ako hnevá na tohtoročné mrazy a samé dôležité informácie z ich života :D všetkých pozdravujem.

Po celom tom nešťastne-šťastnom lete som sa dala na oko dohromady a začala navštevovať Vysokú školu. Dokonca. Sama by som tomu neverila, myslela som si, že deti na vysokých sú len z rodín kde mamka, tatko 10 titulov za menom a 10 pred menom. Ako som sama zistila, som jedno z mála detí z našej celej veľkej rozvetvenej rozdetnenej rodiny, ktorá je na VŠ.

Prvý semester za sebou s odretými ušami a uvidíme ako to pôjde ďalej. Na to, že kým spravím Bc budem dlžať úctyhodných 4200 eur...hm...na zamyslenie. Ach jaj.

Novinky a prírastky do našej rodiny asi všetci ovládajú.

Mamka+ Tatko + (bohužiaľ) Brat – Sestra ( JUCHUUU)+ Havino Quentin.

Áno áno, sestra s nami nebýva a pribudol mi tu psík, už pol ročný americký staford Quentin. Som z neho v podstate šťastná, aj keď si myslím, že ten ťah našich aby sme si ho nechali bol len z toho dôvodu, že si mysleli, že to určite pomôže napraviť môj psychický stav, ktorý sa zmenil po tripe do chorvátska v auguste minulého roku. Nebudem sa ich to pýtať v podstate dočkať sa z ich strany nejakého úprimného výlevu je možné len u tatka keď si poriadne vypije. A to už tu tiež dlho nebolo.

Jediné čo tak na záver asi dodám je, že „po“ 11-mesačnej pauze som spoznala Lukyho a zatiaľ spolu tvoríme pár od 19.11.2009. Neni čomu tlieskať, je to predsa len môj v poradí už 4-ty vzťah. Vždy treba mať nádej a dúfať, že už to klapne. J
Na dnes asi dobrú noc...a nech Vás blšky štípu celú noc.

S pozdravom Jeanny.