Tak príjemne mäkké svetlo padá na paplón, pod ktorým som až po uši skrytá. Skrytá možno ešte pred únavou z minulej noci a tak sa ani nepohnem...asi zo strachu aby som nič nepocítila. Zvonka ani zvnútra.
Kvapky dažďa stekajú po prvých listoch a betónové chodníky sa v našom meste znovu rozvoňali. Ani raňajky a ani obed ma v kuchyni nečaká. Uvarím si rizé a idem sa topiť v mojich mokrých otáznikoch...niežeby som nad niečim váhala, ale včerajšia návšteva mi veselosťou vybila dych pán...proste pán.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára