Kousky duše

Hovorí sa, že keď stratíš niekoho veľmi blízkeho, spolu s ním stratíš aj kúsok svojej duše.

To je tá bolesť, čo potom cítiš.

Tá duša sa ti neskôr vráti, lenže to niekedy dlho trvá.

Všetci asi poznáme ten film...ale až kým naozaj niekoho nestratíme tak nezistíme, že život nie je hra. Ani komédia ani tragédia. Každý si žijeme ten svoj a svojim konaním silne zasahujeme do iných, kde scenáre boli napísané úplne naopak. A aj keď nechceme votrieme sa tam a narobíme len problémy. Niekedy sú to malé radosti, chvíľku zostaneme ale nakoniec putujeme ďaľej. Každý z nás predsa niečo hľadá...niekto zábavu, druhý šťastie, lásku...pochopenie a radosť. Dá sa však všetko nájsť na jednom mieste?...

Vystúpime z toho rýchleho vlaku na mieste kde je všetko čo sme kedy hľadali?

Myslela som si, že dnes aspoň pár hodín vypnem a zabudnem na všetko čo ma ťaží a nad čím neustále rozmýšľam. To sa však nestalo. Istá situácia rozprúdila ešte viac otázok a moja myseľ sa nevedela zastaviť. Nevie to ani teraz...nedokážem myslieť na nič iné ako na Teba...môže vôbec niekto denne zlyhávať ako ja? Neľutujem sa ani nič....ale je to normálne, že každému dávam do života len neistotu, pocit nedôvery a strach, že by ten dotyčný mohol o niečo prísť?

Každý je svého štěstí strůjce.
Jen škoda,
že nejsem světa tvůrce.
Zařídil bych to totiž úplně jinak.
Lidi jsou hrozne hloupí.
Hloupější než zvířata.
Ví ona jestli ten, nebo ten?
A ví on jestli ta, nebo ta?
Jen se podívej,
kam jsme se kvůli
svobodné vůli
posunuli.
Nikdo neví vůbec nic.
A někdy je méně
mnohem víc.