Rainy Season

Skončilo sa leto a s jeseňou prišli upršané smutné dni. Do školy nechodíme, na šťastie ešte nie no stačili mi pilotné 4 dni. Na prvý pohľad roztrhaný kolektív, tehotná spolužiačka, oboznámenie sa s tým, že maturujeme a podobné negatívne správy sa mi uložili do hlavy. Mimo toho, že sme behali so zmluvou na prax a vybavovali si niečo náhradné som zniesla narážky z blond strany našej druhej skupiny, no 4-ročné nezhody medzi nemčinármi tu nemienim rozoberať hlavne z toho dôvodu, že tí ľudia mi naozaj po skončení strednej školy chýbať nebudú.

Skôr je tu iná vec. Stará, 10x rozoberaná a každý vie o tej "pletke" asi dosť veľa.

Janko.

Ja viem, som strašne blbá keď to tu chcem znovu rozoberať, ale nedá mi to. Začal ma zdraviť. Čo je na jednej strane úplne super a bola som úplne happy keď som zaregistrovala prvý školský deň niečo ako - ahoj Jarka- ( len v jeho pohľade a nadvihnutím obočia). Príde mi to ako keby som opisovala moju tajnú lásku no nieje to tak. Chýba mi kamarát. KAMARÁT.

Naozaj som si s ním veľa zažila a tváriť sa v škole, že je to za mnou nejde. Včera som triedila fotky na našu výzdobu no samostatnú záložku Yannyk som musela preskočiť. Nahrnuli sa mi slzy do očí a prešlo mi všetko hlavou.

Brno...oslavy v Jánoch, školské výlety, objatia, super vzťahy medzi tou malou skupinkou vždy trhlou, nápaditou a stále veselou. A tak ma napadlo...nebudem si tu vylievať srdce ako mi chýba.

Idem do nového projektu. A myslieť na to, že keď niekto naozaj niečo chce tak by to aj teda mohlo ísť. Aspoň trošičkuuu...a pre Ivika a veľa ľudí čo ma síce majú radi -dúfam- =) odkaz: Z Emo putraka bude na skúšku optimista. =)