Dezolát

S pomalým príchodom jari...a všetkého toho neviem či sa mám tešiť alebo ako. Zase sa mi vracajú nerozhodné a utlmené pocity...a neviem sama čo s tým mám robiť. Možno je to momentálnym počasím a tým že som včera dávala double metaxu...no ? je čo to naozaj je.

Najradšej by som si tento rok odmaturovala a skončila s tou ubíjajúcou strednou školou a vypadla. Niekam dosť ďaleko. Niekam kde by sa možno moje myšlienky úplne usporiadali a môj život by mal presne stanovené cieľe a silu ísť za nimi. Teraz sa cítim ako len malé pierko cestujúce si ponad petržalské šedé chodníky. Serie ma aj to, že som jednoducho strašne viazaná na prostredie okolo mňa- musím tu bývať musím tu žiť...aspoň kým neskončí stredná...to je to...ešte rok a pol kým môžem sama niečo so sebou robiť.

Byť zviazaný vo vlastnom svete je ešte hošie ako byť zviazaný v tom vonku... Dúfam v to, že týždeň v horách, týždeň relaxu s fayn ľudmi mi samo o sebe prečistí myseľ...proste neuveriteľne sa teším na to ako bude fayn...sedieť si na teraske zabalená v deke s naj kamošmi a popíjať varené víno. Hádam všetko vyjde ako má.

Pustíme si starý gramofon,

budeme mít světy ,který nás zajímají....