Či už koniec starého, alebo začiatok nového roku...oba mi priniesli kúsok radosti do života.
Je prvý február. Vonku je príjemných...stále ľadovo voňavých 9 stupňov a vietor vyfúkal všetky mokré cesty. Síce som sa prírody ešte nemohla dotknúť, cez okno ju cítim aj cez všetky tie lieky okolo mňa.
V práci ma čaká posledných pár dní a potom snáď už len s vtákmi budem lietať. Behať po lesoch, mokrej tráve a vnímať nový pohľad na západ slnka. Mať prácu čo ma naozaj bude napĺňať? Naozaj to budem mať? Nechcem tomu veriť pokiaľ tam s nimi nebudem...nebudem ich kŕmiť, starať sa o ne a kým aj zlomeným krídlam nepomôžem znovu vzlietnuť. To bude pravé zadosťučinenie práce.
Nakoniec sme aj tak spolu. Cez všetko to zlé prišla krása a pokoj v duši. Prišla znovu láska, v ktorú som už nemala tú silu veriť.
Mám krídla a viem lietať...
2 komentáre:
Zdalipak se ptákům v nebi taky zdají sny?
Ani nevieš ako veľmi sa teším, že Ti konečne svitá na lepšie časy... robiť niečo, čo človeka napĺňa a cíti sa pri tom šťastný je ten najväčší dar v živote... aj keď je jasné že sem - tam fúka protivietor a občas zúria búrky, tak už nikdy nebudeš lietať sama :). Hlavne buď šťastná, nech sa vieš s nimi popasovať ako skutočný dravec... Leť vtáku, len nelietaj príliš vysoko, nech nedolámeš krídla :)
Michal FR.
Zverejnenie komentára