Sedím sama doma, aj keď som sa v tomto čase mala potiť niekde v Inchebe na vianočnej akcii Tatra Banky. Spať sa mi už nedá a hlava mi ide na plné obrátky. Čo všetko si musím vybaviť, kúpiť, zbaliť a čo všetko postíhať...v nedeľu totiž odchádzame na lyžiarsky.
No a preto som asi ani nešla do roboty. Bolo mi síce zle, ešte aj trochu je...ale predsa len keď popapáme dáke pilulky je hneď lepšie. Aby ste vedeli, bola som dnes darovať plazmu. To je taká časť krvi a proces, ktorým to všetko robia nebudem opisovať. Zvládla som to, len doma mi došlo zle. Ruka bolí, a tak akurát vládzem písať.
Zase mám takú neidentifikovateľnú náladu, ani dobrú ani zlú, nepríjemný zamýšľajúci stred. S Beou som cestou do Hainburgu rozoberala moje vzťahy s ľuďmi a raz zas som počula niečo v tom zmysle, že by som naozaj mala myslieť viac na seba a svoje záujmy ako vyhovieť každému druhému a s každým vychádzať dobre.
" S každým to proste nejde. Nemôžeš vyhovieť vždy všetkým..."
No ale keď teda myslím na seba ako to je posledné dni...tak nemám pocit, že je to dobré. Veľa ľudí mi potom dáva najavo ako som všetko pokazila a ja to riešim. Asi som už raz taká, ale ja neviem niečo len tak hodiť za hlavu a ísť ďalej. Viem, že keď niečo pokazím tak už nebudem mať nikdy čistý štít, len chcem mať všetky vzťahy aspoň na poriadku. Keď odísť tak v dobrom...neviem či vôbec niekto teraz rozumie týmto veciam čo píšem.
Vie niekto len tak lusknúť aby som bola dospelá a nie rozcitlivelé dieťa?
Ak áno ďakujem...
1 komentár:
Jaj tak už viem načo tie rukavice z obchodu :) Si riadne uži lyžiarsky a zabudni na všetko nepríjemné - užívaj!! :)
Skoro vôbec ťa nepoznám,ale myslím si,že nie si rozcitlivené dieťa a na dospelosť máme ešte čas nie? :)
Zverejnenie komentára