Dotyk

Mám pocit, že veľmi malá skupina ľudí si uvedomuje aké sú pre nás dôležité zvieratá...

To ako s nimi treba cítiť...žiť a milovať. Veď je to nevinné stvorenie, ktoré tu nie je len pre to aby uspokojilo niekoho životnú potrebu sa najesť alebo sa obliecť... =(

Zviera nie je vec...ani len to jedlo.

Nepíšem to teraz ako vegetariánka. Píšem to len ako človek, ktorý má vybudovaný iný vzťah k zvieratám. Chcem len povedať môj názor čo pre mňa znamená dotyk...dotyk od niečoho čo Ti slovo nepovie...len Ti dá pocítiť čo chce...

Milovala som časy keď som sedávala v konskej stajni v sene a čistila unavené nohy koňa. Nebála som sa...sedela som pri jeho nohách a objímala ich...postavila som sa a ľahla si na to horúce telo... Bolo to tak krásne...zviera totiž cíti keď mu niekto chce ublížiť...a naopak cíti aj to keď sa mu človek poddá a váži si ho. Tá vôňa konského tela a veľké úprimné oči. Nedá sa to porovnať s ničím...pri jazde nestačí "dupnúť na plyn" nie je to kus železa... vie kedy sa bojíš...vie kedy si si istý... musíš ho viesť, dať mu pocit bezpečia a aj voľnosť. Vtedy nie je kôň a jazdec. Vtedy je to neoddeliteľná dvojica... Je to let nad niečím veľkým...vtedy je svet len váš...a počuť len dupot kopýt... Zvieratá sú o niečom inom...len každý to v sebe musí nájsť...

Myslím si že nie je nič krajšie keď si ťa samo vyhľadá a poprosí o kontakt...keď sa pritúli chlpaté šteňa...keď si mača spraví v Tvojom lone peliešok...

Pretože dotyk zvieraťa stelesňuje ešte stále nepoznané teplo. Je to láska, ktorú nevinné stvorenie nevie dať inak najavo. Mnohí si to neuvedomujú, ale prichádzajú tým o spoznanie niečoho čo dodáva životu radosť...

No toľko ľudí ubližuje zvieratám...toľko ľudí si neváži čo nám príroda dáva...ničíme si pod nohami vlastný svet...to čo je na tom všetkom to najkrajšie...život...