Pečieme s Jeanny =D

Akurát som dopiekla dva podľa mňa dosť chutné koláčiky. Sú síce jednoduché, ale no čo by som nerobila keď nemám "nič" na práci. Mala by som sa skôr učiť na skúšky pretože neviem asi tak nič, no radšej sa zdržiavam pri kuchynskej linke a vymýšľam hocičo len aby som mala výhovorku na to prečo práve nesedím nad knihami.

A tak sem napíšem ten malý polovymyslený receptík pre prípad, že by sa niekto nudil, alebo aby som ho ja nezabudla... =)

Suroviny: 2 hrnčeky polohrubej múky

0,5 hrnčeka kryštálového cukru

2 PL kakaa

1 kypriaci prášok

nasekaná čokoláda a oriešky podľa gusta

1 hrnček mlieka

1 dcl oleja

1 vanilkový cukor

1 vajce

Najprv zmiešame múku, cukor, kakao, kypriaci prášok, čokoládu a orechy spolu v jednej miske. Dobre premiešame. V druhej miske spojíme mlieko, olej, vanilkový cukor a vajce a prešľaháme. Stačí vidličkou alebo tou smiešnou vecou- šľahacou metlou. Potom zmiešame suchú zmes s mokrou a premiešame. Vlejeme cesto do maslom vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie- no nie moc vysoko- tak do jednej polovice. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180-tke cca 25-30min.

Keď je koláčik hotový vyberieme ho, dáme na väčší tanier a ozdobíme. Každý asi ako chce no ja som jeden preliala javorovým sirupom a obsypala nastrúhanou čokoládou a mletými orechmi a druhý zaliala uvarenou čokoládou s trstinovým cukrom a presypala znovu orieškami. =)

***

takže tak...bežím si ja zase naložiť...tak see ya na odtučňovacej kúre my lovers... =)

Dotyk

Mám pocit, že veľmi malá skupina ľudí si uvedomuje aké sú pre nás dôležité zvieratá...

To ako s nimi treba cítiť...žiť a milovať. Veď je to nevinné stvorenie, ktoré tu nie je len pre to aby uspokojilo niekoho životnú potrebu sa najesť alebo sa obliecť... =(

Zviera nie je vec...ani len to jedlo.

Nepíšem to teraz ako vegetariánka. Píšem to len ako človek, ktorý má vybudovaný iný vzťah k zvieratám. Chcem len povedať môj názor čo pre mňa znamená dotyk...dotyk od niečoho čo Ti slovo nepovie...len Ti dá pocítiť čo chce...

Milovala som časy keď som sedávala v konskej stajni v sene a čistila unavené nohy koňa. Nebála som sa...sedela som pri jeho nohách a objímala ich...postavila som sa a ľahla si na to horúce telo... Bolo to tak krásne...zviera totiž cíti keď mu niekto chce ublížiť...a naopak cíti aj to keď sa mu človek poddá a váži si ho. Tá vôňa konského tela a veľké úprimné oči. Nedá sa to porovnať s ničím...pri jazde nestačí "dupnúť na plyn" nie je to kus železa... vie kedy sa bojíš...vie kedy si si istý... musíš ho viesť, dať mu pocit bezpečia a aj voľnosť. Vtedy nie je kôň a jazdec. Vtedy je to neoddeliteľná dvojica... Je to let nad niečím veľkým...vtedy je svet len váš...a počuť len dupot kopýt... Zvieratá sú o niečom inom...len každý to v sebe musí nájsť...

Myslím si že nie je nič krajšie keď si ťa samo vyhľadá a poprosí o kontakt...keď sa pritúli chlpaté šteňa...keď si mača spraví v Tvojom lone peliešok...

Pretože dotyk zvieraťa stelesňuje ešte stále nepoznané teplo. Je to láska, ktorú nevinné stvorenie nevie dať inak najavo. Mnohí si to neuvedomujú, ale prichádzajú tým o spoznanie niečoho čo dodáva životu radosť...

No toľko ľudí ubližuje zvieratám...toľko ľudí si neváži čo nám príroda dáva...ničíme si pod nohami vlastný svet...to čo je na tom všetkom to najkrajšie...život...

Na dobrú noc...

Keď neviem zaspať,

stojím tu na prahu,

s úsmevom pozerám

na nočnú oblohu.

Hviezdy tam potichu,

smutne sa túlajú,

teplý si pelech

aj ony hľadajú.

Hodiny polnoc už dávno odblili,

keď malé vrabčiatka sa k sebe túlili.

Už je čas snívať, zavri si očká,

veď každé dieťa rána sa dočká.

Pyžamko žmolím si,

pomaly zaspávam

a sladkým sníčkom

sa ľahko oddávam.