Jeanny de Bambou

...a budem rátať koľkí vojdu do tých dverí...

2011-11-06T13:37:00.000-08:00

Takže nový malý súhrn?
Zamilovala som sa do Mariána Geišberga. Presnejšie do jeho hudby.
Zamilovala som si tohtoročnú jeseň. Všetko to šušťavé lístie a žltkavé karotenoidy ako sa aj v tme blyštia.
Prišlo mi o to viac ľúto, že som nikdy nemohla študovať to čo som vždy chcela.
Avšak právne-neprávnou cestou mi pomáha ísť zopár dvojnožcov...V podstate to nieje také zlé.
Sekcia-financie: Po nevydarených pokusoch o dobrú prácu v tomto meste svitla nádej a už mám aj zopár spokojných dní odpracovaných. Jazzová hudbička, voňavá káva, sem tam slovenský soc popík z 80-tych rokov, no hlavne zatiaľ dobrý komunikatívny kolektív, za ktorý ďakujem Bohu.
Je totiž naozaj ťažké sadnúť si s niekym po 15 hodinách, skončiť na pohotovosti a potom popíjať borovičku tak blízko nočnej oblohy.
Stalo sa...A bolo to milé.

Ďalší bod programu je asi taký, že by som sa mala pustiť so zápočtoviek, možno aj tú bakalárku rozrobiť...aj keď nemám pocit, ani dojem, dokonca ani len chuť začať riešiť niečo tak seriózne.

Nič sa mi nechce :) chcem sa len pozerať na fotografie zospinkované nad monitorom, na ktorých je chlapec v červenom tričku,s copíkom bledých vláskov zakusnutý do strapca sladkého rakúskeho hrozna...

Chcem ochutnávať tisíce vín, chcem cítiť mokrú zem a vyhriatu kôru bukových stromov. Chcem znovu niekam ísť. Chcem ísť na veľký výlet. Asi niekam na východ...

...a až všetci umrú budem im chodiť spávať do záhrady...

Byť krídlami...zrazenými...

2011-05-31T12:53:00.000-07:00

Hocikoho oželiem len Teba nie.
Veď kedysi sme spolu trávili toľko času. Slavín, Rudava, všetky možné hospůdky v okolí a maslové chleby s pažítkou od Tvojej starkej v Levárkach kam som 80-tkou na Tvojom starom kocúrovi zašla...
Cez víkend sme spolu zase raz...snáď nás dvoch nikto a nič nikdy nerozdelí.

happy family

2011-03-11T03:39:00.000-08:00

"Control yourself.
Take only what you need from it.
A family of trees wantin',
To be haunted"

Áno, MGMT je asi to jediné čo teraz v mojej izbe prehluší to čo mi hučí v hlave už asi 3 dni. 3 dni? Jak keby som toho nemala dosť za tých 18 rokov ( čo je môj brat medzi nami ) čo obohatil náš rodokmeň o ďalšieho člena navyše.
Tsunami v Japonsku, 32 mŕtvych a môj otec mi položí k otvorenej stránke sme.sk šumivé neznámej značky aby som ho dnes podarovala s úsmevom môjmu plnoletému bratovi. To už ako kde sme?! Ja som dostala ( áno aj som si to sama vybrala ) papraď ale od súrodencov asi len obtretie v kuchyni keď šli okolo, že akože dotyk storočia k narodkám. Veď ten parchant ani nevie kedy sa narodili jeho rodičia, nie to ešte súrodenci a ja sa mám dnes hrať zase na niekoho kým nechcem a nikdy nebudem?
Bohužiaľ, niečo sa posralo dávno pred tými 18 rokmi a otec, ktorý je teraz denne doma to nemá šancu zmeniť. O to ani nejde. On to zmeniť nechce, len chce aby jeho jediný syn dostal od každého niečo.
" Inak Peťo, všetko najlepšie. Ževraj ti mám dať tento šampus. Neviem, no asi sa ti ho bojí otec dať sám zo strachu, že by si prepadol alkoholu, ale keďže ja viem čo si zač, že alkohol nenabije tvoje super spomienky z extázy a iných sračiek...počkaj, odchádzam od témy, buď naďalej ten úžasný syn, jediný talentom plný a hlavne jediné decko, na ktoré je foter hrdý." MEGA.
Možno to vyzerá ako žiarlivostná scéna na triko môjho brata...ale skôr to je také verejno-neverejné vynadanie otcovi za to ako si neuvedomuje čo jeho činy robia aj iným okolo neho. Lebo bohužiaľ si spravil 3 deti a ne len jeho a v konečnom dôsledku aj moju sestru. Tá však už s nami nebýva a tak tie prehnané prejavy zase k prvorodenej už nie sú také časté...stačilo mi keď sme pri vianočnej večeri rozoberali s rukami spätými k modlitbe prečo sa vysrala na vysokú školu.
No to je už passé.
Nedávno som sa presvedčila, že ísť na poľovnícky ples s mojimi rodičmi, bude ten ťažký prelomový bod, že spoločne sa zabavíme a uvedomia si, že ja síce ako stredné dieťa aj za niečo stojím a nie je so mnou nuda.
Omyl?...ne ne...Ojeb, samej seba...
Citát večera : " Peťo je jediné dieťa, na ktoré som hrdý."
Wueeey! Porád jebnúť do seba posledný panák a odísť. Nebolo to však tak rýchle. Nechala som Janka teda dofajčiť poslednú cigaretu a až potom sme odišli domov. Či to otec posral, alebo ne si musí uvedomiť sám. Lebo moja snaha o to aby mi prejavil aspoň štipku lásky za 22rokov vo mne skončila. Teraz chcem len prácu a naozaj čo najrýchlejšie odísť hocikam, len už nie byť s ním v priestore 64m2...

White Blank Page

2011-01-18T15:23:00.000-08:00

Jedného dňa prídem domov skôr a všade bude príjemné teplo a ticho. Slnko sa bude pomaly ťahať k horizontu, ale nie úplne. Vieš ako...bude tam kde ho máme radi a v kuchyni vyčaruje to svetlo, ktoré som vždy všade hľadala.
Otvorím si okno a tá milovaná jarná vôňa prenikne do izieb. Ani si nevšimnem a už budeš doma aj Ty. Zalejem ti kávu a zozadu objímeš už naše bruško. Pobozkáš ma na líce a usmejeme sa na seba...
Práve mám pocit, že hrám hlavnú rolu. Som a budem šťastná.

si

2010-12-20T16:55:00.000-08:00

Nikto nemôže milovať toľko krát za život, koľko by chcel.
Prvý krát...keď som milovala si tu nebol.
Teraz si, a preto Ti dám všetko čo môžem.

Druhé šance sú tu vždy len raz...

Chcem Ťa tu stále so mnou, pri mne, vo mne...
Chcem Ťa cítiť keď si privoniam k svojmu telu.
Chcem aby si bol mojím šťastím každé ráno.
Chcem aby si bol navždy odrazom v mojich očiach.
Chcem aby si bol to čo som vždy chcela cítiť.
To všetko si.
Už sa Ťa nikdy nevzdám. Pretože teraz som len Tvoja.

Ž & Ž = rozhodnutí

2010-11-21T11:03:00.000-08:00

Rozhodla som sa hrať rolu spokojnosti, rolu toho dievčaťa aké si praješ vykresať z toho čo si v skutočnosti nechceš priznať. Naposledy si mi pozeral do očí, pohladil mi tvár a moje vnútro tak veľmi plakalo šťastím, že si pri mne. Niečo končí no niečo znovu krásne začne. Myslela som si, že toto je tá krásna vec, ktorá začína. Mám právo nazvať pocit, ktorý si navodil mojej duši, že to bolo šťastie, ktoré som tak dlho hľadala a chcela cítiť. Prečo si mi to však tak rýchlo vzal? Nechcem mať všetko, však len znovu *to*...ten pocit čo je tak úžasný a až úžasne bolí keď vchádza dnu. Nebojím sa posledného boja. Bojovať o Teba však nebudem,nechcem- pretože Ty to nechceš. Všetko by bolo lahšie keby dvaja navzájom chceli. Chvíľu si bol môj hrdina, o ktorom som chcela hovoriť celému svetu. Chvíľu si však bol len moja predstava, ktorá sa teraz tak ľahko stráca...
Chcem sa raz zamilovať aj s tým, že ten druhý bude milovať mňa...rozumieš? Chcela som len jedinú vec...aby si ma miloval.

úprimnosť nado(všetko)

2010-11-19T13:45:00.000-08:00

Vyložiť karty je ľahké no keď ten druhý s nimi nechce hrať nastane problém. Hráč ostane nakoniec nad tou kôpkou sám a ten druhý...ten druhý? Ten sa ide hrať s niekym komu to bude vyhovovať. No tým to končí asi len pre tú jednu a tú silnejšiu stranu. Treba byť úprimný a ja hrať karty neviem. Mňa bavia iné veci...možno asi naozaj veľmi odlišné ako Teba. Napríklad... ?
-Láska. Láska je úžasná,možno aj lepšia ako poker či iné (aj-ne)kartové hry. No prežívajú ju vždy obaja rovnako? Dá sa vôbec taká dokonalosť a harmónia nájsť?...posledne som dostala odpovede, že časom je to už zvyk, možno ani nie láska. A či to vôbec niekedy bola láska, alebo len tá úžasná zamilovanosť nikto už nevie, nikoho to už nezaujíma, veď je to "v pohode"...
Dá sa vôbec nájsť niečo tak silné, niečo tak jednoduché a krásne? Nie,že by všetko bolo len o láske...to len láska je o všetkom...

Záhorácky rozmarín....

2010-10-16T04:53:00.000-07:00

Zobudila som sa do teplého rána a pomaly skopávala perinu navlečenú vo vidieckom vzore šťastných kravičiek a kohútov. Zťažka som otvorila okno a príval čerstvého vzduchu ma prebral na nohy. Hlava sa mi ešte točila a v ústach som mala nepríjemne horkú chuť piva so zubnou pastou. Keď som sa nakoniec rozhodla opustiť Janíkovu izbu vedela som, že skôr než on ma stretnú v dome jeho rodičia. Vošla som teda ešte tackavo do chodbičky a tam už mi ruku podala a dvoma pusinami privítala jeho mamina. Neskôr aj tato a už boli za nami všetky formality.
Janíka som zobudila niečo málo pred dvanástou hodinou dňa a po piatich hodinách spánku nebol moc nadšený. Nabalil ma uteráčikom a ja som v sprche zmyla hriechy včerajšej noci...aj keď hriechmi sa to v pravom slova zmysle nazvať nedá.
Na raňajky som si neuveriteľne pochutnala na domácom chlebíku s tvarůžkovou pomazánkou, monkey breade a teplom čajíku. Lepšie ako v interhoteli :)
Zjedla by som toho asi dva krát viac, ale v rámci slušnosti som zbalila chlieb do plastovej nádoby a dopila čaj. Chvíľu sme s Janíkom ešte oddychovali v izbe, vychutnávali si nedeľnú siestu a spomínali na včerajšiu oslavu muadého Riška Skaly. Na moje (ne)prekvapenie bolo úžasne, krásne zorganizované, všetci šťastní a aj keď bola chladná noc, atmosféra vydržala až do ranných hodín.
Dohodli sme sa na návšteve Janíkovej starkej a tak sme sa po pár hodinkách aj vybrali smerom na Jány. Pichľavé októbrové slnko nám zohrievalo tváre a tá dedinská ( ešte k tomu záhorácka ) vôňa nás vzala až k druhému bodu dnešného programu. Vošli sme do bráničky a ja som sa nevedela vynadívať na krásne rozkvitnuté čínske ruže a hneď som sa rozbehla kúsok ďalej k voňavému rozmarínu. S úsmevom som sa otočila na Janíka ako bádateľ-objaviteľ nového druhu a on len nechápavo pozrel poza môj chrbát čo vlastne rozmarín je. Čo už :)
Babička bola ako inak milá a od nej z domu by som najradšej ani neodišla. Posadila nás do obývačky, kde bolo príjemne šero a mala som nutkanie sa len zababušiť do deky a pospať si tam do večera. Na to bohužial nebol čas a tak som sa udržiavala hore aspoň rozprávaním sa. Janík sa točil v kresle ako kocúr velebiaci sa tiež na poobedný šlofík no ani jemu to nevyšlo. Zdržali sme sa tu asi niečo cez hodinku, podebatili o realitách v okolí, o vajciach z klietkového chovu a rozdiely v označení v obchodoch, pochválila som záhradku, dali si nakoniec aj prehliadku po nej, zhodnotili že tá mladá magnólia v záhradke nemá dosť miesta pri smreku a preto nekvitla a hlavne to, že Janíka čaká budúci piatok okopanie zopár riadkov úrodnej zeme. Po kríčkoch sa ťahalo babie leto a pavučinky sa ligotali v slnku, ktorému sa už toľko hriať nechcelo. Pri odchode som dostala vetvičku rozmarínu na pamiatku čo ma potešilo viac asi ako keby som mala dostať kyticu ruží...
Prešli sme sa teda do Jánov, labute z kolotočov sa na nás usmiali a my sme si to dali cez námestie, popri kostole až na Zámockú ulicu. Ja som šla navštíviť Hrabalovcov a Janík ostal pár domov odo mňa u krsnej.
Na Riadku 50 na mňa vyštekoval strapatý bradáč a aj york-šír, ktorému ani po šiestich rokov stále neviem prísť na meno.
"Já som si aj myslel, že to už budeš ty." privítal ma Jimmy otvorením dverí. V chodbičke som si zložila batoh a šli sme do obývačky. Po roku som mohla v kľude prísť sem a zvládnuť to bez mojich citových výlevov celé diplomaticky. Akurát sa v televízii oslavovalo víťazstvo na dostihoch, ktoré noviny potom opisovali asi každý deň no jedine Jimmy mal inú prácu.
"Čo navaril si si sám?" podrypla som ho trochu a on odpovedal len s tým svojim smiechom. Bolo mi jasné, že jeho kuchárske umenie radšej uplatní keď bude sám doma v krízovej situácii. Celý Juraj.
Neprítomnosť ženskej ruky bolo ale cítiť na každom mieste v dome. Zmizli kvety, isté dekorácie...no to len ja asi beriem moc detailne. V každom prípade už teraz keď som sa s Jimmym o tom konečne po roku porozprávala som zistila, že asi je všetko tak ako má byť.

* * *

"Co Žanet, nepojdeme von na beera?" ponúkol sa a tak sme si von sadli na drevené lavice. Zhodnotili sme umenie Feriho Burského premeniť les na drevený plot a celkom príjemné posedenie a odpili si z peny.
Rozoberali sme vzťahy, jeho baby, "mojich" chlapov až som to nevydržala a musela načrieť aj tému, ktorá mi rok nedala pohody do našich stretnutí.
"A čo tatino? Jak sa má...po tom...veď vieš, ako je u vás doma?"
"Vieš čo Žanet, úplne v pohode, už je to dobré, dokonca si dnes šiel zabehať a chytil akoby nový dych, taký muaďas je z neho teraz."
"Áno? Tak to ma teší...lebo ja som...ja ti to musím takto povedať. Ja som mala aj problém k vám dojsť, keď už vieš, mamina tam nieje, ono ja viem, možno to je blbé, ani som nebola rodina,ale ja som ju naozaj mala rada a tak som si na ňu tam zvykla...ono to vôbec nebolo ľahké to nejak prekusnúť, nieto ešte k vám dojsť..."
vypadlo zo mňa v priebehu minúty až sa mi nahrnuli do očí slzy. Jimmy sa usmial, akoby s pochopením, že on úplne vie ako som to brala, veď sa poznáme dosť rokov.
"Žanet, zajtra k nám ale v pohode dojdi, aj otec bude rád a bude to dobré."
"No veď jasné, ja sa stavím jak vstaneme..."
"Inak aj toto ti musím povedať. Proste aj keď som mal všelijaké baby, veď vieš, proste so žiadnou holkou som si nebol taký blízky ako s tebou. Ako ja by som si s tebou vedel aj život predstaviť..." to už ale nedopovedal a rozosmial aj seba aj mňa. Chytila som ho za rameno a obaja pokývali s hlavami, že : áno my sme pár storočia. V ten moment som bola naozaj šťastná. Nie z toho, že by sme v budúcnu snáď mali zdieľať spoločnú lóžu. :)
"Ale ja nezabúdam na tú našu dohodu Žanet." šibalsky sa usmial a mňa toto úplne dostalo.
"No jasné Jimmbo! Po 30-tke keď budeme blúdiť po svete slobodní sa vezmeme!"

* * *

"A ty Žanet nedáš si niečo? Pivo, minerálku, džús?" spýtal sa ma tatino.
"No pivo určite néé, ale džús si dám."...dostala som teda svoju objednávku a tak som si cuckala pomarančovú mňamku.
"Si ale nejaká iná Žanet...aj ten účes..."
"No len to povedzte nahlas, priznajte to že som pribrala." vyzvala som ho s karhaním samej seba a mojich stravovacích návykov a on len priznal, že to ale nevyzerá zle.
"Čo k nám ale neprídeš častejšie? Veď si tu nebola pomaly vyše roka..." zastavil sa tatko a ja som len prikívla...vyše roka- presne tak.
"Nebojte sa, ja sem už budem chodiť naozaj častejšie..." usmiala som sa a dodala "...veď my sa vlastne s Ďurim budeme brať.Po tridstatke."
Jimmy sa rozrehotal a na to aj ja. Tatino však vstal, potešene vbehol do kuchyne a položil predo mňa bonbonieru Merci, že nech si dám, pak Tenderku, Milu, Kinder Bueno a mne došlo že o tejto téme som mala držať hubu. :) Takto si ma chce vypásť? Ani omylom! :D
Nakoniec mi pri odchode ale strčil XXL Milku do batohu a ostatné sladkosti do mikiny a všade inde. Rozlúčili sme sa a už som sa zase išla stretnúť s Janíkom, ktorý ma mal vziať na stanicu. Jemu som dala sladkosti z výslužky a pravdupovediac prijal by aj viac. Jimmy šiel na ihrisko a my k Holenkovi ešte na kofolu. Za ten krátky čas sa príjemne ochladilo, tak primerane prichádzajúcemu večeru a to už sme stáli pod vysokými gaštanmi na železničnej stanici.
Cesta do Bratislavy s Vencom a jeho sestrou ubehla rýchlo a ja som sa znovu mohla prepnúť na režim mesta, namosúrených ľudí a všetkého "úžasného" čo ma doma čakalo...

moja dlaň v tej tvojej chladne...

2010-09-29T03:42:00.000-07:00

Akoby toho niekedy nebolo dosť na to aby sa to celé skončilo. Alebo nikdy toho nebolo dosť na to aby niekto zabuchol dvere a ja by som za nimi ostala stáť úplne sama?
No človek asi nikdy nebude sám kým niečo cíti. Bolesť, malé radosti, vôňu starej zaprášenej povaly. Až kým ma neopustí posledný.. až kým nevyprchá to čo ste mi dali všetci - s vami tu budem. Veď možno milujem len svoju predstavu lásky. Alebo to lano čo visí z tej zaprášenej povaly...

Je to ako sen no nás už v ňom niet...

2010-09-02T15:58:00.001-07:00

Chýbaš mi ako človek,
chýbaš mi ako ten, ktorý tu bol stále.
Len tvoja gitara povie pár viet
a tvoje oči privrie hudba nás dvoch.
Len tvoja krv je horúca ako žiadna iná.
Len Ty si dokázal to čo iný nie.
To čo som si sama vzala,
nikto mi dať nemôže...
To čo si mi vzal ty si však opatruj navždy.

I'm glad I didn't die before I met you...

2010-05-20T13:14:00.000-07:00

Keď sa každý zamyslí, zistí podobne ako ja, že má okolo seba mnoho ľudí, ktorí mu spríjemnia obyčajný deň. A preto idem písať o ľuďoch, ktorí pre mňa znamenajú viac ako čokoľvek iné na tomto svete...

Lenka Pavlíková 27.február 1989
******************************************
Lenku som spoznala v prvom ročníku na strednej škole. Keď som si len pohľadmi hľadala v novej triede človiečika s podobným aspoň len jedným črtom oči sa mi zastavili na peračníku s vyšitým listom marihuany. Nie, že by to bol dôvod nášho veľkého kamarátstva, bol to aspoň dobrý dôvod začatia konverzácie. Aj keď dopadla takto:
" Jéj, pekný peračník kde si ho kúpila"...začala naivne Jarka hrať rolu záujmu skrz peračník.
" V Taliansku na dovolenke..." usmiala sa malá Lenka a ja som stŕpla nad trápnou situáciou.
"...ale keď tu niekde taký uvidím hneď ti poviem." zachránila to a predsa! :)
A toto bola naša prvá konverzácia v živote, asi...
Mimo tohto celého sa začala naša stredoškolská cesta poznania čo všetko život obnáša. Drogy, alkohol, sex, koncerty, punk, bitky, prvé lásky, prvé zlé aj dobré známky, prvý výlet na záhorie, prvý a jediný Jimmy Práskač naša platonická láska, prvé varenie a pitva kuraťa, prvý...prvá...jednoducho Lenka so mnou zažila veľmi veľa PRVYCH vecí.
Časom ako sme rástli, menili sa naše názory, no vždy sme ostali na jednej lodi, či v lavici alebo pri tabuli. Každá mala svojho parťáka a bolo nám dobre. Samozrejme nebolo to vždy ideálne a sem tam sa nám niektoré veci vymkli z rúk. Prvé hádky boli veľmi ťažké. Zaťatý býk a nemluvná ryba si toho v tom čase nemali čo to povedať. Po pár dňoch aj tak opadol hnev a cez papierik na nudnej hodine sme si "povedali" veľké prepáč. A takto sme potiahli 5 rokov na strednej škole, ktorú by som asi bez ľudí, ktorých som mala okolo seba ani z ďaleka neprežila.
No niečo po strednej končí, niečo začína...a práve vtedy sa všetko zlepšilo, dokonca by som ani neverila, že to ide, ale s pomalým "nasťahovaním sa " Lenky na prázdniny ku mne sa otvorila úplne nová a čistá kniha. Jednoducho nebudem sem písať všetko :) niečo je len pre nás, osobné a len naše.
Hlavne viem, že Lenka mi povie vždy pravdu aj keď tá niekedy bolí viac ako úder lopatou po hlave ( hlavne keď tú lopatu uvidíte v poslednej chvíli) ale Lenka je raz taká...tá mi jediná povie to čo má na jazyku. To je jedna z vecí, ktoré si na nej budem navždy vážiť.
* a to že ma všade na verejnosti aj tam kde sa to nehodí volá "hej more" a "hej brácho" je totálne úžasné :D

minca má bohužiaľ dve strany...

2010-04-15T12:30:00.000-07:00

Najhoršie je, že keď vás človek dobre pozná dokáže sformulovať aj na pohľad obyčajné slová tak aby vám neuveriteľne ublížili...
A najlepšie je, že človek, ktorý vás ani veľmi nepozná, povie jedno slovo a poteší vás tým viac ako ten onen človek za niekoľko rokov...

-návšteva-

2010-04-10T05:49:00.000-07:00

Tak príjemne mäkké svetlo padá na paplón, pod ktorým som až po uši skrytá. Skrytá možno ešte pred únavou z minulej noci a tak sa ani nepohnem...asi zo strachu aby som nič nepocítila. Zvonka ani zvnútra.
Kvapky dažďa stekajú po prvých listoch a betónové chodníky sa v našom meste znovu rozvoňali. Ani raňajky a ani obed ma v kuchyni nečaká. Uvarím si rizé a idem sa topiť v mojich mokrých otáznikoch...niežeby som nad niečim váhala, ale včerajšia návšteva mi veselosťou vybila dych pán...proste pán.

Prvý Február

2010-02-01T14:12:00.000-08:00

Nie, že by bol tento dátum obzvlášť špeciálny, asi len v tom, že znovu píšem. Teda dúfam v to, že písať budem . :)

Dnes večer ako som šla domov z roboty všade naokolo bolo cítiť zvláštne spálené drevo. Nie ako keď na dedine niekto vykuruje domek agátovym drevom a všetko voní...tu v Petržalke to všetko poriadne smrdelo a kým som od zástavky došla domov smrdela som ako plátok nekvalitnej slaniny z Tesca. Fuj.

Tak mi napadlo, že taká poriadna dedinská vôňa mi aj chýba. Po tých neúspešných klikaniach po stránkach s realitami som sa aj vzdala toho, že sa niekedy budeme sťahovať na Záhorie a tak by to chcelo nejakú peknú návštevu mojich milých Jánov. Myslím, že vo štvrtok by to aj šlo. :)

Taký malý súhrn čo mám teraz v hlave?

Facebook čisto ovládol asi všetkých ľudí čo teraz poznám a v konečnom dôsledku je to „milé“ lebo viem kto kedy ide spať, kto kedy obeduje, kto sa ako hnevá na tohtoročné mrazy a samé dôležité informácie z ich života :D všetkých pozdravujem.

Po celom tom nešťastne-šťastnom lete som sa dala na oko dohromady a začala navštevovať Vysokú školu. Dokonca. Sama by som tomu neverila, myslela som si, že deti na vysokých sú len z rodín kde mamka, tatko 10 titulov za menom a 10 pred menom. Ako som sama zistila, som jedno z mála detí z našej celej veľkej rozvetvenej rozdetnenej rodiny, ktorá je na VŠ.

Prvý semester za sebou s odretými ušami a uvidíme ako to pôjde ďalej. Na to, že kým spravím Bc budem dlžať úctyhodných 4200 eur...hm...na zamyslenie. Ach jaj.

Novinky a prírastky do našej rodiny asi všetci ovládajú.

Mamka+ Tatko + (bohužiaľ) Brat – Sestra ( JUCHUUU)+ Havino Quentin.

Áno áno, sestra s nami nebýva a pribudol mi tu psík, už pol ročný americký staford Quentin. Som z neho v podstate šťastná, aj keď si myslím, že ten ťah našich aby sme si ho nechali bol len z toho dôvodu, že si mysleli, že to určite pomôže napraviť môj psychický stav, ktorý sa zmenil po tripe do chorvátska v auguste minulého roku. Nebudem sa ich to pýtať v podstate dočkať sa z ich strany nejakého úprimného výlevu je možné len u tatka keď si poriadne vypije. A to už tu tiež dlho nebolo.

Jediné čo tak na záver asi dodám je, že „po“ 11-mesačnej pauze som spoznala Lukyho a zatiaľ spolu tvoríme pár od 19.11.2009. Neni čomu tlieskať, je to predsa len môj v poradí už 4-ty vzťah. Vždy treba mať nádej a dúfať, že už to klapne. J
Na dnes asi dobrú noc...a nech Vás blšky štípu celú noc.

S pozdravom Jeanny.

JULY...2009

2009-07-17T11:06:00.000-07:00

Vonku to bez mála hlási 29°C a to je už pol deviatej večer. Festival Pohoda žije asi najviac ako sa dá a ja s mojím šťastím som ho ani tento rok nemohla navštíviť. No čo, netreba zúfať, mám pred sebou ešte mesiac prázdnin a potom by som sa mala rozhýbať čo ďalej. Festival Colours of Ostrava, ktorý som celý zvládla bravúrne ma celkom pekne prekvapil. Veľa dobrej neznámej hudby, naozaj pekný areál a rozdelenie festivalu, plno možností, atrakcií, fayn ľudí no jediné čo sa mi až tak nepozdávalo- "jemne" prehnaná SBS a podobné veci tohto sa týkajúce. Taký úplne malý zostrih :

Naj*kalba : Asian Dub Foundation

Naj*domáce vystúpenie : Jaromír Nohavica

Naj*prekvapenie : DVA

Naj*zahraničné vystúpenie : Jamie Cullum

Naj*pohoda: Vypsaná Fixa

Naj*sklamanie: Morcheeba

Naj*zaujímavosť : Michael Nyman Band

Leto je síce ešte dlhé... ALE...úprimne povedané pracovať sa mi 3x nechce no realita ma k tomu určite dokope.Viem len to, že nechcem robiť niečo čo ma nebude baviť...no ak sa nedostanem tam kam chcem čo potom? Sedieť doma nemôžem len tak a je nepríjemne vedieť že destské časy študenta sa skončili a treba sa vážne už aj po tejto stránke postaviť na vlastné.

Paty a Medveď sú na Kanárskych ostrovoch, zatím si žijú v pohodke čo je úplne super...no chýbajú mi tu doma...hlavne ked to ich "doma" bude pomaly človek ani nevie kde. Ale je super sa zobrať a vypadnúť...vidieť svet a iný život ak to sami chcú.

Držím palce opice :)

Idem ja aspoň v hlave pracovať na mojej blízkej fjučr...ach yo... :)

see ya

new way to be myself...

2009-06-29T14:15:00.000-07:00

No opäť som tu...najťažšie bolo kliknúť na -prihlásiť sa- no mám to za sebou. Ani neviem ako začať...stalo sa toho veľmi veľa...veľa zlého ale aj dobrého...preto neviem kde je tá šnúra, ktorej sa mám momentálne chytiť.

* * *

Posledný januárový príspevok má na triku nepríjemný rozchod a o to nepríjemnejšie obdobie, ktoré nastalo. Ono kto ma pozná sám vie ako zvládam (alebo skôr nezvládam) takéto veci...celkovo vzťahy mi narobili vždy len búrku v citoch a potom je človek taký stratený... Blog som na istú dobu vymenila za o to osobnejší blok, ktorý nosím pri sebe skoro stále. Aspoň ten zošit mi pomohol dať zo seba emócie, o ktorých pochybujem, že niekto vôbec aj vie... Tváriť sa, že to bolo ľahké obdobie nebudem lebo som znovu zas raz sklamala samú seba a porušila si pár vecí nasľubovaných o sebaubližovaní, no aspoň viem, že ma to bude asi ešte dosť často sprevádzať.

* * *

Bratislava je po daždi, znovu to všetko krásne voní no Pu-erh v hlbokej šálke je silnejší než hocičo iné. Neviem o čom mám písať, neviem čím by som Vás potešila...čo by ste chceli... :)

Asi tak sa teda pochválim a začnem optimisticky čo tu nebolo moc často ále- zmaturovala som, myslím, že celkom krásne som zvládla písomné a sloh zo SJ na 1 a ústne na 1, 2, 2. Čiže ten neuveriteľný strach som si mohla odpustiť no taká skúška dospelosti...heh priznám, že som sa bála až sa mi triasli ruky i hlas.

Čo sa týka vysokej školy tu som moc nepochodila a s "úspešnosťou" 70,1% ma neprijali a moje meno asi skončilo niekde v koši... O rok to mám skúsiť znovu...no možno som na tú policajnú neni stavaná...kto vie...ja sama neviem čo bude o rok.

V každom prípade skončila stredná škola čo sme krásne zapili vo Vysokých Tatrách v Račkovej doline...zostava síce nebola úplná no človek aspoň videl, kto si dal námahu a došiel, že mu za to ostatní stoja. Bolo mi s nimi krásne, no nechce sa mi to tu detailne opisovať. Kto bol vie o čom tu chlácholím.

* * *

No a prečo som znovu na blogu?...začína sa šiesty mesiac bez Teba a keď vidím aký si Ty sám silný a síce nepáliš mosty, si za vodou a to donútilo aj mňa postaviť sa na nohy a povedať si, že naozaj musím ísť ďalej. Možno sama, možno s niekym...možno mám nové slnko v živote...no rozhodla som sa nechať všetko pomaly plynúť a čas ukáže kto má v sebe viac ako sa zdá.

Hlavne stojím teraz na svojich...a oporu nehľadám...aj tak nikto nevie komu môže veriť, veď každý sa popálil... ( možno s tým bol aj na urgente :)

Takže možno niekoho z vás poteším, že sa držím...že žijem a možno že aj zase budem internet špiniť mojimi postrehmi a myšlienkami...

Zatial see ya...

Vaša Jeanette

The End

2009-01-31T05:48:00.000-08:00

Tak a je tu koniec.
Koniec práce na blogu, aspoň zatiaľ a verte ja sa ozvem keď bude všetko ako má byť...ak tak nebude...
Tak čo už...

Gergaz Net Label - free music download

2009-01-15T13:33:00.000-08:00

Ako pomoc pri propagácii GNL sa zapájam aj ja, nech sa páči dáke tie info... =)

Gergaz Netlabel (GNL) je názov miesta, kde budú uverejňované tvorivé živly v akýchkoľvek digitálnych podobách. Názov netlabelu je virtuálnym pokračovateľom (bohužial už neexistujúceho) klubu Gergaz (Moravský Sv. Ján), v ktorého duchu chce netlabel pokračovať. Názov, alebo označenie lokálneho významu sa stalo pre určitú komunitu ľudí naozajstnou hodnotou, ktorú teraz chceme posunúť ďalším ľudom a snáď ešte o kúsok ďalej. Keďže sa jedná o neziskový projekt, spôsob finančného ohodnotenia zverejnenej tvorby si zvolí každý "umelec" sám, prioritne však bude tvorba ponúkaná zdarma.
Oficiálnu stránku nájdeš na TU
Myspace TU
Facebook TU
PS : ako prvé vyšlo pod značkou GNL EP Shadow of My Future Self od GALGANa , takže šup sup do sťahovania milé deti ! : )

* Strom *

2009-01-11T14:23:00.001-08:00

No teda aspoň mne sa páči...

Because that girl didn´t feel the touch of heaven....

2008-12-17T11:41:00.001-08:00

Priala by som si mať priateľa, o ktorého by som sa mohla vždy oprieť. Niekoho kto ma bude chápať a vzťah medzi nami bude čistý ako kvapky dažďa. Ani neviem či som niekedy mala taký vzťah. Tak silné kamarátstvo, takú oporu.

Mať niekoho s kým môžem voľný čas tráviť v prírode, prijímať jej krásu a aj celý deň sa rozprávať o jednom strome. Niekoho kto či svieti slnko alebo je dážď vymyslí výlet aj na koniec sveta. Niekoho kto ma bude počúvať a koho môžem neuveriteľne dlho počúvať ja...niekoho kto ma objíme a budem cítiť, že ma má rád...že sme si rovní.

Že medzi nami nikdy nebudú dlhy a vždy keď mi pozrie do očí tak bude vedieť, že ak mi dá toho rabaka dotknem sa aj neba.

Telovýchovný pobyt na Poľane alebo posledný stredoškolský výlet...

2008-12-14T13:26:00.000-08:00

Nedeľa 7.12.

Ráno som si privstala a rozospatá piekla pre moje kurence muffiny ako mikulášsku pochúťku do autobusu. Ešte sme však ani neboli za Bratislavou krabica od koláčkov bola prázdna. Cesta ubiehala za oknami rýchlo a kraj sa mihal ako v Monetových obrazoch. Sama v sebe som sa tešila hlavne z niečoho nepoznaného až som v mojich snoch zaspala. Po niekoľkých hodinách sme sa dostali do Hriňovej kde som sa zamilovala do života na lazoch...jáj krása.

Špeciálnym traktoríko-busom sme sa dostali do výšky okolo 1260 m.n.m a zľadovatelým chodníčkom sme vošli do chaty. Vonku bola už tma a my sme sa triasli s batožinami vo veľkej hale. Každý jeden čakal na kľúče od svojej izby a nakonec sa dostal rad aj na nás.

112 toť naše šťastné číslo. Lenka sa pozbierala skôr než ja a mne to kôli telesnej nevybavenosti trvalo trošku dlhšie. V hale zostala už len Paťa a ja som si nabrala sediac na lavičke ten ťažký ruksak na chrbát. Pri vstávaní som klesla až na kolená a Paťa sa začala nepríčetne smiať. Nebyť kľučky na dverách vedľa mňa ani nevstanem bo ona sa radšej smiala než by ma dvihla zo zeme. No nič to. Na izbe sme sa s Lenkou dostali do happy švihu a vybaľovali sa o dušu. Rozdelili sme si poličky, miesto na stolíku, premiestnili malú skrinku a tešili sa jak upratovačky z celého zariadenia na izbe. Vysmiata som si ukladala pančuchy, spodky a horské hrubé ponožky až sa moja kolegyňa začala strašne smiať.

"Čo ako je?"

"Veď ty sa úplne usmievaš keď si to tam ukladáš."

" Čooo??? Hej more akože aj ty si úplne mimo z toho!" zasmiala som sa.

" Oceán akože..." ani nedopovedala a už nám Kika vliezla do izby, že máme ísť na večeru. Bolo 18.00h a pravdaže kuchyňa nebola pripravená na to, že je tam jedna origoš vegetariánka s morálnou podporou u dvoch žien ( Lenka & Nela ). Nakoniec sme sa dočkali zapekanej brokolice so syrom, čo bola akurátna večera na môj hladný žalúdok. Samozrejme keď Jimmy zaregistroval, že niekto má niečo čo on nie stačila vetička:

"Jarmilka, ak by si nevládala..." jeho smiech zo srdca a už po mne dojedal...

Po večeri sme dostali krátke inštrukcie a už sme sa rozbehli na izby. Korky,štuple len tak lietali a párty sa mohla začať. Lenka si namiešala Gin s Tonicom a mne stačila fľaška dobrého Cabernetu z Topoľčianok. Všetko sa začalo u Moniky s ostatnými babami. Dobrú spoločnosť dopĺňala fayn hudba a kvalitný alkohol z každej strany. No len si vyberaj! =)

Neskôr sme sa odobrali aj na chalanskú 117 kde Nelyn zázračný hrnček oblial asi každého. No jediná veta čo odznela z Neliky bola asi : " Ale ja nejsom opitá ešte... "

...po pár hodinách...

Nela vybimbala 2 fľaše bieleho a to už sa o jej stave nemohlo ani len lamentovať či je naozaj pod vplyvom. Po pokece s Jimmym a jeho úprimnom chlácholení o tom aká som a ako ma má naozaj rád som sa odobrala medzi prvými spať a oddýchnuť si na izbu. (23.38h)

Pondelok 8.12.

Ráno keď začali raňajky bola z každého cítiť únava z predchádzajúceho večera. No ja som o prehýrenej noci nemohla hovoriť. Preto som rýchlo dojedla a vybehla na prechádzku do okolia. Keďže som si nenašla parťáka sama som si porobila zopár fotiek a ledva som stihla prísť na čas do chaty. Upotená som vliezla rovno do lyžiarne a tam sa chystala.
9.30h nástup na lyže a hor sa do "hory".Keď som v prvom ročníku odjazdila tie 4 dni a teraz po 5-tich rokoch znovu stála na lyžiach nebola to zrovna sranda, ale skôr strach z toho, že aj na tom malom svahu sa dolámem. Nakoniec bolo prvé lyžovanie skvelé. Všetci sme si ho užili a po obede nás čakalo repete. Príjemne športový deň som zakončila v telocvični pri povinných aktivitách a zaboxovala som si do veľkého pytlíka. Vždy som si to sama chcela užiť na plno a tak som si obviazala päste a pustila sa do neho ako by to bola nejaká....( je ich veľa..takže nechcem môj blog zašpiniť ich menami...) =D Po asi pol hodinke som už hľadala Srnečka, ktorý mal so mnou velice trénovať no jeho nikde. Zaklopala sm teda na 117-stku a tam si v kľude popíjal svoje sypačky. Pokarhala som ho,že sa na mňa vy*ebal, vzala si na ruky octanovú masť a potom zašla za babami, ktoré mali čajový dýchánek zase u Moniky na izbe. Sadla som si k nim a vychutnávala môj Honeybush. "Jarka ty máš vojenský výcvik?" zasmiala sa Veronika a ja som len ťažko odôvodnila maskáče, dobité ruky a tvrdý výraz zraneného v poli. Lenka si neodpustila tiež zopár poznámok a potom sa debata ťahala cez zdravotníctvo až po to ako sa má Ajvn v Brazílii. Bolo niečo k polnoci a my sme sa každá pobrala na svoju izbu. Zabalila som si ruky do obväzov a lahla si bezpečne na posteľ.

"Jarka? Môžem si ťa vyfotiť? Vypadáš jak zranený tuleň..."

Utorok 9.12.

Znovu krásne zasnežené ráno sprevádzalo naše kroky na raňajky. Tam sme všetky rozmýšľali aký bude plán na dnešný deň a Lenka mala rozhodnuté, že na lyže nejde keď tak nachladla a necíti sa dobre. Bolo jasné, že viac ľudí sa neujme na ospravedlnenie a mne s Paťou sa naozaj veľmi nechcelo ísť doobeda lyžovať. Baby čo nelyžovali čo je Monika, Nela, Simi a momentálne aj Lenka sme poprosili aby nás čakali, že možno sa aj nám podarí ísť len na vychádzku. Keď sme však zlyhali s prosbou u Lonskej ( profka ako dozor) rozhodli sme a všetko riešiť vlastnou iniciatívou. Kým sa všetci odstránili z chodieb a bol čistý vzduch prešlo asi aj 15minút a baby nás nečakali. Samé šli do lesa a tak sme s Paťou prekĺzli cez recepciu druhým vchodom von. Zbehli sme zľadovatelým chodníkom do lesa no baby nikde...začali sme teda kričať či sa ozvú a keď nebola žiadna odozva začali sme utekať dolu kopcom, že ich možno stihneme. Nakoniec sme zabrzdili a uvideli orandžovú bundu.

"To je Lenka..." skonštatovala Paťa "...a pozerá sa na nás."

"Myslíš, že nás vidí?"

Chvíľku sme tam stáli v strede cestičky a ani neviem prečo obe sme sa schovali za hrubý strom. Smiali sme sa a ony stále stáli na jednom mieste.

"Čo robia?"
"Stále tam stoja...ja neviem asi nás videli." blábosili sme s Paťou až nás napadlo zdramatizovať celú situáciu a ja som do hory zaručala. Paťa sa začala strašne smiať a spýtala sa ma čo to ako malo byť.

"No asi jeleň ne? A im dojde, že jeleň teraz nemá ruju a Lenka mrte pozná takéto moje úlety"

"No neviem, zastavili sa."
"Myslíš, že sa zľakli?"

"Ja neviem...ony sa fotia?"

"Čo ti jebe???" zarehotala som sa...

"Nela nejak dvíha ruku."

"Ona nám kíva. Sakra vedia, že sme tu."

"A možno ne. Možno si chce zavolať a hľadá signál."

Chvíľku sme lamentovali o tom, čo tam asi tak môžu robiť a nakoniec si orandžová bunda čupla. Bolo to už asi 5 minút akcie a tak sme sa posilnili Figaro Tatiánou a jemne perlivou Bonaqou. Čučali sme ticho za stromom a Paťa ma vyrajcovala ešte asi k trom jelením výstupom. To už som skoro neuniesla a začali sme sa strašne smiať. Baby sa pomaly vracali naším smerom a bol čas sa im asi už ukázať. No Paťa to videla inak.Zavolala Nele." No ahoj Nela kde ste?"

"Bože Paťa my sme v lese a tu na nás hulákajú nejaké zvery. Nevieme čo máme robiť." až ku mne som cez telefón počula to zúfalstvo no kolegyňa dohrala divadlo ako som očakávala a ubezpečila ich, že to zvládnu a že sme na ceste. To som už nemohla a zasmiala som sa až sa podo mnou prepadol sneh a ja som sa skoro zošuchla na cestu. Udržala som však pozíciu a keď boli baby od nás asi 5 metrov Paťa ma nútila ešte raz zaručať. Ja som však cez roztiahnutú hubu nemohla ani len hovoriť a stále som sa smiala.

"Nooo, Jarka, posledný krát...ešte raz!"

"Né ja nemóžem, veď už sú tu, ich jebne."

"Veď naposledy..."

Chvíľku ma presviedčala a tak som zaručala z posledných síl ako som len vedela. V tom momente sa baby zvrtli a rozutekali sa opačným smerom. Nela sa vykotila a to sme vtedy aj my vyskočili spoza stromu. Smiali sme sa o dušu no im to vtipné ani len zďaleka neprišlo. Vynadali nám ako malým deťom ( teda hlavne Lenka sa do nás pustila)...a my sme tam v snehu stáli s priškrteným úsmevom na tvári.
"Ani neviete ako sme sa báli, veď sme nevedeli čo to je! Najprv to bolo ako diviak, potom ako keby zabíjali psa a potom ako úplne hladné vlky!" skríkla na nás Monika.

Pobrali sa urazené na chatu a ani sa neotočili. Ja som si sadla do snehu a premýšľala...

"Hm, asi sa urazli..." skonštatovala Paťa ale popri tom sa uchechtávala.

"No ako prehnali sme to asi...teda ne asi ale určite ale neľutujem to."

"Ani ja, ani ja...len...ja som nemohla keď som videla jak Lenka šla s tou bakulou."

"Tak to bol iný úlet...po piči...ako sere ma že sa tak nahnevali ale uznaj nebol to dobrý joke?"

"No jasné, že bol...myslím, že aj najlepší za celý lyžiarsky." zasmiala sa Paťa.

"Normálne by som čakala, že teraz spoza stromu vyjde divak, jeleň a vlci a poklonia sa nám za toto číslo." dodala som a my sme sa nevedeli prestať smiať.

Asi po 5-tich minútach však na nás doľahol aj jemný strach aké to bude keď sa vrátime na chatu a tam nás privítajú profesori. Baby totiž stihli poslať na svah sms Cvibovi o tom čo sa deje v lese a ten úplne vystresovaný zalarmoval celý svah, Poláčka, Lonskú, ktorá sa skoro nervovo zrútila. Pomaly sme si to teda kráčali na chatu, vyšli schodisko a boli pripravené vypočuť si druhý krát ortieľ na našej izbe. S Paťou sme teda so sklopenými ušami vošli a spŕška sa nás teda nevyhla ani teraz. Naozaj sme sa ospravedlnili a tentoraz aj vážne no nemala som ani z ďaleka pocit, že by nám bolo odpustené. Snáď asi iba od Simi...ona je proste taká malá optimistická kopa.

Na obede nám Poláček oznámil, že sa máme hlásiť u neho na izbe a my sme mali dokonca aj pocit, že nás zbalí a pošle domov.

"No dievčatá, prečo ste neboli lyžovať?" spýtal sa takým jemne karhajúcim tónom. Paťa sa chytila slova, čo som bola veľmi rada a sypala všetko ako z rukáva.

"Nám sa moc nechcelo, šli sme sa spýtať Lonskej či nemôžeme ísť len na prechádzku, ale povedala nie."
"A keď povedala nie tak ste to nepochopili? Viete čo ste urobili? Vy ste porušili rovno tri pravidlá. Nešli ste lyžovať, ignorovali ste to čo vám pani profesorka povedala a ešte ste aj boli v lese čo som výslovne zakázal."

"Nás to mrzí."

"Tak, ale vy si nemôžete robiť čo chcete. Čo sa vlastne stalo v tom lese?"

"My sme ako šli najprv za nimi, a potom nás napadlo, že ich iba trochu vystrašíme a dopadlo to takto."

"Veď ja chápem...lyžiarsky, srandičky, srandičky...a síce aj tie dievčatá to prehnali a tiež tam nemali čo robiť, takže ako sa dohodneme?"

"No, že budeme chodiť lyžovať."

"Tak to každopádne. A už žiadne problémy."

"To je samozrejmé, veď my niesme zlé baby." Zakončila Paťa a keď Poláček zavrel dvere začala som sa smiať.

"My nie sme zlé? Ako ťa taká pičovina mohla len napadnúť na záver???"

"A čo som mu mala povedať?" zasmiala sa Paťa a tým sme skončili celú túto akciu...mali sme ísť na to herectvo...

Po tomto všetkom bol však čas sa obliecť a hlásiť sa na svahu. Srneček si nás chvíľku doberal, že nech aj jemu urobím vĺčka no viac ako pre našu skupinu to prišlo vtipné 5.B.

2 hodinky na svahu ubehli rýchlo a večer som bola znovu v posilovni. Tentoraz aj s mojou celodennou kolegyňou Patríciou, nepochopenou umelkyňou. Bol to jednoducho deň, ktorý sme asi mali stráviť spolu. Moc som si do pytlíku nezabúchala a ruky sa mi triasli ešte z predchádzajúceho dňa. Paťa spravila pár brušákov a potom sme sa už len bláznili s malými činkami akože akčný film. Na večeri o 18.00h to už bolo celkom fayn. Napätá atmosféra povolila aj keď Monika sa ešte dosť vyhýbala pohľadom do môjho kútika. Po večeri som si zadelila palacinky a o siedmej nás svojou prítomnosťou potešil aj Zebra zo Zvolena... ZZ nás vzal po chvíľke (zase tajne) do Hriňovej a tam sme v Tescu nakúpili aj pre ostatné osadenstvo na Poľane. Hrušku pre Jimmyho, Kentucky pre Cviba a mohli sme ísť znovu späť. Na chate bol už Cvíbo totálne na šrot a začal s mojou hlavou mixovať od radosti, že má znovu čo nasávať.

" Jarkááá, ty mikuláš! Mmmm Ken- tuc- ký! Paráda!" hulákal a fľašu hodil hneď na parapetu aby sa vychladila. My sme boli pekne na izbe u Kiky, tam som si vypila 3 Plzne a bol čas pomaly aj zmeniť lokál. Zašli sme teda do baru kde to žilo a 5.B. fičala pri jednom stole. Juke box dával samé dobré songy a ja som si objednala prvú metaxu s jablkovým džúsom. To je proste moja kombinácia. Jimmy a ja sme si sadli medzi 5.B a Kika so ZZ zostali za barom. Zoznámila som sa tam teda konečne aj osobne s pár babami a najviac sympatická zostala asi Veronika hlavne s tým, že Jimmymu uverila, že sa volá Leopold a je drevorubač z Detvy. To bolo asi len tým alkoholom, ktorého na ich stolku nebolo málo.

"Jimmy inak ja som sa strašne chcela zoznámiť s hen tým chalanom...on sa volá..hmm- Dano?"

"Vy sa jako nepoznáte?"

Akurát si však išiel prisadnúť a nejak sa stalo, že ruka v ruke a už som aj vedela, že je teda na 100% Dano.

"A ty si ako Daniel?" spýtala som sa.

"Áno..." s úsmevom odpovedal a to sa už Jimmy nevedel dočkať kým zadelí zase nejaký joke.

"Ty si Daniel???" zakričal na neho. On sa len otočil, nechápavo na neho pozrel, zasmial sa a Jimmy dodal : "Tak ja som potom jeleň, teší ma." a začal sa znovu smiať.

Večer sa začínal strašne dobre, tancovali sme až som stratila gumičku ( aj tak je to tvoja chyba Jimmy) a potom mi dal ako odškodné zahrať nejaké tie Senzusovky. Proste sme si našu dedinskú veselicu užili ako sa patrí. Po 4-tej metaxe a tých pivách som si oddychovo tancovala s Paťou na nejaké reggae a bar sa pomaly vyprázdňoval. Nakoniec sme ostali len Veronika, Jimmy, Dano, Paťa a ja. Kika so Zebrou šli napred na izbu a pravdu povediac ani neviem či spal nakoniec na ich izbe alebo ako to bolo. Okolo 4.00h ráno sme sa všetci teda pobrali na izbu a to nás o 4 hodinky čakali raňajky...

Streda 10.12.

Ráno bolo o to horšie. Rozbitá som sa došmatlala do jedálne, ale pri pohľade na ostatných som sa potešila, že v tom niesom sama. Klasicky o 9.30 sme vyšľapali na svah a všetci ticho triezveli na čerstvom vzduchu. Bolo celkom fayn prevetrať si hlavu. Po dvojhodinovom tréningu sa Sněženky a Machři pobrali na chatu a spoločne čakali na obed. V jedálni sme sa dozvedeli, že máme na výber, či pôjdeme neskôr lyžovať alebo len na prechádzku do okolia. Na obed sme mali fantastické tofu no pri tom pojedaní si Poláček neodpustil poznámku.

"Takže, tí čo pôjdete na tú vychádzku tak žiadny les, ale keby ste chceli máme tu jednu odborníčku na vlka..či jeleňa." (síce ha-ha, Lenke to zase v hlave jemne zovrelo)

Druhé lyžovanie bolo asi najkrajšie za celý lyžiarsky. Pustila som si hudbu a cestou na pome hore na svah bola najkrajšia obloha akú som asi za ten týždeň videla. Vtedy sa asi každý musel nad ňou zamyslieť. Do hodinky ešte viac zružovela a oblaky vytvorili medzi nebom a zemou dlhý biely pás. Bolo to krásne. Stromy boli od vetra zamrznuté len z jednej strany a vďaka slnečným lúčom sa ligotali ako keby boli naozaj posypané cukrom. No moje rozjímanie zastavil rázom Poláček keď nás nenechal dolyžovať ani 2 hodiny a všetko sa skončilo ešte pred úplnym západom slnka. Po teplej sprche som sa už nevedela dočkať na večeru, ktorá ma v konečnom dôsledku totálne sklamala. Parené buchty to teda vidím inak. Na izbe som si uvarila earl grey a neskôr vyluxovala 117-stku, pretože tí naši chalani asi nevedia zmysel slova poriadok.

Postupom času sme na izbe zostali len ja, Lenka a Cvibo. Bola podvečerná komorná nálada a Jimmy si šiel dať sprchu. Keď srneček došiel z tréningu a chcel si pospať vbehla do izby Táňa (5.B) a začala mu skoro aj skákať po hlave. Najprv niečo nakladala Lenke no rozumieť jej bola sotva polovica. Po toľkom fernete by som zas ja už ani nechodila- to je pravda... Po chvíľke však srneček začal byť nervózny a prišiel o všetok pokoj v duši čo mal. Schmatol Táňu a pri snahe vyhodiť ju z izby stiahla cez prah aj jeho. Najprv to bola ku podivu dobrá kovbojka, aj sme sa smiali...no v momente keď srnečkovi navreli žily na krku a naozaj škrtil Táňu v úplnom amoku začali sme na neho kričať nech sa uvedomí. Ani som sa najprv nebála, veď som si hovorila, že má snáď dosť rozumu aby jej s tými 100kg neublížil, no keď som sa pozrela na Cviba ako si drží kolená, pohupkuje sa a má nepríčetný výraz v tvári zľakla som sa a totálne vrešťala aby ju pustil. Ten Cvibo mi tak zvýšil tlak, no zas pri pohľade na Lenku bolo jasné, že mimo sme všetci. A to vám poviem, bola to akcia ani ne 4 min. Čistá liečebňa toto tu.

Síce Halka poznáme všetci,v tomto prípade sme ho poprosili aby aspoň 24 hodín nenarušil našu intímnu zónu, ktorú sme zvýšili na 3 metre. Nebolo mi všetko jedno.

Jimmy došiel až po celem ródeu a unavene si ľahol na posteľ. Po takej uspatej hodinke čo nasledovala sa Lenka dvihla ako prvá, že už ide spať no ja som sa nevedela ani za nič postaviť. Ležala som skrútená pri Jimmyho nohách a až kým som nedostala spacie tyky. Keď som ho však jedným kopnutím zobudila rovno som sa dvihla a zaželala dobrú noc.

Štvrtok 11.12.

Na raňajkách som bola konečne happy a uskutočnila sa tá túra, na ktorú všetci (ne)čakali. Ja som však bola rada a okolo 9.30 sme sa už zoraďovali pred Poľanou. Bolo to v celku milé až kým sme nezačali šľapať cez ten sneh dosť vysoký kopec. Na konci sme dostali prednášu o tunajších lesoch a Poláčkov brat, ktorý tam robí sprievodcu nás namotal aj na video kde má nahraté medvede a jelene z okolia. O to viac som šupovala na chatu aj s Jankom a Veronikou. Všetci traja sme sa rozbehli skákajúc dolu kopcom no Janík s teniskami nedoskákal daľeko. =)

Pri sudničke sme sa napili čerstvej ľadovej poľanskej a vymrznutí zliezli menší svah už pri chate. Vreckovky mi už dávno došli a bol správny čas zaliesť do teplej izby. Po obede sme chvíľku pobudli u chalanov a keď som akurát (znovu) doupratovala ich brajgel bolo 15.00 a šli sme si pozrieť to video. Bola som tam síce len s Nelou, Monikou a Simi, no naozaj by mi stačili len ony kedže 5.B. tam jemne vyvádzala a očividne ich medvede nezaujali. Ja som si však užila všetky videá a dokonca mi urobilo radosť keď som počula prvý krát ako jelen ručí keď má ruju. Áno bola som ďaleko od toho v tom lese no o to ďalej aj od imaginárneho diviaka či vlka, no nie Monika? =) Po večeri ma čakala masáž a to už som bola na celý deň hodne zrelaxovaná.

Večer nás znovu poctila svojou prítomnosťou Zebra s poľovníkom a učiteľom. Začali sme všetci pekne v bare no rozoberaním mojej vegetariánskej stravy s poľovníkom si pýtalo aspoň jednu metaxu. Neskôr sme pokračovali už na ich objednanej izbe kúsok od 117-stky. Recepčná im dala 6-tku čo bolo fayn a tam som začala s nimi trošku popíjať malinovicu? (ani neviem...) Hlavné je, že ma z toho poriadne striaslo. Kika priniesla na izbu notebook, Cvibo repráky a už si začali aj oni fičať. Došla aj Monika, Nela a Simi a to už bolo na izbe riadne teplo. Ja som si v podstate chodila oddýchnuť na 117-stku, kde bol klasicky už neporiadok ale ticho a kľud. Srneček si jebol zase to svinstvo do stehna, no musíme pochopiť, že každý si fičí na niečom inom. Večer vychádzal úplne skvele. Síce nás vyhodila aj Lonská aj Poláček z ich izby nič nám nebránilo vybehnúť na to poschodie znovu a znovu. Pomaly po vypití asi všetkého čo dům dal som sa zchúlila pod otvorené okno a vychutnávala si čerstvý vzduch. Bol spln a ja som sa nevedela na tú nočnú oblohu vynadívať. Okolo 3.30h sa Lenka vyšuchtala z ich postele a povedala, že by sme už aj mohli ísť spať. Ani neviem, kto a kedy odišiel no mám pocit, že sme tam boli aj posledné...a tak bol čas zaľahnúť každý do svojej.

Piatok 12.12.

Až na raňajkách som sa dozvedela, že chalani už dávno odišli no ževraj by mali dojsť aj dnes. Snáď každému šlo hlavou, že dnes je posledný deň celého lyžeráku. Síce som sa tešila domov, nevedela som si predstaviť, že sa znovu vrátime do tej špinavej Bratislavy. To ma jediné mrzelo. Pri pohľade ako baby ticho raňajkovali za stolom som si pomyslela, že možno aj im to ide hlavou. Strašne ma teké veci berú a ani som sa nevedela myšlienkami odtrhnúť od toho, že toto je naozaj posledný výlet s mojou triedou. Asi prvá som odišla od stolu a na izbe zaľahla pod perinu. Lenka došla tiež jemne s nepríčetným pohľadom no odhodlaná ísť na svah. Pár dní totiž nebola, pretože dosť nachladla. Toť hypochondru sa smejú mne, no ja som bola ready skoro celý lyžerák. No však pred tým ako som sa mala obliecť na lyže dosť ma zabolelo pri srdci a aj keď som sa chcela premáhať, vedela som, že to už nemám šancu. Dala som si teda magnézium a dosť som ľutovala toho, že som si nevzala aj injekcie. To by som si asi užila posledný deň na svahu.

Prespala som doobedie teda sama na izbe a zobudila ma až Lenka keď sa vrátila. obed bol fayn a Poláček oznámil správu, na ktorú všetci čakali. Pôjde sa lyžovať na veľký svah. Ja som radšej aj tak ostala na chate, upratala nám izbu a užila si fayn sprchu bez čakania. To asi ale nenahradilo to ako si ostatní užili lyžovanie. Neskôr som skončila u Moniky a s nimi chvíľku pozerala Madagascara. Keď sa všetci vrátili úplne happy aj mi to bolo chvíľku ľúto no Cvibo nesklamal a troľku si zanadával na zľadovatelý sneh a na to, že každý sa minimálne 2x poriadne zdrbal. Na večeru došli všetky baby vyparádené akoby strávili u kozmetičky minimálne hodinu. Trošku som si z nich pouťahovala no v celku to bolo naozaj vtipné.

Párty sa začala u Kiky na izbe, kde sa síce na začiatku decentne popíjalo, skončilo sa to pri ice kýbli plnom bacardi a coly. Teda aspoň myslím. =) Došla nakoniec aj Zebra s učiteľom a na to, už nestačila ich izba. Po tom ako nám Lonská klasicky zrušila oslavy sme sa presunuli na 6-tku kde som sa divila nad tanečnými kreáciami Simi a Moniky. Řádili tam děfky jedny! (ale nééé baby, dobré ste boli). Cvibo si zaspieval Pa a Pi a ja som sa po čase zase ocitla na 117-stke už len s Jimmym, Jankom a Srnečkom. Nechápala som z toho ako sa aj tam dalo zabaviť. Spoločnými silami sme prišli na to, že Srneček v bielom tielku a teplákoch je typický slovák, Janík v tom módnom pletenom svetri francúz, Jimmy brit- jasná vec a ja švédka kôli veľkým hrubým ponožkám. No to by ste pochopili keby ste tam boli. Z izby som však odišla ako zelená lesná víla, ktorá dáva pozor na les, ako jaguár (zn.auta) a tá švédka...no čo na to dodať. Chalani typli na srnečka zas LADU a tak som bola s jaguárom aj celkom pokojná. :D Jimmy bol zas lesný škriatok pestujúci zeleninu a najhoršie že aj renault. :D to sa ujalo celý večer. Ty renólte!
Večer bol pekný, u mňa pokojný no aj tak som z hlavy nedala to, že je to aj tak ten koniec... Denne som rozprávala na každej izbe, že mi to celé príjde ako intrák. Staré izby, neporiadok a spoločné raňajky v jedálni. Moje predstavy o škole v horách s tým, že do obeda by sme sa lyžovali a po obede nejaké to učenie každého zmotali a vedeli sme sa na tom aj dosť dlho haluziť. No mne sa to vážne tak zdalo a bolo by to úžasné. Veď s tou partiou, s ktorou som tam bola. To sa nedá vrátiť...preto by som tam vedela aj ostať. Už sme aj vymysleli, že každý druhý víkend by sme chodili domov, aby sa zas nepovedalo. =)

No, ale predstavy sú iné ako realita...

Sobota 13.12

Posledná možnosť dostať sa na svah bola hneď po raňajkách. Najprv som vymýšľala, no nakoniec som sa naobliekala a čakala, že všetci čo mali silné reči pôjdu tiež. No vystačila som si teda len s Paťou a Lenkou. Prvý zjazd len od chaty k pome ma stál taký kotrmelec, že som sa ledva postavila. S tým zamrznutým snehom mal Cvibo asi pravdu. Dotrepala som sa k pome kde bolo zopár ľudí v červených kombinézach a ja som sa len prizerala na Lenkin zadok ako mizne nad kopcom. Nevedela som sa chytiť ani tretej pomy a už som ležala na zemi. Štvrtá mi vrazila do hlavy a to ma už modrooký chlapík v červenej kombinéze ťahal bokom zjazdovky. Poláček mi riadne vynadal, že čo tam šaškujem no na 3-tí pokus som sa už viezla na kopec aj ja. Pár krát som sa spustila no nemala som dosť odvahy riskovať so svojim krkom. Pár krát som sa nechala ešte postaviť pri pome a nakoniec sa sama odpojila a zviezla cez malý svah ku chate. Pomaly bol aj tak čas končiť a ísť si pobaliť veci. Odopla som si lyže a pred vchodom som videla ako Jimmy s Janíkom triezvu.

"No chalani, silné reči, no na svahu nikto nikde."

"Ako sorry..." povedal Janík a potiahol si z cigy. Jimmy sa len zasmial a ja som si otrepala sneh z lyžiarok. Rýchlo som sa začala na izbe baliť a to už dorazila aj Lenka. Za chvíľku sme boli hotové a fofrom sme odnášali veci k jednému a druhému vchodu. Naposledy sme si pozreli izbu a vybrali sa do nášho traktoríka. Cesta do Hriňovej bola zvláštne krátka na to aká bola inokedy dlhá, no to asi tým, že som nechcela tak odísť. Cestu som prespala na 2 sedadlách a zobudila sa až niečo pred Nitrou... Vjazd do Bratislavy skrášlil z rádia song na reklamu coca-coly a už sme parkovali pred školou. Zobrať si lyže bolo to najmenej no boh vie či sa Sněženky a Machři stretnú aj po 25 rokoch...

V hlavních rolích

NELIKA

VERONIKA

PATRÍCIA

KRISTÍNKA - KRIQRA

LENKA

MONIKA

SIMI- toť optmistická kopa

YANNYK

JIMMY - Renólte!

CVIBO

THE HALK - SRNEČEK

moja maličkosť...

Pán Poláček aneb pán Karda

KONEC

Nedá sa ujsť

2008-12-05T08:52:00.000-08:00

Sedím sama doma, aj keď som sa v tomto čase mala potiť niekde v Inchebe na vianočnej akcii Tatra Banky. Spať sa mi už nedá a hlava mi ide na plné obrátky. Čo všetko si musím vybaviť, kúpiť, zbaliť a čo všetko postíhať...v nedeľu totiž odchádzame na lyžiarsky.

No a preto som asi ani nešla do roboty. Bolo mi síce zle, ešte aj trochu je...ale predsa len keď popapáme dáke pilulky je hneď lepšie. Aby ste vedeli, bola som dnes darovať plazmu. To je taká časť krvi a proces, ktorým to všetko robia nebudem opisovať. Zvládla som to, len doma mi došlo zle. Ruka bolí, a tak akurát vládzem písať.

Zase mám takú neidentifikovateľnú náladu, ani dobrú ani zlú, nepríjemný zamýšľajúci stred. S Beou som cestou do Hainburgu rozoberala moje vzťahy s ľuďmi a raz zas som počula niečo v tom zmysle, že by som naozaj mala myslieť viac na seba a svoje záujmy ako vyhovieť každému druhému a s každým vychádzať dobre.

" S každým to proste nejde. Nemôžeš vyhovieť vždy všetkým..."

No ale keď teda myslím na seba ako to je posledné dni...tak nemám pocit, že je to dobré. Veľa ľudí mi potom dáva najavo ako som všetko pokazila a ja to riešim. Asi som už raz taká, ale ja neviem niečo len tak hodiť za hlavu a ísť ďalej. Viem, že keď niečo pokazím tak už nebudem mať nikdy čistý štít, len chcem mať všetky vzťahy aspoň na poriadku. Keď odísť tak v dobrom...neviem či vôbec niekto teraz rozumie týmto veciam čo píšem.

Vie niekto len tak lusknúť aby som bola dospelá a nie rozcitlivelé dieťa?

Ak áno ďakujem...

Třetí do hry vstoupil mezi nás

2008-11-27T14:10:00.000-08:00

V řádce temnejch domů

jen tvý okno svítí

celý město šlo už dávno spát

tak si to vem

a já tu jsem

a mám to vzdát.

Dál si hlavu lámu mám v ní vlnobití

třetí do hry vstoupil mezi nás

a já to vím

tak co ted’ s tím

chci vrátit čas.

Zná jen pár fíglů,

jak se valej holkám šrouby do hlavy.

Pár hloupejch fíglů,

ty mu na to skočíš,

za pár dní to chlápka otráví.

Mám tu ruce v kapsách dlaně se mi potí

nejvíc ze všeho mám chut’ se prát

pár na solar a lovu zdar

tak to bych zvlád.

Znáš mě já jsem blázen málo kdo mě zkrotí

já si na třetího nechci hrát

tak čert ho vem ted’ já tu jsem

jak žhavej drát.

Zná jen pár fíglů,

jak se valej holkám šrouby do hlavy.

Pár známejch fíglů,

ty mu na to skočíš

za pár dní to chlápka otráví.

Zná jen pár fíglů

jak se valej holkám šrouby do hlavy

pár známejch fíglů.

Já tu ve tmě házím

zapálený sirky do trávy...

Kousky duše

2008-11-20T13:41:00.001-08:00

Hovorí sa, že keď stratíš niekoho veľmi blízkeho, spolu s ním stratíš aj kúsok svojej duše.

To je tá bolesť, čo potom cítiš.

Tá duša sa ti neskôr vráti, lenže to niekedy dlho trvá.

Všetci asi poznáme ten film...ale až kým naozaj niekoho nestratíme tak nezistíme, že život nie je hra. Ani komédia ani tragédia. Každý si žijeme ten svoj a svojim konaním silne zasahujeme do iných, kde scenáre boli napísané úplne naopak. A aj keď nechceme votrieme sa tam a narobíme len problémy. Niekedy sú to malé radosti, chvíľku zostaneme ale nakoniec putujeme ďaľej. Každý z nás predsa niečo hľadá...niekto zábavu, druhý šťastie, lásku...pochopenie a radosť. Dá sa však všetko nájsť na jednom mieste?...

Vystúpime z toho rýchleho vlaku na mieste kde je všetko čo sme kedy hľadali?

Myslela som si, že dnes aspoň pár hodín vypnem a zabudnem na všetko čo ma ťaží a nad čím neustále rozmýšľam. To sa však nestalo. Istá situácia rozprúdila ešte viac otázok a moja myseľ sa nevedela zastaviť. Nevie to ani teraz...nedokážem myslieť na nič iné ako na Teba...môže vôbec niekto denne zlyhávať ako ja? Neľutujem sa ani nič....ale je to normálne, že každému dávam do života len neistotu, pocit nedôvery a strach, že by ten dotyčný mohol o niečo prísť?

Každý je svého štěstí strůjce.
Jen škoda,
že nejsem světa tvůrce.
Zařídil bych to totiž úplně jinak.
Lidi jsou hrozne hloupí.
Hloupější než zvířata.
Ví ona jestli ten, nebo ten?
A ví on jestli ta, nebo ta?
Jen se podívej,
kam jsme se kvůli
svobodné vůli
posunuli.
Nikdo neví vůbec nic.
A někdy je méně
mnohem víc.

Súboj s časom

2008-11-09T12:52:00.000-08:00

Hrám každodenný súboj s časom.

Súboj vopred prehraný.

Dnes po stý raz

už zas

prehral som.

Tak zajtra znova, vážení.

(Medveď)

Aj tak sa Ťa nevzdám

2008-11-09T12:15:00.001-08:00

Keby existovalo kúzlo,

po ktorom by si ma začala milovať,

nechal by som si kôli nemu

aj vlastné srdce z hrude vyrezať.

Kľudne by som zapredal dušu diablovi.

Splnil každé prianie, ktoré si stanoví.

Škoda, že na lásku žiadne kúzlo nejestvuje.

Tým sa totiž všetko komplikuje.

Nezostáva mi

než veriť,

že raz zložím rým,

ktorým ťa presvedčím.

Kde je viera, tam je nádej.

Kde je vôľa, tam je cesta.

Mysli si o mne, že som blázon,

no ja sa ťa tak ľahko nevzdám.

(Medveď)

I love all the Donkeys...

2008-11-09T11:27:00.001-08:00

Za to, že Medveď veľmi tlačil na pílu a cítil sa byť ukrivdený, že ho nespomínam v každom príspevku som sa rozhodla uverejňovať pomaly jeho tvorbu na môj blog. Snáď mu táto medializácia pomôže a bude sa cítiť lepšie ako teraz...takže najbližšie básne určite nebudú moje....len aby ste vedeli.

Ešte by som chcela zverejniť, že na Hviezdoslavovom námestí je krásna výzdoba somárokov do 30.11.2008. Výstava Oliviera Toscani sa nesie s názvom Hardware + Software = Donkeys a hlavnou myšlienkou je....

" Ľudia si myslia, že žijú v privilegovanom prostredí kde všetko pôsobí krásne a temer bezchybne. Nové technológie a každý softvér ich vzrušuje. Takýmto spôsobom ospravedlňujú svoju lenivosť. Ľudia sú posadnutí každou technológiou a naivne si myslia, že spasí svet. Ale všetky ich technológie sú iba spôsobom ako sa zamestnať a nemať čas vážne sa nad niečím zamyslieť. Ľudské bytosti sa stávajú veľmi lenivými. A predsa nazývajú somármi nás. Oni sami sú dokonalými somármi!"

Sen

2008-11-09T11:20:00.000-08:00

Uprostred tichej tmavej noci,

spíš tuhým spánkom v cudzej moci

a snívaš krásny sen.

Škoda len,

že ten sen

sa skončí hneď

ako otvoríš svoje oči.

A Ty možno hneď zabudneš,

čo krásne sa Ti zdalo.

Je to však lepšie,

ako by Ťa trápiť malo,

že to bol len

sen.

Keby sa tak všetky krásne sny plnili.

Ľudia by sa tomu veľmi tešili

a všetci by boli šťastní.

Ale to je len ďalší sen krásny.

(Medveď)

The Venom Must Be !

2008-11-05T12:24:00.000-08:00

Dnes začal deň každopádne nepríjemne...tlačenica v autobuse s dvoma individuami, ktorý nič v zlom ale páchli tak, že prepážky v nose sa vám lámali, neskôr nuda v škole vyvrcholila asi až konečne kompletným útekom zo seminára a tým sa začalo všetko otáčať o 180°...

Bea ma hodila domov, nasledoval vege obedík, meet s Bubu borůvkovým lívancom...a odchod na hodinu gitary. Kým k nej však došlo stihla som vidieť Bigfoota, Zlaťáka a dokonca aj Raša čo už tiež pracuje v 6mm. Rozdala som nejaké tie oznamká a utekala za pánom Šándorom, vždy usmiatym lektorom ako z amerického filmu. Aby som konečne objasnila aj niečo viac... Môj (no né len mój ale aj mój) lektor gitary sa volá Martin Šándor...je strelec no moja úboho vyvynutá pamäť si nevie spomenúť na dátum narodenín, čo budú aj tak čoskoro. Na hodinách s ním mi je fayn aj keď verejne sem šupnem že za 4x45min. platím mesačne 1490Sk,- Proste je to chlapík čo vám aj v neuveriteľne zlý zlý deň vyčarí úsmev na tvári. Normálne by ste si aj priplatili. :D

Nechcem aby si tu niekto myslel, že ho opisujem jak tajnú platonickú lásku...len proste mať taký vzťah aspoň s pár učiteľmi na našej škole hodiny by nabrali sem tam iný spád.

Je to fayn...

Teraz keď mám po sprche, počúvam Nancy Sinatra cítim po celom uponáhľanom dni konečne nejaký ten režim offline. Učiť sa nebudem, naozaj sa mi nechce a jediným sklamaním takým, je to, že vandalistický záťah čo sa mal konať sa síce konal, ale medzi posilnenými hliadkami polície a suchými ulicami nebolo nič čo na práci. Škoda Lenči, ale nevzdávame boj... :D

ANARCHIE z eMeSJé musí pokračovat!

Tak tieto šaty chcem! :D

2008-10-31T05:11:00.000-07:00

Napadlo Vás niekedy mysieť na budúcnosť až tak, že si predstavujete svadbu, dokonalú výzdobu, šaty...potom vysnívaný rodinný dom s obrovskou záhradou a deti?

Je to také dosť idealistické no pri tom ako sa na kilá natáčajú romantické filmy a denne vidieť v uliciach ľudí fall in love je ťažko si nepredstavovať šťastnú budúcnosť. Hej zase niekedy v ňu ani malou časťou tela neverím, no práve teraz asi hodinku áno :)

No proste nechcem vyznieť naivne, chcem len aby ste pochopili môj sen v jeden krásny deň. A ním je svadobný deň. Keby som mohla všupnem sa do toho už teraz lenže:

1. Nemám ženícha :D

2. Nemám prachy

3. Nemám ani len maturitu...

Jediné čo viem je to, že chcem aby to bol najvydarenejší, najdokonalejší deň aký by mohol byť. Nepotrebujem svadbu v kostole, ani najdrahšie svadobné šaty (aj keď... :D), chcem len aby to bolo naozaj z lásky. Aby som to celé cítila tak isto ako aj ON...

Dokonca som dnes strávila dosť času na internete prezeraním si šiat, priestorov, výzdoby a všetkého tak pekného...nabudúce pri mojej chvíľkovej zamilovanej slabosti navrhnem ďalší rodinný dom snov :) Kreslím si ich asi od mojich 9-tich rokov, ale stále som v tom lepšia a lepšia...Chi-chi.

Nechcem nejak plánovať, no "predstava" mojej svadby je taká, že by bola buď v penzióne alebo v hoteli, ktorý je v bezprostrednej blízkosti s prírodou. Niečo ako, keď sa niekomu nebude chcieť sedieť v miestnosti, prejde cez terasu do krásne vyzdobenej záhrady kde bude pofukovať príjemný teplý vietor...To z toho dôvodu, že by sa konala niekedy v máji... :)

Menu by zostavili moje kamošky zo strednej a na nich by sa zvalila aj celá organizácia a verím tomu, že istému vodcovskému typu by aj dobre padla. Viem, stať sa môže hocičo, viem aj to, že neni možné aby všetko od strednej ostalo tak ako to je...len sem na tento blog vsúvam moju detskú naivnú predstavu tak to nikto neberte vážne a nedohadzujte ma známym na psychiatriu.

Ale ak mám pravdu povedať za moje dospievanie som sa najviac tešila na 2 dni, cez ktoré by som bola krásna a šťastná. A nimi bola stužková a moja svadba. O stužkovú som prišla a tak mi zostáva splnenie si už len jediného sna a tak dúfam, že aspoň toto mi vyjde podľa mojich predstáv. Niečo sa musí predsa podariť, no nie?

Bože normalne to vyznieva sentimentálne tak končím s tým, že nejak bolo nejak bude... :) Hlavne netreba tlačiť na pílu a tak Vám ani nenapíšem kedy by som ju chcela...a kedy by som chcela prvé dieťa...a jeho meno a.... :D

A petit poznámka k tým šatám, ktoré sú podľa môjho názoru dokonalé z dielne Maggie Sottero by stáli každú budúcu nevestu rovných 22.000sk,- a 2.500sk,- za poštovné. No kto by si neprial tak úžasnú cenu.

Sviatky Prírody

2008-10-26T07:04:00.000-07:00

22. 3. Medzinárodný deň tuleňov
21. 3. Svetový deň lesov
2. 2. Svetový deň mokradí
1. 4.- 30. 4. Mesiac lesov
1. 4. Medzinárodný deň vtáctva
22. 4. Deň Zeme

24. 4. Svetový týždeň laboratórnych zvierat

24. 4. Svetový deň laboratórnych zvierat – Deň boja proti vivisekcii
13. 5. Medzinárodný deň sťahovavých vtákov
23. 5. Svetový deň korytnačiek
24. 5. Európsky deň národných parkov

5. 6. Svetový deň životného prostredia
8. 6. Svetový deň oceánov

21. 6. Deň kvetov
4. 7. Svetový deň proti chovu delfínov v zajatí
26.9. Hug a Vegetarian Day- Deň objatí vegetariánov
1. 10. Svetový deň vegetariánov
4. 10. Svetový deň ochrany zvierat
20. 10. Stredoeurópsky deň stromov
1. 11. Svetový deň vegánov
25. 11. Medzinárodný (aj Svetový) deň bez mäsa a deň práv zvierat
10. 12. Medzinárodný deň práv zvierat
11. 12. Medzinárodný deň hôr

GO VEG

2008-10-26T06:34:00.000-07:00

Prečo som sa stala vegetariánkou?

Pretože vegetariánska strava zastavuje srdcové choroby.

Pretože by som nikdy nechcela klamať moje deti o jedle, ktoré jeme...

Pretože to nieje fér, žiadna živá bytosť nechce vidieť vyvraždenie svojej rodiny.

Pretože je to násilie, ktoré môžeme zastaviť.

Pretože si myslím, že by sa nikto nemal živiť zabíjaním.

Pretože to privedie obyčajného človeka k bitiu bezbranných zvierat a ešte obyčajnejšieho človeka k ich jedeniu.

Pretože žiadne zviera si nezaslúži zomreť kôli našim chúťkam.

Pretože obylie na ich kŕmenie- na kŕmenie zvierat, ktoré jeme by mohlo nakŕmiť ľudí v chudobných krajinách,

Pretože nemôžem jesť mäso a nazývať sa ochrankyňou prírody... ( aj keď stále jem ryby- čo ma mrzí, no neviem, či by som sa toho vedela vzdať na celý život)

Pretože denne keď zaspávam som šťastná, že sa nepodielam na všetkej tej bolesti.

Pretože je hlúpe hrať sa so svojou potravu.

Pretože zvieratá sú bezbranné.

Pretože keď zvieratá cítia bolesť tiež kričia.

Pretože oni nechcú zomrieť.

Pretože tiež cítia strach.

Pretože nezáleží na tom ako ich krájate- je to stále ich mäso.

Pretože obchod nieje žiadnym ospravedlnením pre vraždenie.

Pretože každý chce byť slobodný.

Pretože naša moc nám nedáva väčšie práva.

Pretože Vy viete, že je to zlé...

Maybe it´s time to go vegetarian.

Caring Consumer

2008-10-26T05:45:00.000-07:00

Alebo rady ako sami môžete zmeniť typ kozmetiky, ktorou si denne umývate ruky. Ide o to, že je na nás aby sme si uvedomili, že kúpou istých výrobkov nevedome podporujeme kruté testovanie na zvieratách. Nieje to fér.

Sama sa priznám vedela som o tejto problematike, ale až teraz som sa hlbšie do toho pozrela a pokúsim sa zmeniť aspoň niečo čo sa dá. Nebudem sa tváriť a klamať, že som takú kozmetiku nikdy nepoužila. Ešte teraz mám doma šampón Garnier a pleťové vody, krémy VICHY...

Je len na Vás či chcete niečo zmeniť alebo nie.

Spokojný život zvierat sa pre európského spotrebiteľa stal natoľko závažnou otázkou, že v priebehu ďaľších 10 rokov dôjde k úplnému zákazu testovania kozmetických prípravkov a prísad na zvieratách v celej Európskej únii a EÚ nebude povoľovať ani predaj výrobkov, ktoré boli testované na zvieratách v iných častiach sveta. ( zdroj: Oriflame )

Na začiatok pridávam krátky zoznam výrobcov, ktorý buď spĺňaju HCS – Humane Cosmetics Standard, alebo sú na zozname schválených spoločností, ktoré netestujú svoje výrobky na zvieratách, a to v organizácii PETA (People for the Ethical Treatment of Animals).

Spoločnosti uvedené v tomto zozname, až na niekoľko výnimiek, spĺňajú kritériá HCS. Spomínané výnimky sú spoločnosti, ktoré zvieratá pri testovaní svojich výrobkov síce určite nepoužívajú, ale neprejavili záujem o udelenie certifikátu.
Humane Cosmetics Standard (HCS) je celosvetovo jediné medzinárodné kritérium pre kozmetiku a toaletný tovar bez pokusov na zvieratách. HCS vznikol v roku 1998 vďaka medzinárodnej koalícii organizácií pre ochranu zvierat z Európy a zo Severnej Ameriky.

NIVEA

DE MICLEN (Dixi, Barbus, Fyto, Oli, Nubian...)
ECOVER

LAVERA

ORIFLAME

AVON

ZENTIVA ( Indulona, Parexil...)

AJUVÉRSKA KOZMETIKA

ALOEMENT

CANNADERM ( kozmetika z konope, dostupná, ktorú som vyskúšala aj ja)

BALEA

Celý zoznam netestovanej tak ako testovanej kozmetiky nájdete na http://www.priateliazvierat.sk/index.php?option=com_content&task=view&id=150&Itemid=77 alebo na

http://search.caringconsumer.com/search.aspx

Zopár známych výrobcov veľmi ľahko dostupných a nami používaných, ktorí testujú na zvieratách: ČIERNA LISTINA

AXE
DOVE
GARNIER
L´OREAL

GILETTE
HEAD & SHOULDERS

LUX

TAMPAX
MAX FAKTOR

MAYBELLINE

OLD SPICE

COLGATE-PALMOLIVE

PANTENE

SIGNAL

SUNSILK

VEET

VICHY

CAMAY

COTY ( všetky známe vône a deodoranty - exp.PUMA, ADIDAS...)

JOHNSON & JOHNSON

Čo sa týka mňa zmenila som hneď zubnú pastu z Colgate na MERIDOL (Gaba) , ktorá mi chuťovo asi aj viac chutí a je proti krvácaniu ďasien čo chvalabohu aj tak zatiaľ nemám. Sprchové gély a šampóny v blízkej dobe zmením na Niveu, Avon alebo Oriflame výrobky.

Takže je už len na nás...ako prejavíme záujem o podporu výrobkov netestovaných na zvieratách. Je len ťažko zbaviť sa všetkých výrobkov v našich domácnostiach (čistiace prostriedky, prášky na pranie, kozmetiku...) , ale určite aj málo pomôže k tomu aby sme sa napríklad pri kúpeli cítili o niečo lepšie keď sa utopíme v bubliknách, ktoré zviera ani nevideli. :)

Ďakujem za pozornosť.

PS: Len pre Vaše dobro nepridávam zarážajúce fotografie ako zvieratá trpia pri testoch, ktoré nám zaručia 10x väščí objem vlasov alebo krásnu pleť. Mylím, že každý si vie predstaviť čo to obnáša...ale po prezretí kampaní a videí od PETA ma to viac posunulo k tomu bojkotovať tieto výrobky.

ZDROJE: http://www.peta.org/

http://www.caringconsumer.com/

http://www.pandgkills.com/

http://www.priateliazvierat.com/

Pamätňík Jarki Bulákovej alebo moje spomienky...

2008-10-25T14:31:00.000-07:00

Dnes je asi taký večer, ale keď ma začali bolieť prsty od kovových strún, chcela som zahnať čas a nočné čakanie na môjho milého tým, že prešacujem periňáky, staré krabice ešte čo sme sa sťahovali a tak....

Napríklad môj prvý pamätník, ktorý som dostala na Vianoce keď som mala 6 rokov a chodila do prvej triedy na mojej základnej škole kde si to "odsedel" aj moj ocko. Toť svetlo sveta uzrel môj výtvor... :D Niečo na typ kačička išla na čunder ( no, ale mne sa to páči doteraz ) Júúú...

Alebo diplomy za vzorné správanie a poriadok v izbe keď sme chodievali do Školy v prírode... To sú naozaj pekné spomienky. Listujem v tých všetkých obrázkoch a mám dokonca aj obrázkový program, ktorý sme si kreslili ako škôlkari v ŠvP Hronec...jááj prvé škôlkárske lásky...ja si pamätám aj meno toho blonďavého anjelika ostrihaného moderne na hríbika :D Maťo Ilas...
A musím podotknúť, že v tom šťastnom roku 1995 som získala aj diplom za fúkanie papierovej guličky :D
V mojej kariére nasledoval úspech za úspechom...V roku 1996 som sa ako mladá odhodlaná tanečnica v krúžku Hviezdička naučila rôzne tance no všetko sa zavŕšilo na vystúpení Vianočná Besiedka. V roku 1998 som pristúpila na druhý krok mojej duchovnej cesty pri Prvom Svätom Prijímaní tedy asi s najlepším farárom, akého som mala šancu spoznať a ním je Marián Bielik.
Ďalšia láska nedala na seba dlho čakať a v 4.-tom ročníku na ZŠ som sa v škole prírode na Muránskej Planine zahľadela do Romana Perneckého (no mám pocit, že na 1 deň aj on do mňa) hehe... V piatom ročníku keď už podľa knihy Prírodovedy bola zo mňa žena, som začala navštevovať Základnú umeleckú školu na Gessayovej ulici (neďaleko bydliska mojej terajšej lásky). Po 4 rokoch som sa stala absolventkou, veď aby nie keď ma viedla tak skvelá pani učiteľka Erika Trnkusová.
V 9.-tom ročníku, keď prišlo na lámanie chleba a mala som sa rozhodnúť ako sa bude môj život uberať ďalším smerom rozhodla som sa ísť na prijímacie skúšky na ŠUV Jozefa Vydru na štúdijný odbor propagačného výtvarníctva kde sa hlásilo v mojom roku 62 žiakov. Prijímali len 6-tich a ja som skončila 8-ma pod čiarou čo ma natoľko položilo, že som s celou umeleckou školou a kreslením na niekoľko rokov prestala a prvý "vážnejší" obrázok som nakreslila toto leto... V máji toho posledného roku na ZŠ som robila druhé skúšky na ZHA moju terajšiu školu s úspešnosťou 4-tá v poradí prijatých...kto vie svoje o tých prijímačkách nech vie...nieje to vec, ktorá sa dá "zmedializovať" na internete.
No a tu som teraz...zažila som si jeden krásny vzťah na tejto škole, no ten kôli mojim pubertálnym výlevom skončil nie moc pekne. A tak mi život do cesty postavil Maťka Beláňa...a po všetkých prekážkach a problémoch môžem povedať, že som znovu šťastná.
To je asi také malé zhrnutie, ktoré sa mi oprášilo v hlavenke dnešnú noc.
Zdraví Vás -

Jarka Buláková krstená Jarmila Mária Veronika* Buláková

* birmovné meno :D

Aký sme?

2008-10-18T10:01:00.000-07:00

Tento test mi prišiel zaujímavý už dávnejšie a tak som si ho po dlhej dobe spravila,aby som si pripomenula aký typ som a zvýraznila som veci čo ku mne najviac asi pasujú. Teda to čo vnímam ja. :)

Charakteristika osobnostných typov

Sangvinik 40%
Kladné stránky:Sangvinik miluje spoločnosť. Je citový a okázalý, dokáže premeniť každú prácu v zábavu. Nachádza v živote veľa vzrušenia a dokáže svoje zážitky zaujímavo a pestro rozprávať. Je vždy ústretový a optimistický. Od najútlejšieho detstva je zvedavý a veselý, dokáže sa hrať so všetkým, čo je pri ruke, zbožňuje prítomnosť ostatných. Nemusí mať viac talentu než ostatní, ale zrejme si užíva viac srandy. Jeho charisma a prekypujúcá osobnosť k nemu neustále priťahuje ľudí. Zatiaľ čo ostatné povahy iba hovoria, sangvinik rozpráva príbehy. Najlahší spôsob ako ho objaviť je zistiť, kto v ktorejkoľvek skupinke ľudí rozpráva najčastejšie a nejhlasnejšie. Túži byť stredom pozornosti a vďaka svojmu rétorickému talentu je dušou spoločnosti. Dobre si pamätá farby, na rozdiel od mien a iných faktov. Je pre neho prirodzený fyzický kontakt s ostatnými, dotyky, objatia, pohladenie. Má vrodený zmysel pre dramatickosť a môže byť vynikajúcim hercom. Má naivnú povahu a i v dospelosti si zachováva detskú prostotu. Je citový, bezprostredný a otvorený, prekypuje optimizmom a nadšením takmer nad všetkým. Odjakživa chce všetko vedieť a tajomstvo u neho vyvoláva šialenstvo. Bez váhania dokáže ponúknuť svoju pomoc, nedomýšľa však dôsledky svojej ochoty. Je tvorca a neustále produkuje nové vzrušujúce nápady. Priťahuje a inšpiruje ostatných svojou energiou a nadšením. Dokáže začať hovor s každým, kto je po ruke a hneď sa stane vašim priateľom.

Záporné stránky:Väčšinou nič nedotiahne do konca a nedokáže pochopiť, že by mal nejaké zásadné povahové vady. Príliš hovorí, je rozvláčny a často preháňa. Je málo vnímavý k ostatným, prehnane sa zaoberá sám sebou, je egocentrický. Nevie počúvať. Pretože nevie počúvať a nemá záujem, nepamätá si presne mená. Ako priateľ je nestály a zábudlivý, pretože priateľov má príliš mnoho. Skáče ľuďom do reči a často odpovedá za ostatných. Málokedy dokončí prácu v stanovenom termíne, strieda často zamestnanie.

Cholerik 25%
Kladné stránky:Cholerik je dynamická osobnosť, ktorá dosahuje svoje ciele. Rovnako ako sangvinik je ústretový a optimistický. Je rodeným vodcom od najútlejšieho veku. Má podvedomú silnú túžbu po zmene, kedykoľvek vidí, že niečo nie je v poriadku. Bez váhania bojuje za ľudské práva a chráni ukrivdených. Nikdy nie je apatický alebo ľahostajný. Má silnú vôľu, rozhodnosť, problémy rieši rýchlo. Dokáže veliť úplne všetkému, bez ohľadu na znalosti a podmienky. Jeho prvotným záujmom je dosahovanie cieľov, nejde mu o to, aby sa niekomu zapáčil. Je cieľavedomý a skvelý organizátor. Má schopnosť dokončiť väčší diel práce než ktokoľvek iný. Rád prekonáva prekážky, miluje boj a konkurenciu. Obíde sa bez priateľov a divákov, stačí mu jeho cieľ. Má intuíciu pre odhad situácie a obvykle má pravdu. Miluje krízové situácie, v ktorých exceluje.

Záporné stránky:Jeho život sa riadi základným heslom, že má vždy pravdu a nemôže si ani náhodou pripustiť, že by se mohol mýliť. Musí vždy víťaziť a potom hľadať spôsob, ako si zachovat tvár. Nevie vysadiť z pracovného tempa a núti k nemu i svoje okolie. Musí stať vždy v čele a cíti sa dobre, len keď má nadvládu. Má nadradený postoj, ktorý dokáže druhých značne psychicky deptať. Netoleruje slabosti, neznáša chorých a nerozhodných ľudí. Nevie dobre jednat s ľuďmi, je netrpezlivý.

Melancholik 30%
Kladné stránky:Melancholik sa už ako dieťa javí ako hlboký mysliteľ. Je nenáročný a tichý a má rád samotu. Vyznáva pevný rád, oceňuje krásu a inteligenciu. Je mlčanlivý a premýšľavý, má pesimistickú povahu a predvída problémy ešte skôr než vzniknú. Je pre neho veľmi dôležitá duševná činnosť. Je vážny, stanovuje si dlhodobé ciele a zaoberá sa iba vecami, ktoré majú trvalý význam. Má sklon ku genialite a vysoký intelekt. Zo všetkých typov má najviac tvorivého talentu, žasne nad nadaním géniov. Potrpí si na precízný posluch hudby, potrebuje dokonalú aparatúru. Miluje čísla, grafy, mapy, plány, zoznamy, vidí cifry takmer všade. Dokonalá vnútorná organizovanosť pre neho predstavuje základ jeho existence. Vyžíva sa v detailoch, ktoré ostatní ani nestačia zaregistrovať. V živote hľadá poriadok , ukladá vždy veci presne na svoje miesto. Býva dobre oblečený a upravený s úzkostlivou starostlivosťou, vyžaduje čisté okolie. Je perfekcionista a pokiaľ niečo robí, robí to len poriadne, záleží mu iba na kvalite. Neznáša plytvanie a miluje výhodné kúpy. Dokáže byť starostlivý a súcitný s úprimným záujmom o iných ľudí. Svojho partnera si vyberá obozretne, aby splňoval všetky jeho nároky.

Záporné stránky:Melancholik ľahko podlieha depresii. Ľahko sa uráža a vo všetkom hneď hľadá problémy. Má nízke sebavedomie, myslí si, že ho všetcii ohovárajú, trpí vnútornou neistotou. Je váhavý, pretože sa bojí, že jeho plány nie sú úplne perfektné. Venuje plánovaniu príliš mnoho času. Na svoje okolie kladie nerealistické nároky, uplatňuje na ostatných svoj perfekcionizmus.

Flegmatik 5%

Kladné stránky: S flegmatikom sa vychádza najlepšie zo všetkých povahových typov. Pre svojich rodičov predstavuje požehnanie, pretože je spokojný všade, kam ho strčíte. Má rád priateľov, ale je šťastný i o samote. Dokáže sa ľahko prispôsobiť každej situácii. Je cieľavedomý. Medzi ostatnými predstavuje tlmenú osobnosť, dobre odoláva tlakom. Ku všetkému pristupuje kľudne, veci rieši postupne, je proste bezproblémový. Obdivuhodnou vlastnosťou je zachovať si kľud, chladnokrvnosť a sústredenosť za každej situácie. Nikdy sa nikam neponáhľa a nedá se vyviesť z miery. Je zmierený so zákernosťami života a do ničoho nevkláda veľké nadeje. Je spoľahlivý a vytrvalý, má dobré úradnícke schopnosti, dokonale zvláda administratívnu prácu. Snaží sa okolo seba udržovať kľud, pôsobí ako sprostredkovateľ a riešiteľ problémov. Má veľa priateľov, pretože sa s ním dobre vychádza, je najlepším priateľom. Nikoho neuráža, dokáže počúvať, nemá potrebu hovoriť, vie byť bútľavou vŕbou alebo chápajúcim publikom.

Záporné stránky:Nevie sa pre čokoľvek nadchnúť a neexistuje situácia, ktorá by ho rozčúlila. Bráni sa akýmkoľvek zmenám a nerád skúša alebo vymýšľa nové veci. Vyzerá ako leňoch, večne odkláda prácu alebo sa jej úplne vyhýba. Nerád nesie zodpovednosť za svoj život. Nedáva najavo svoje city, zdá sa byť strašne mdlý. Nerád hovorí nie. Bojí sa učiniť rozhodnutie.

Pre Sladký KoláŠ Pusa :D

2008-10-14T12:27:00.000-07:00

Kôli Tebe som si kúpila aj šampón aký používaš. Aby som aj vo vani cítila Tvoju vôňu.

Tvoju citrusovú vôňu.

Chcem znovu spávať v Tvojom old-schoolovom pyžamku :D

Chcem vidieť Tvoje oči sa len smiať...že Juchúúú...

Zajtra musíme znovu spolu pozerať Simpsnov a spolu sa rehotať... :D

A vidíš dlho sme spolu nekuchtili...naposledy ja Tebe celé menu.

Zabudnime na "kmínovú" polievku. :D

Mali by sme asi vyhľadávať zatúlané mačatá a v teple ich nakŕmiť.

Hlavne sa cpať krupicovými slížikmi!

A zapíjať púpavovým nápojom... :)

Dobrú noc Ty moja Sladký Koláš Pusa!

FUCK...

2008-10-10T00:46:00.000-07:00

Po tom ako časť našej triedy odišla na "stužkovú" do Paríža sme sa s babami dohodli na spoločnej večeri, ktorá dopadla celkom v pohode. Začali sme v Castum Pube so sektom, papanicami, vínkom a podobne. Prihovorili sa nám skupinky partičiek na EuroTripe hlavne s tým, že čo znamenajú naše zelené stužky. Bol to pekný večer, nakoniec sme sa presunuli do Smíchovskej na futbálek kde sme po nekonečnom čakaní na beer-a dali zopár hier s Amíkmi. Ku podivu neboli nejaký nevzdelanci, dokonca ovládali trochu aj históriu a tak sme sa zakecali. Ja s mojou extra nedokonalou angličtinou som náhodou zvládla tú konverzáciu no Kika a Lenka speakovali o dušu.

Najviac mi bol sympatický týpek cca tých 26 rokov s nápisom Viva la Steward na tričku. Vyzeral ako traktorista alebo nejaký domáci z Texasu. Už mu len chýbala kockovaná košeľa s trakmi. Bol veliký s pivným pupkom no mal tak šťastný a úprimný smiech keď nás nabíjali v tom futbale, že som z toho nemohla. Takže takto by som si predstavovala nejakého môjho uja alebo bratranca. Taký bol happy... :D

Toť asi také zhrnutie nášho svátečného večera. A čo ďalej? Maturita- áno ešte sa neučím...sakra. K tomu nemám čo dodať. Čo sa týka Medvídka... áno, klape nám to a dopredu hovorím, nezaujímajú ma názory istých ľudí čo by chceli aby sme skôr neboli spolu. Také názory sú pre mňa pass. Takže zdravím.

Rada by som si však vyliala dušu s tým, že ma naozaj mrzí, že mám v triede také individuá, ktoré prijali radšej nejaký debilný trip do Paríža za 13 litrov než aby sme si za 5 rokov zaslúžene užili jeden jediný krásny večer, ktorý nám môže stredná dať. Hold...nemáme ju a ani ju mať nebudeme. Fest ma to mrzí.

Viete na čo som sa naozaj tešila už na základke? Na to ako sa budú všetci baviť na vystúpeniach, ktoré vymyslíme, ako si budem pozerať po rokoch DVD zo záznamom na ten večer, na to ako bude hrať Elán a my budeme spievať o 106 (okrem Jimmyho a Janíka lebo oni Elán nemusia) heh no proste mi je až do plaču keď viem o čo som prišla. Niekomu dopadne ten večer zle, niekto také veci nemusí...no toto bola naozaj jediná vec, ktorá ma držala nad vodou celých tých 5 rokov...

Kůň bez jezdce je stále koněm, ale jezdec bez koně je jen člověkem

2008-09-29T08:05:00.000-07:00

HUCUL

Hucul je pôvodné plemeno koňa karpatského oblúka - Slovenska, Poľska, Rumunska a Ukrajiny. Je priamym potomkom karpatského divého koňa tarpana. V skratke to znamená, že človek len minimálne zasiahol krížením s inými plemenami do jeho vývoja. Človek viac-menej hucula domestikoval, odchoval v horskom prostredí a v nedostatku. Preto si hucul zachoval veľa vlastností divých koní (tvrdohlavosť, silný pud sebazáchovy, silný stádový pud, tvrdosť a odolnosť proti chorobám a poveternostným podmienkam, malý vzrast, pevné, ale drobčivé chody). Tieto charakteristické vlastnosti robia z hucula komerčne ťažko využiteľného koňa. Medzinárodnou organizáciou FAO na záchranu ohrozených druhov bol hucul zapísaný do zoznamu ohrozených zvierat. V 70. rokoch žilo na našej planéte len okolo 300 huculských koní. Dnes už huculovi nehrozí vyhynutie. Je ale dôležité nájsť pre hucula nové uplatnenie v živote, aby sa jeho história neopakovala, pretože tento výnimočný kôň je jedným z mála nositeľov génov divých koní.

viac info na http://www.hucul.sk/

..................................................................................

Maestozo- Lipican

Dahoman- Arab

Neapolitano- Lipican

Siglavi - Lipican

" Prax "

2008-09-29T07:22:00.000-07:00

Znovu je trochu času sa vrátiť na blog a pochváliť sa funky náladou, dobrým prínosným obdobím (nielen po finančnej stránke) a celkovo všetkým. Prax, ktorá začala 15.9. a skončila v podstate včera mi priniesla akurát plno dní voľna a len 30 hodín práce. S Paty sme boli "okúzlené" na predpremiére nového Citroënu a v Trnave sme pobudli ešte niekoľko dní. Roboty nebolo veľa a voľné dni mi dovolili zdrhnúť znovu trochu na vidiek kde som jeden celý deň strávila s Hippie na pastvinách národného žrebčínu. Teda skôr som ten čas strávila sama fotením a rozprávaním sa s huculmi :D

V Bratislave boli dažde no pri Topolčiankach pomaly vychádzalo slko. Zababušená som sedela v aute a pri poliach sme sa o 6.20 viezli do žrebčína. Zrazu nám skoro pod kolesá vbehli tri vykukané malé srnky no tak pomaly, že by som sa nečudovala keby si zapamätali ŠPZ-tku. Vošli sme do areálu, husy gagotali, mačky zívali v rannom slnku a ja som pokukala mladých krpcov. Znovu krásna vôňa maštale a hneď som vedela, že bude dobrý deň. Takú prax by som brala stále...neskôr sme mohli vypustiť kone na lúky a tam som s nimi zostala vlastne celý deň.

Nech sa páči zopár fotiek...

Konrad Lorenz

"Zakaždým, keď sa ku mne približujú zvieratá a blížia sa nie preto, že si ma nevšimli, ale práve preto, lebo ma zbadali alebo začuli, zmocňuje sa ma pocit, že aspoň na okamih nie som vyhnaný z raja."

Indiánsky náčelník Seattle

"Zem nepatrí človeku, človek patrí Zemi - my sme súčasťou Zeme a Zem je súčasťou nás."

WEEDS

2008-09-21T14:31:00.000-07:00

Len chcem podotknúť, že prichádza chladné obdobie a keď má rád niekto dobré, vtipné seriály odporúčam tento, ktorý vysiela HBO, no dá sa sledovať aj na internete.

http://www.itelka.com/ alebo http://www.megavideo.com/

Najlepšie sa ide ale cez prvú stránku kde sa dvojitým prekliknutím dostanete na megavideo. =)
Prajem príjemnú zábavu.

"Tiež mám rada jeseň..."

2008-09-18T08:18:00.000-07:00

Krásne sa znovu zamračilo, prišiel večer,vonku je príjemne chladno a ja sedím sama vo vyupratovanom byte. Dnes mi padla "smena"... a tak Vám milé deti prinášam znovu čerstvé, ešte horúce NEWS.

Tá bitva o znovu upevnenie priateľstva s Janíkom pokročila...

-applause-

Ďakujem...

A tým, že som teda na skúšku optimista a chytám vážne flow na to aby sa mi to darilo sú tu stále ľudia, ktorý vedia oprášiť moju citovú nestabilitu na toľko aby ma vytočili. Viď šéfovci na terajšej praxi. Česť ich pamiatke, no ďalší bod môjho happy rebríčku je aj to, že sa už nikdy, nikdy nedám vytočiť takým úbohým správaním ako včera predviedli obaja "vysoko postavení".

Na druhom mieste Vás chcem upozorniť a vyvarovať Vás takej kombinácii ako silná deprsia + Noax * + STROH ( 80% Alpský rum)...

Keď si nepovšimnem vedľajších účinkov toho lieku nebolo to tak zlé... =)

BTW pre informáciu nechcela som si nijak ublížiť ako by si mnohí vyznávači temnej detskej organizácie Ímou a.s. mysleli, šlo len o nenačasované a zlé skombinovanie môjho zrdavotného stavu a toho poldecáku. =)

* Liek Noax uno je analgetikum (liek na tlmenie bolesti). Liečivom v lieku Noax uno je tramadol; toto liečivo prerušuje informáciu o bolesti vyslanú do vášho mozgu a vo vašom mozgu pôsobí tak, že zastaví prenos informácie o bolesti, takže bolesť nepociťujete.

Neviem ešte aké kázania a rady do života by som mohla tomuto svetu zdeliť tak idem zatím het...

Viva la agua!!!

Rainy Season

2008-09-16T10:58:00.000-07:00

Skončilo sa leto a s jeseňou prišli upršané smutné dni. Do školy nechodíme, na šťastie ešte nie no stačili mi pilotné 4 dni. Na prvý pohľad roztrhaný kolektív, tehotná spolužiačka, oboznámenie sa s tým, že maturujeme a podobné negatívne správy sa mi uložili do hlavy. Mimo toho, že sme behali so zmluvou na prax a vybavovali si niečo náhradné som zniesla narážky z blond strany našej druhej skupiny, no 4-ročné nezhody medzi nemčinármi tu nemienim rozoberať hlavne z toho dôvodu, že tí ľudia mi naozaj po skončení strednej školy chýbať nebudú.

Skôr je tu iná vec. Stará, 10x rozoberaná a každý vie o tej "pletke" asi dosť veľa.

Janko.

Ja viem, som strašne blbá keď to tu chcem znovu rozoberať, ale nedá mi to. Začal ma zdraviť. Čo je na jednej strane úplne super a bola som úplne happy keď som zaregistrovala prvý školský deň niečo ako - ahoj Jarka- ( len v jeho pohľade a nadvihnutím obočia). Príde mi to ako keby som opisovala moju tajnú lásku no nieje to tak. Chýba mi kamarát. KAMARÁT.

Naozaj som si s ním veľa zažila a tváriť sa v škole, že je to za mnou nejde. Včera som triedila fotky na našu výzdobu no samostatnú záložku Yannyk som musela preskočiť. Nahrnuli sa mi slzy do očí a prešlo mi všetko hlavou.

Brno...oslavy v Jánoch, školské výlety, objatia, super vzťahy medzi tou malou skupinkou vždy trhlou, nápaditou a stále veselou. A tak ma napadlo...nebudem si tu vylievať srdce ako mi chýba.

Idem do nového projektu. A myslieť na to, že keď niekto naozaj niečo chce tak by to aj teda mohlo ísť. Aspoň trošičkuuu...a pre Ivika a veľa ľudí čo ma síce majú radi -dúfam- =) odkaz: Z Emo putraka bude na skúšku optimista. =)

* People of all nation them love the Rastaman vibrations *

2008-09-02T14:49:00.000-07:00

Znovu nemôžem spať. Ani nie omylom skôr schválne som si pustila videjko z 23.2.2007. Upful Beats, ktorý sa konal keď všetko bolo ešte tak iné.

Možno ma nadbudilo to, že nedávno skončil Uprising, ktorý ma prekvapil a potešil zároveň. Bolo to najkrajšie ukončenie prázdnin. Atmosféra sa nedá ani opísať. Maličký, útulný festival ako jedna veľká reggae obývačka. Areál našich Zlatých Pieskov, skvelá hudba, samé vysmiate tváre- dôvodov na "radosť" bolo viac =)...no ale priznajme farbu. Nebolo chvíle kedy by som necítila opojnú vôňu marihuany. Akoby počas festu bol vyhradený malý kúsok zeme len "pre nás" a bolo všetko nedovolené dovolené.

Prvý deň bol fayn, stretla som sa so SKAndym, Wuolo wuolo týpkom a strávila s nimi striedavo čas až do večera kým mi neprišla spoločníčka číslo jeden. Paťa dorazila fest neskoro keď som už bola v riadnej nálade a nemala šancu ani možnosti ma dohnať. Nakoniec nás potešila aj Kika krátkou účasťou hlavne pri vodnej fajočke a čajíkoch. Po spoznaní Dušana- kráľa diek a brazílskeho zubára pracujúceho v Londýne s výzorom Íra som zaspala a o 2.30h som už vystupovala z taxíka kúsok od mojej brány. Dotackala som sa unavene do postele a...

Druhý deň ma znovu vyzdvihol SKAndy okolo 15.00h a v tom čase mala vystupovať veľká hviezda čerstvá ako chleba z tesca...proste H16-ka. Nejak som to nemusela, skončila v reggae stane a tam sedela s hlúpym pohľadom. Asi ho spôsobil prášok proti bolesti zubov, ktorým som sa nadopovala hneď po vstupe do areálu. V žiadnom prípade z iného dôvodu ako takého aby ma prestala bolieť ešte neexistujúca -osmička- zúbok múdrosti.

Ale keďže slniečko svietilo a vysmädla som, do chvíle som si pocuckávala Redbull s Vodkou a SKAndy vedľa mňa pivečko. Nakoniec ma tam chvíľku nechal samú a do minútky ku mne pricupital Mathev. Že wééééy úplna paráda. Ťažký Hip-Hopa ku mne dosadol, prehodili sme pár slov a šli si dať nejaký ten drink. Dala som druhé kolo a šli si vypočuť Moju Reč s Komplotom. Bolo to celkom fayn, no čakala som niečo viac. Na slnku som dosť hlúpla po tých vodkách- no hlavne ma nebolel zub. =D

Nakoniec sme zakaprili na chvíľku pri vodnej fajočke v stanovom meste s bratrancom-fešim. Popapali nejaké keksíčky, popili nejaké pivečká a bol čas sa vrátiť do areálu k horúcim rytmom reggae. Keď už došla Paťa, hrala kapelka LA JAM, na ktorej sme sa všetci pekne vytancovali a hneď mi bolo lepšie. Aspoň som si vynahradila deficit chýbajúceho Matroshovho Upfulu. Dúfam, že ho to teraz trklo a niečo sa v septembri ukuchtí v tých Jánoch.

Po čase sme si dali zase nejaké drinky, tancovali aj na Million Stylez a už som sa nevedela dočkať Macka B-ho. Paťa bola tiež zvedavá, zrazu ma schmatla za ruku a už aj sme sa chalanom stratili v dave. Pod pódiom bolo naozaj horúco. Vzduch miešaný s priam zelenými kúdoľmi dymu a tancujúci ľudkovia všade naokolo. Krása. Paťa bola jemne mimo, nejak ju tá hudba až tak nenapĺňala a tak som jej musela vysvetliť, že Bob Marley je mŕtvy, a že to proste tak je. A v tom...

"Everybody loves Bob Marley, everywhere i go it´s the same old story..."

Wáááá na totok som čakala. Proste paráda. Nehovoriac o tom aké bolo úžasné keď vymenoval čo my vegetariáni môžeme papať (on je pritom vegán- no to by bolo na mňa moc)... Chvíľku pred koncom sme už nevydržali a utekali navštíviť Toi-toi tojlet. Uff...ale bolo fayn. Zašli sme za chalanmi do čajovne, znovu poťukali trochu z fajky a chvíľku sa vykaprili. Mathev bol asi v úplne inom svete a tak som ho prikrila dekou, šatkou, dvoma mikinami a kúpila mu aj dobrý zelený čajík. A toť rada pre teba milý môj- alkohol je dobrý spoločník, ale musíš sa naučiť s ním vychádzať. =D takže sa nabudúce nesundaj tak moc ako tú osudnú noc. Inak ťa mám veľmi rada.

Znovu tanečky na veľmi pozoruhodný mix Zion Trainu až kým sme nedostali hlad a nestavili sa v Jamajskej kuchyni. Sprášili sme nadrannú večeru a pomaly sa aj pobrali domov. Cesta nočákom bola super. Síce s nami nikto nechcel spievať dorazili sme k nám domov happy ragga naladené a zaspali...

Ako už povedal Matrosh- Určite sa vidíme 09...bless

Sex & etc..

2008-08-27T14:48:00.000-07:00

Sex is risk

Sex is romance

Sex is obsession

Sex is passion

Sex is lust

Sex is love

Myslím, že veľa ľudí, ktorých denne stretávam bez priznania, bez náznaku či to tak bolo mali sex len z vášne...z vášne, ktorá tak spaľuje, že nieje čas dať prvé, druhé rande...zájsť si na kávu či len sa rozprávať v dave turistov.

Horúce slnko sa opieralo do jej jemnej bledej pokožky a preľahla si na brucho. Odhrnula z očí padajúce vlasy a ďalej si čítala pri vode. On ju pozoroval z diaľky no už vtedy ho vzrušovala predstava dotknúť sa jej a hľadieť do tých zelených očí. Poznal ju. Síce len pár dní, no ona nejavila záujem spoznať sa s ním viac. Bol už podvečer, zavrela knižku a vošla do vyhriatej vody. Vyzliekla sa a plavky hodila na breh. Vychutnávala si slobodu a to ako voda objíma celé jej telo. Ležala na hladine a pozorovala oblohu...marhuľové oblaky od zapadajúceho slnka odchádzali a vyšli prvé hviezdy. Spoza rákosia započula hlasy. Už nieje sama. Skryla sa pod hladinu a čakala...ticho, zrazu len krásna hudba.

Preplávala kúsok a v malej zátoke ho videla. Chlapca, ktorý sa už 4 dni na ňu zvláštne pozeral vždy keď si kupovala neperlivú minerálku. Páčil sa jej. Ten pocit ju zahrial a usmiala sa. Chvíľku ich pozorovala a načúvala gitarovej hudbe. Dlho však nezostala skrytá a jeden z nich si ju všimol. Prehodil pár slov s jej chlapcom a obaja sa na ňu usmiali. Boli oveľa mladší.

Mladí a neskúsení. Strapaté vlasy a krásne opálené telá. Prešli jej zimomriavky po celom tele. Nemohla na to ani myslieť. Otočila sa a odplávala k svojmu miestu. Nevyšla však ani z vody a chlapci sa na ňu pozerali z brehu. Jeden z nich chytil do ruky rozčítanú knihu, prelistoval si ju a zavrel. Položili si gitary k jej mokrým plavkám a vošli do vody. Mohli mať tak 16...čiže len o 3 roky mladší. Pomyslela si a skrytá pod hladinou sa vzdialila od brehu. Priplávali k nej. Jeden zo zadu, druhý stál pred ňou. Napätie vyvrcholilo keď sa jej krku dotkol ten za ňou. Zavrela oči a prisunula sa k nemu. Aj vo vode ucítila, aký je vzrušený. Jemne sa ho ošuchla a odplávala malý kúsok od nich.

"Ja som Marek..."

Ona pozrela na druhého a s úsmevom povedal... " Michal "

Ten k nej priplával a bez slov, bez toho aby vedel jej meno jej pobozkal pery. Pery, ktoré si pýtali prvý bozk. Podlomili sa jej kolená a jemne jej prsty zapadli do piesku na dne jazera. Marek znovu zo zadu, prešiel rukami po jej bokoch, bedrách a stisol ju na stehnách. Celá sa chvela a ucítila, že aj on je nahý. Michal jazykom prešiel po jej prsiach a vrátil sa k perám. Bozkal ju a ona sa už nemohla ničomu brániť. Vošiel do nej. Marek si ju pritiahol k sebe a ona sa mu predklonila. Stáli asi po pás vo vode a len hladina šírila ich vzdychy. Michal ju bozkal,popri tom ukájal sám seba a pozeral sa na svojho najlepšieho kamaráta. Ona si to všimla...ani tak ako na ňu sa nepozeral na neho. Bolo to úžasné. Zakusla si do pery aby nekričala a Marek prirážal stále silnejšie. Netrvalo to dlho. Len sa zachvel, spomalil a oboma rukami si ju chytil k sebe. Pobozkal ju a pozrel sa jej do očí. Ona ho v sebe stisla a letmý úsmev venovala Michalovi. Prišiel k nej, vložil do nej prsty, pozrel na Mareka a pobozkal ho cez jej plece. Jemne jazykom prešiel po spodnej pere až kým sa nezačali vášnivo bozkávať. V ten večer sa milovali ešte dva krát. Na brehu, v tráve...kde ich len hviezdy mohli z oblohy pozorovať.

* Uprising Reggae Fest *

2008-08-25T09:50:00.000-07:00

Už len 4 dni nás delia od začatia reagge festivalu na Zlatých Pieskoch! Leto sa pomaly ale iste končí a tieto dva dni horúcej hudby ho zakončia snáď najlepšie. No hlavne to bude môj prvý festival toto leto. Nemôžem moc rátať to, že som bola na Rudave pretože si veľmi málo pamätám a hlavne preto, že to malé družstvo čo z toho spravili sa dá snáď prirovnať k dedinskej veselici. No mne však ide o to ako sa človek zabaví a s týmto ma to tam zas prekvapilo, lebo som tam ja osobne stretla len dobré duše. A hlavne Maroško nám hral velmo pekne. =)

PROGRAM

piatok 29.8.
17:30 - LA3NO CUBANO (sk)
18:30 - AMO (sk)
20:15 - ZIGGI & RENAISSANCE BAND (nl)
21:45 - UNITED FLAVOUR & BIG FAMILI (cz/int)
23:00 - WARD 21 feat. TIFA (jam)
01:00 - LOOPTROOP ROCKERS (swe)

sobota 30.8.
13:00 - RED GUY SOUND EXPERIENCE (sk)
14:00 - WASSIGAN (ja)
15:15 - H16 (sk)
16:30 - MOJA REČ & KOMPLOT BAND (sk)
17:45 - JAMALSKI (usa)
19:30 - LA JAM (fr)
20:45 - MILLION STYLEZ (swe)
22:15 - MACKA B & ROOTS RAGGA BAND (uk)
00:15 - ZION TRAIN (uk)

Neapolitano a ja...

2008-08-23T04:24:00.000-07:00

Chcelo to len malý útek od všetkého čo ma trápilo tu doma...zbalila som si veci, vzala Huga a odviezla sa na autobusovú stanicu. Po čase som sedela už na svojom mieste, počúvala Eddieho Veddera a sledovala ubiehajúcu krajinu za oknom...

Zobudila som sa niekde za Nitrou a to už som bola skoro v cieli.

Zlaté Moravce...stojím sama na malej stanici, všade prázdno len zopár babičiek asi odchádza z kostola. Doviezla som sa teda k starej mame na odľahlú dedinku a zložila tašky. Nadýchla som sa čerstvého vzduchu a vypočula to ticho...len vtáci a šum agátov.

Bola už tma...chvíľku som sedela ticho na schodoch pred domom a myslela, myslela na to čo nemám, mala som....mohla som mať. Chce to celé slobodu...

Rozutekala som sa teda do viníc a už len hviezdy mi svietili na cestu. Pes bežal vedľa mňa, naháňal bažanty a ja som sa zvalila pod čerešňu na konci cesty. Vydýchala som sa a pozerala sa na oblohu.

Ďalší deň som ráno vstala, bez sprchy som ešte pred východom slnka vzala znovu psa a cez háj sa rozbehla ku druhej dedine....je to nejak 5km... Celá mokrá som zastala až pri malom lesíku. Bolo dusno, len mraky sa zbiehali a už len pomaly som sa prechádzala po poli. Zrazu vybehla predo mnou z lesíka srna a divoko bežala na druhý koniec. Rozbúchalo sa mi srdce a usmiala som sa... Je tam krásne. Prvý krát som si naozaj užívala to, že som tu.

Po niekoľkých hodinách som sa vrátila domov, dala si raňajky a znovu zaspala... Po obede som mala dohodnuté stretko s chlapcom od koní. Hippie ma vyzdvihol na červenom aute pred miestnou krčmou a viezli sme sa na Breziny. Kone patriace národnému žrebčínu v Topoľčiankach. Aspoň myslím, že tak nejak to je. Vystúpili sme a už som cítila vôňu z maštalí. Všetko mi tam ukázal, arabov, lipicanov a aj strapatých punkáčov- Huculov.

Už aj zapadlo slnko a celkom sa ochladilo. Zašli sme teda do stajne mladých koní. To miesto som si okamžite obľúbila a spoznávala sa s nimi. Zvedaví, nedotknutí, divoko krásny žrebci unavene oddychovali a chystali sa na spánok. Privoňala som k srsti jedného z nich a prijímala to teplo. Neuveriteľne krásna vôňa...nedá sa opísať. Pobozkať koňa, pohladiť po hladkom tele...to všetko mi chýbalo a na ten večer naplnilo len pozitívnou energiou. Ani som nechcela odísť no musel sa skončiť aj tento deň...To ako kôň prijímal moju lásku k nemu mi zahrialo celé moje ja. Neodmieta ju. Ďalšie ráno bolo o to ľahšie. O ten pocit. Snáď budem niekedy šťastná.

V piatok som sa už nevedela dočkať kedy bude niečo po 17.00 a znovu po mňa prišiel. Znovu som zašla medzi mladé žrebce a vedela hneď za kým pôjdem. Krásny, tmavý...charakter.

Neapolitano

Za krátky čas som si našla niekoho kto mi ukradol srdce. No mám pocit,že aj on si ma obľúbil. =)

No, ale uznajme všetci...nie je nádherný?

Hippie ma poučil o istých veciach a preberali sme všetko čo sa len dalo. Hudbu máme radi rovnakú, filmy...a veľa zvykov. Zaujímavé. Ukázal mi Topoľčiansky žrebčín, park...malú peknú kaplnku...väčšinu okolia...jazerá, vodnú nádrž. Ani som nevedela, že také pekné miesta tam v okolí sú. Zopár dní ma vzal na Breziny aj od skorého rána. O 6.30h som už bola vo výbehu a prvé slnečné lúče sa opierali do mojej tváre. Kone sa pásli a deň čo deň som viac básnila o mojej Napolitánke a to ako sa vyvýja náš vzťah. Hippie sa len smial a často konštatoval, že by ani nepovedal, že som z mesta. Mne to vždy urobilo dobre a užívala si svoj vidiecky image. =)

Voňala som od koní, bola som špinavá od koní a čím viac tým mi bolo lepšie. Neraz mi utieral líce čo som bola umazaná od bozkov žrebcov. Ten šteklivý pocit keď sa zo zadu pritúli a papuľkou obchytáva ucho, sveter, šatku a nakoniec chce aj kusnúť alebo hocičo. Zimomriavky po celom tele. Jeho dych cítiť na tvári a také chvíľkové splynutie keď len zavriem oči a túlim sa k nemu. To čo môže dať človeku kôň nenahradí na tomto svete nič. Jeden z nich sa dokonca volal L´amour- niet čo dodať.

Po niekoľkých dňoch prišlo však aj lúčenie...Keď som sa musela vrátiť domov. Ten deň som sa chcela ešte dotknúť každého zvlášť...s každým stráviť aspoň chvíľku...Celý deň však ku mne neprišiel on. Neapolitano. Bolo to ako v nejakom filme, akoby sa naozaj nahneval a cítil, že niesom len s ním. Preliezla som teda ohradu a podišla k nemu. On sa na mňa pozrel, otočil sa a odišiel. Nedovolil mi len ho pohladkať. Odťahoval hlavu a tak som odišla. Nakoniec pri poslednom kontakte v maštali som sa s ním začala rozprávať. Hippie sa šiel pobaliť lebo bol čas ísť domov a ja som znovu podišla bližšie k nemu a povedala mu ako to celé bolo. Že aj tak mám najradšej jeho, a že on je moja malá veľká láska zo všetkých. Objala som ho, on stál a nechal ma odísť. Sadla som si teda na drúky a pozerala som ako všetky kone pekne papajú seno. Zrazu zo všetkých prišiel len on. Napolitánka prišiel ku mne a sklonil hlavu. Mne sa natlačili slzy do očí od šťastia a keď som ho chcela objať pár krát ma kusol. Akoby ešte chcel povedať - ale aj tak si bola s inými-

Môj krásny. Môj nádherný a jediný Neapolitano. Normálne som sa zaľúbila... Tak by som chcela aby bol môj... Bolo to ako v rozprávke...akoby mi rozumel celé to ospravedlnenie, vyznanie a to všetko. Znie to hlúpo, ale ja verím, že zvieratá načúvajú, otvoria svoje srdce a rozumejú...

Lúčenie s mojou Napolitánkou...

I have a dream...

2008-08-10T14:40:00.000-07:00

Taký malý príbeh....o tom ako som niekoho stratila...niekoho kto sa na mňa nemôže ani pozrieť. Dôvod? Aj ja by som ho chcela vedieť.

Na mobile sa mi hlási sms...vezmem ho do ruky, pretrem si v noci oči a čítam.

-Brno bolo fakt uzasne. Nemam tu fotky,ale premietam si okamihy a...fuu.. Domov sa tesim len na 2 veci. Ty si jednou z nich! Inak mi nikto nexyba. yannyk

21.8.2007 00:21h

Moje krásne, pomyslela som si. Aj mne chýbaš...šlo mi hlavou a myslela len na deň kedy sa vráti. To lúčenie a odchod by som si nikdy viac nechcela zopakovať. Sama na posteli s listom od neho, plačúc pri našej hudbe.

Leto ubiehalo...prišli prvé jesenné dni a s nimi aj príchod môjho najlepšieho kamaráta.

- Ahoj Jarka! Sedim na plazi, je tma, more rozburene, poprcha a v dialke vidiet blesky. Uplna parada...Domov pridem 14steho a ty pridi 15steho vecer lebo urcite este cely piatok prespim a vecer pojdeme von. Uz sa na teba tesim. Je to vecnost co som ta nevidel... I am burning just for you. Yannyk

30.8.2007 22.20h

Tešila som sa. Aj keď školský rok hnal nás všetkých do blízkej 6 týždňovej praxe nemala som pocit, že ten čas tak rýchlo ubehne. Janík došiel...všetko bolo bez chyby...až na jednu malú. V škole bolo úžasne...denne som sa tešila na všetkých...na objatia a neverila som v to, že náš kolektív bude niekedy taký silný ako mi prišiel tie dni do praxe. Akoby sme si upevňovali silnými lanami naše kamarátstva, ktoré budujeme 4 roky.

Človek sa mohol len usmiať a prejsť okolo s pocitom...áno oni sa majú radi.

Prišla však prax. Veľa ľudí odišlo do Tatier a s nimi aj Janík. Nedávno sa len vrátil a zase odchádzal. Dni práce v pizzerii ma ničili deň za dňom. Plno nevrlých ľudí. Plno sklamaní...no keď odbilo 21.00h vždy som sa tešila na Maťka a na to ako ma odprevadí domov. Jediné plus bolo snáď aj to, že som sa nemusela nič učiť. No hlavne som sa naučila byť pri istých typoch ľudí ticho, usmiať sa a s ich dovolením im vyniesť nehorázne zložitú objednávku. Maťko sa o mňa staral...musel zniesť to ako v noci občas plačem...ako nezvládam tú robotu a všetko. No podržal ma v najťažších chvíľach.

Prax skončila a škola nám "umožnila" návštevu výstavy v PKO. S roztápajúcim snehom po ceste sme sa s babami stretli pred hlavným vchodom a prešli si plnohodnotnú výstavu. Monika niečo riešila s Lenkou no ja som sa stránila celej tej diskusie pretože ak by to bola pravda vedela by som o tom. Len to mi šlo hlavou. Utŕžila som pár "akože chápavých a ľútostných pohľadov" od báb a vyšli sme von. Stretli sme sa s opozdilou Paťou a Kikou a ja som zapichla jednu z prezentačných vlajočiek do malej kôpky odhrnutého snehu. Zvláštna atmosféra panujúca medzi klbkom mojich spolužiačok a pohľady za môj chrbát ma prinútili sa otočiť.

Stál tam. V objatí s Veronikou v bozkoch si snáď ani nevšimol naše pohľady. Cítila som sa strašne zle. Oklamaná? Ani neviem ako to nazvať.

Bola som snáď jeho najlepšia kamarátka?

Prečo by mi klamal...musel to byť omyl...alebo?...

Nakoniec ma baby odtiahli na zástavku MHD kde som len ťažko ukrývala hrču v mojom hrdle. Ostala so mnou len silná trojka. Kika, Paťa a Lenka... snáď sa im niekedy vráti to, že sa museli starať o citovo labilnú kamarátku.

Keď som došla domov všetko bolo iné. Maťkovi som sa síce vyrozprávala, samozrejme len z časti. Nechcela som aby si niečo bral osobne alebo tak ako to nikdy nebolo.

Janko a Veronika?

Ako to?...veď veď mu vadila každá baba...smutne nám volával z Tatier ako chce Simonku...ako ho to všetko trápi a teraz toto. Z toho zmätku som nevedela čo mám robiť a tak som niekoľko dní v škole presedela len tak. Bolo to strašné.

Deň za dňom, keď sa na mňa ani nepozrel...nerozprával sa so mnou. Nakoniec ani nezdravil.

Prišlo obdobie záverečných skúšiek na našej škole a vyčerpaná od snahy, ktorú som do toho dala som nevládala niesť aj bremeno toho, že som stratila najlepšieho kamaráta. Veľa sme sa hádali...naša trieda sa rozdelila na dva tábory a ja som nevedela ako to riešiť. Nikto to nevedel. Nikto si nevedel vysvetliť tú zmenu a stratu dvoch skvelých ľudí.

Veľa nocí som znovu preplakala...veľa nocí ma podržala moja rodina-Baby, Maťko a kamaráti... Nikde však nebol on. Už žiadne blice...žiadne prechádzky sadom, ani len dom číslo 220.

Už je za vodou. Našiel si to čo hľadal. Našiel si lásku. Vždy som chcela aby bol šťastný.

Je tomu už 9 mesiacov. Dozvedela som sa pár vecí, ktoré som ani nemala vedieť. Jeden kamarát...snáď dáme ešte niekedy tvoj VB, keď to nevyšlo.

Možno sa len prekecol a povedal čo nemal...čo mal snáď vedieť len Jimmy. Viem to. A došlo mi to. Mám sen? Už nie...nebudem naivná. Nikdy už spolu.

Ak má byť tvoje šťastie na úkor nášho priateľstva tak to chápem. Chcem len aby si vedel, že stále si v mojom srdci Yannyk.

- Za chvilu sa vratim a bude vsetko po starom...ale zasa s tebou...This pictures.

31.8.2007 00:58h

Butterfly

2008-08-10T11:05:00.000-07:00

Ahoj...

Ako je v inej krajine? Aké máte počasie...pýtam sa Ťa a sama si dám aj odpoveď.

Aj keď sa vraví čo to o tunajšom počasí, dnes vyšlo aj slnko. Sem tam sa zmráka...ale veď vieš- Anglicko.

Neviem nikdy som tam nebola...a tá krajina ma moc ani neláka.

Sú tu niektoré pekné miesta. Pekné ulice a Janka mi v nich stále uteká.

To je milé...tu je stále rovnako. Akurát keď tu niesi chodníky po daždi nevonia tak krásne.

Zase s tým začínaš.

Nie...ja len, že to tak cítim. Naozaj mi chýbaš.

Aj Ty mne, ale vieš že to nejde. Ani to tak skoro nepôjde.

Viem, no ja si počkám. Mám pocit, že teraz sa čakať oplatí...

.............................................................

Potrebujem pomoc, čo mám s tým všetkým robiť?

Nesnaž sa silou mocou chytať motýle...počkaj kým si na Teba sadnú.

.............................................................

Ďalší deň...cesta autobusom a pri night klube bilboard. Ženská ruka, na ktorej sedí motýľ z farebných krehkých sklíčok.

Došlo mi to.

.........................................................

Trpezlivosť Maťa prináša...usmial sa Kubo a odišiel.

až kým...

2008-08-06T14:38:00.000-07:00

Najhoršie je chcieť byť voľná a pritom byť reťazami spútaná na jednom mieste...nedá sa len tak utiecť od všetkého. To čo ťaží moje srdce a skladá ma na kolená každý deň sa snáď ani vyriešiť nedá. Ty ani niesi tu.
Neviem čo je horšie...keď teraz nemôžem s Tebou byť alebo to, že aj keď si na blízku nechceš ma vidieť. Dni sú stále ťažšie, dlhšie a pozerať sa na západ slnka sama je horšie ako som si myslela. Mala by som nájsť asi v tej samote krásu...
Aspoň to skúsiť.
No ďalší večer nechcem znovu stráviť s fľašou vína. Aj keď...pravdepodobne to bude znovu môj jediný spoločník.

* * * Jány 21.7-26.7.2008 * * *

2008-07-29T06:24:00.000-07:00

"Čo zase robíš?" došla ku mne Kika a vytiahla si cigaretu z jej balíčka s názvom Lucky Strike. Prezrela si ingrediencie na kuchynskej linke a šla si zapáliť na terasu. Bol to už ani neviem koľký deň u Jimmyho na baráku a ja som druhú noc kuchtila. Bolo niečo po 20.00 a miešla som cesto na muffiny. Kým som naplnila prvý plech kvetinkových papierových košíčkov Paťa sliedila tiež čo robím. Ticho som sa bila v hlave s mojimi jemne depresívnymi myšlienkami a popri tom som krájala kúsky horkej čokolády.

Vôňa sa po dome tiahla dosť únavne a Kika ochutnala z prvých kúskov, ktoré som naaranžovala na striebornú misu. Papierik poskladala a kým ho odložila na stôl vzala som ho a vyhodila v kuchyni do koša. Stála som pri miske s cestom a plnila ďaľšie košíčky.

"Tá Jarka je jak Jimmyho mama...taká mamka proste..." začula som z obývačky a ticho sa nad tým pousmiala. Nie ani z toho dôvodu, že Kika nikdy nevidela Gabinu, ale skôr z toho, že som vážne lepšie poznala ich dom než sám Jimmy. No a keď nie celý dom minimálne kuchyňu áno. "Boha Jeanette to je vôňa." zasmial sa Jimmy keď schádzal po schodoch aj s Drgym do obývačky. Ja som sa spokojne usmiala a dala dolu kockovanú zásteru s nápisom Vegetable. Muffiny boli teda hotové, earl grey rozvoniaval spolu s nimi a ticho som sedela v kresle. Nakoniec som doniesla whisky a s babami sme si naliali. Našu komornú náladu rozveselila partička Karasa, Qasha, Nataly a spol...tiež si popili a to už bolo jasné, že bude párty.

Po chvíli a hlavne po tretej whisky a tretej hruške sme si pustili oldies a roztancovali sa. Príjemný večer pre mňa osobne skončil niekedy okolo 4.30h a vtedy som šla spať. Vytancovaná, unavená...pomaly aj vytriezvená...

Na tom záhorí je vážne krásne...chvíľkami sa odosobniť od problémov, smútku a usmievať sa do očí tých všetkých milých a veselých ľudí...priateľov.

Škoda nespomenúť aj výlet do Hohenau na nákup zeleniny, pohľadu z drevenej rozhľadne na okolité polia a skryté stodoly za stromami, vynikajúci šalátik, ďalšiu opojnú alkoholickú párty a ranné triezve pohľady a smiech pri nudných rakúskych seriáloch.Od pondelka do piatku poobedia som strávila u Jimmyho a nakoniec sa v slabom daždi vybrali s Paťou na festival Rudava. Všetko sa mi moc nechce vypisovať...hlavne cenzurovať a myslím, že kto si to s nami odžil a užil tiež nemusí komentovať isté situácie.

Jimmy bolo fayn...snáď to neboli posledné prázdniny u teba.

My deti zo stanice Zoo...

2008-07-17T13:50:00.000-07:00

Ráno som sa zobudila na totálnu dehydratáciu a zamľaskala som jazykom o vyschnuté steny ústnej dutiny. Pozrela som sa na Metheva spiaceho kúsok odo mňa a cez žalúzie pieklo dopoľudňajšie slnko. Natiahla som sa a zmizla do kúpeľne. Bolo okolo 7.30h ráno a ja som zo seba zmývala všetko čo na mne ostalo z minulej noci. V hlave to trochu dunelo no keď som si spomenula na akt mojej opilosti na "parkete" prestala som sa čudovať. Ani neviem ako dlho som si púšťala studenú vodu na unavené telo no znovu som sa vrátila do postele a na pár hodín zaspala. Zobudila som sa druhý krát skoro rovnako ako Mathev a bol čas zaradiť sa do chodu domácnosti. Peťo s Kikou boli tiež hore a po hodne dlhej chvíli sme sa rozhodli ísť naobedovať do blízkej reštiky.

Každý so sklonenou hlavou, bez slova prešiel kúsok sídliska a slnko pálilo najviac ako mohlo. Tam sme zas čakali neuveriteľne dlho na spomalenú mladú čašníčku kým sme sa najedli a znovu ticho civeli do dreveného stola. Každý mal asi kopu svojich myšlienok typu čo som robil keď ma toto bolí a tu mám modriny...

No ja som najskôr rozmýšľala čo začnem skôr upratovať, kam odložím toto, musím sa spýtať kde je vysávač a hlavne poutierať prach v izbe našej drahej hostiteľky. Po obedňajšom oddychu sme došli na byt, upratovali sme a kým odišla Kika na firmu a Mathev do Vojky mali sme väčšiu časť bordelu spratanú.

Peťo pozeral film a mne nedalo nevyčistiť kúpeľňu kým neprišla Paťa a s ňou aj Kika. Izbu som vyluxovala asi ako na jarné upratovanie no mala som pocit, že toto je to čo som musela urobiť. Všetko bolo čisté, fayn, útulné a hlavne na svojom mieste. Večer sme skončili na pláži s havanou a colou no ťahalo nás to znovu na byt. Medveď a Paťa sa stavili po gitarku zatiaľ čo my traja sme spravili malý nákup v nemenovanom hypermarkete. Doma sme si otvorili vínka, Kika naliala a vychutnávali si opojnú vôňu tohto nápoja. Keď došli hrdličky my sme mali už asi druhý pohárik a kecali o párty. Všetci ma zahŕňali informáciami a ja som sa trochu aj tešila, že niesom ten človek čo si všetko pamätá a môžem sa riadiť Flokyho heslom - čo si nepamätám to sa nestalo - =)

Neskoro v noci nás Kika opustila, šla spať a hneď na to sa Paťa s Medveďom nanominovali do spálne kde som ja strávila minulú noc. Také vtipné mi to prišlo. Zostala som s Peťom v obývačke s fľaškami vína a začali sme si popíjať. Prekecali sme tú noc asi aj do 3.00h kým som stále neopakovala vetu : "Ja už nebudem piť a už si nechcem nalievať..." v tom momente som si znovu liala krvavo červené víno do môjho pohára. Bože milujem tú chuť na perách... Neviem kedy sme zaspali no obaja v krkolomnej polohe sme campovali na gauči.

Ráno bolo trochu iné ako minule. Zobudila som sa na to, že ma zaštípal dym z cigarety a spod ofiny som zazrela Medveďa. Niečo som si zahundrala, nejaké slabé nadávky a keď zabuchol dvermi Paťa sa na mňa usmiala a vbehla späť do spálne.

Druhé zobudenie bolo prirodzené bez zapálenia si cigarety pri mojej hlave, znovu sprcha a fantastické mozzarelové hrianky. To ráno sa ich robilo jak na bežiacom páse.

Medveď došiel na obedovú pauzu znovu na byt a ospravedlnil sa mi, že si musel zapáliť pri mojej hlave no nevedel nájsť zapaľovač a na stole ležal ten na sporák. Paráda.

Posedeli sme spolu, znovu niečo upratali - ja som sa dnes moc nezapájala- no ani toho nebolo tak veľa. Nakoniec Paťa odišla domov a stretli sme sa až v meste na Zochovej keď sme sa chystali na prechádzku mestom. Peťovi sme ukázali námestia, Dóm sv.Martina a pofotili sa v starých uličkách okolo neho. Zmrzlinka, Michalská brána a cesta cez obchodnú do Slovaku na halušky. Klasicky zlá, veľmi zlá obsluha nám priniesla naopak dobré halušky a Peťo prvý krát ochutnal našu slovenskú špecialitu. Pokecala s nami aj Domča a ja som sa pobrala domov zbaliť si zase pár vecí a dať sprchu. Ten deň bolo upotené dusno a to hlásili neviem aké dažde. Na Kollárku som stretla Erika, hodili reč, vymenili po pár rokoch telefónne číslo a pádila som na 80-tku smerom domov. Chvalabohu v tú chvíľu tam nikto nebol tak som si dala sprchu a pobalila sa kým som bola sama. Keď som si už len očesala vlasy a obúvala sa došli naši a mama spustila monológ o tom, že celé dni sa flákam, nechodím domov, nič neurobím čo ma nahnevalo a spustila sa menšia hádka...

"Čo mám sedieť doma a civieť do steny?"

"Nie, ale mohla by si byť občas doma a niečo spraviť."

"Čo by som mala robiť, umývať riady čo som ja nezašpinila? Alebo vysávať stále izbu lebo Peťo tam furt neco žere?!" vytočene som zvýšila hlas no ona sa nie a nie utíšiť.

"Odvtedy čo si neni s Maťom sa len flákaš a bohvie s kým!"

"Som stále s babami a kamarátmi čo ti zase vadí!"

"Vyzeráš jak keby si stále pila a fetovala." oznámila mi s chladnou hlavou a ani sa na mňa nepozrela.

"Prosím?! Takže vypadám jak keby som fetovala? Vieš čo ano, nič iné nerobíme..." ukončila som to a zabuchla za sebou dvere. Kým som došla na zástavku vychladla mi hlava a čakala som len na to kedy zaľahnem v Kikinej obývačke a nikto do mňa nebude rýpať.

Tam sme si otvorili fľašku vínka, porozprávala som moju story s mamou a zapálila si.

"Si sa nejak rozfajčila..." poznamenala Kika a ohník sa mihol aj pri jej tvári.

"Čo mám robiť....najprv tie moje antidepresíva, teraz týždeň v liehu u teba...to sa dalo čakať."

"Uhm...." zamrmlala a potiahla si z cigarety.

"Ešte k tomu som sa rozišla...klasické depky a..."

"Do prdele s depkami Jarka, treba sa baviť! Užívať si."

Zakončila a Peťo sa len prizeral na ten nezmyselný rozhovor. Neskôr došiel Mathev, Paťa, Medveď a zmotali sa na to aby sme si zahrali Twistera. Ktorého som mala mimochodom doma, tak som sa jemne v nálade vybrala pomalou MHD s Mathevom po Flokyho hru. Otočili sme to asi do pol hoďky no kôli tomu, že sme sa tam s Paťou válali 10 minút na zemi sa to ani neoplatilo. =)Keď bolo už zase kopec hodín a na Pati bolo vidieť, že chce znovu spať v spálni slušne som sa rozbehla a nedovolila som aby sa tam nasáčkoval niekto iný. Ďaľšiu noc skrčená na gauči by som asi neprežila. Umyla som sa a rozvalila na manželskej posteli. Peťo spal s Kikou a hrdličky na gauči. Ku mne znovu prišiel Mathev a ešte sme kecali o tom ako prebiehajú tieto dni. Že si tu žijeme jak kamoši v podnájme, proste párty byt...alkohol, jedlo, sranda a nič nám nechýba. Len si žijeme zo dňa na deň...rozplívala som sa nad tým asi kým som nezaspala a on len flegmaticky občas povedal -uhm- , -jasné- , -je to fayn-....a podobne.

Ráno som sa zase zobudila okolo 7.00h, dala sprchu, medové raňajky, Pu-erh a znovu sa priplichtila do postele, Matheva zobudila asi vôňa mydla na mojom tele a presviedčala som ho, že je veľmi skoro na to aby sa úplne zobudil. Tak sme zase spali. Ďaľšie druhé zobudenie nám urobila Domča, ktorá ani neviem kedy došla na byt.

"Áááá už sa to nese, ležte ležte, raňajky do posteleee." smiala sa a pred oboch rozospatých šupla

ham and eggs s pečivom a rajčinkou.

"Ale ja nejem šunku..." povedala som a ona sa začala smiať.

"Jéééj ja som zabudla, to neni problém hen..." odlepila šunku od mojho už len eggsu a hodila ho na Mathevov tanier. Smiala sa a odišla z izby. Položila som tanier na kôpku oblečenia vedľa postele a ľahla som si. Mathev odišiel do obývačky, tam sa všetci napapali a Peťo sa s nami rozlúčil. Paťa ho išla odprevadiť na hlavnú stanicu na vlak do Přerova. Takže sme sa pomaly rozpadali....

Odišla Domča....potom Mathev...úplne prázdny byt...

S Kikou sme upratali čo najviac sa dalo a nakúpili nečo na večeru. Stretli sme sa tam už len v zostave Medveď, pobalená Paťa, nepobalená Kika a ja. Šalátik, cestoviny, popcorn a suchý drink. Nejaké vínko a film Wir Kinder Vom Bahnhof Zoo (1981) nám spravil program na celý večer. Najprv, že pár minút filmu no koniec koncov nedopozerať to bol hriech. Kika unavená odišla spať a my traja sme sa odpálene na to pozerali. Ťažký film na taký večer...

Nakoniec som ostala v obývačke sama...Paťa spala s Medveďom v spálni a ja pri svetle bočnej lampy píšem na kúsok papiera pocity z večera...

Jack Daniels- zatrblietalo sa na striebornom zapaľovači.
4-tá noc...

Hound Dog Party part 1

2008-07-13T05:56:00.000-07:00

Jack Daniels- zatrblietalo sa na striebornom zapaľovači.

4-tá noc...

Dym z cigarety ma zaštípal v unavených očiach a pozrela som sa aká je obloha nad sídliskom. Krásne čierna, no mala som zvláštny pocit. Akoby som nebola doma. Možno je to aj tým, že už štvrtú noc spím a bývam u Kiky. No všetko sa začalo v utorok...

Zobudila som sa na zlý sen okolo piatej ráno a myslela som na neho ďalšie dve hodiny. Kým som sa dala dokopy bola som už vo Fax Copy kde som nám tlačila plagáty na dnešnú noc. Odchádzala som cez Kollárko kde som si zapálila prvú nervózne smutnú cigaretu a zastavila som sa v airsoftovom obchodíku 6mm kde som si kúpila tie moje vysnívané DPM-ka. Nakoniec som ležala na Gotku v trávniku a čítala Polnočný denník. Krátke stretko s vytočenou Paťou skončilo objatím, že napriek všetkému sa tešíme na dnešný večer.

Prišla som domov, snažila sa napáliť nejaké CD a zbalila som sa ku Kike. Bolo už 18.00h a za hodinku sme mali začať. Trošku zlá organizácia no nevadí. Rýchlo sme utekali nakúpiť nealko, chlebíky a potrebné chuťovky.

"Inak ako nebudeme robiť bordel Jarka..." upozornila ma Kika.

"Jako jak to myslíš? Veď keď kalba tak poriadna..." zasmiala som sa.

"No jasné, len keď prídu policajti tak..." nedohovorila a ja som ju hneď začala prerušovať, že policajt nepolicajt všetko vybavím...

Nakúpili sme teda asi tak za liter a ťahali nehorázne ťažké tašky na Tupolevovu 3. Klasicky vystresovaná som rýchlo natierala chlebíky kým si Paťa dávala sprchu. Kika utiekla z bytu "ani neviem prečo" =) a ja som tam v kuchyni zostala sama s Mathevom. Dosť trápna situácia. Chalan si o mne myslel, že som nejaká ujetá hippie a len na mňa nevlídne pozeral. Hip-hoper...no skvelé.

" Pomôžem ti s niečím?" spýtal sa.

-ak chce byť akčný no nech sa páči- pomyslela som si a hneď pred neho šupla dosku, uhorku a nech krája. Bola som dosť nervózna lebo tichá domácnosť nieje nič pre mňa. Dokonca bolo počuť ako z kúpeľky Paťa špliecha vodou. Pár krát si neodpustil narážky, že tie chlebíky by som mala robiť inak a to som sa už na to vysrala. Paťa to dorobila a ja som chystala radšej niečo iné. Medzi časom dorzila Lenka s Rudiem, Johnny a nakoniec aj Kika s veľkým prekvapením pre Paťu.

Došiel ich kamarát z Přerova ( z povinnej praxe v CZ).

"Ja som to vedela, ja som to vedela!" kričala nadšená Paťa a vyobjímala ho ako sa najviac dalo. Netrvalo dlho a už tam bol aj Medveď, Domča, Vladko a začali sme sa rozpíjať. Začalo mi aj unikať, kto, kde, s kým, kedy a mala som v sebe už pár pohárikov Havany. Janošík došiel s veľmi milou priateľkou- Naďou a naozaj som nevedela odtrhnúť od nej oči- strašne krásna baba a úplne jak z rozprávky. To nechcem aby niekto bral ako neviem čo. Len fakt som nevidela dlho tak sympatikú babu.

To už som pila Jacka s colou čo mi dolieval Vladko a ja som bez problémov dala aj to. Začalo sa hromadne tancovať na Beatles a soundtrack z Pomády a to bolo fest ujeté. Super atmoška, každý sa bavil a ja som si v sebe niesla pocit z dobre odvedenej práce keď sa nám podarilo usporiadať tak fayn párty. Nakoniec som bola prekvapená z účasti Zlaťáka s Flokym a to som vážne nechápala. Najprv sa im do toho nechcelo no keď som ich zoznámila skoro so všetkými bolo mi vážne fayn. No určite sa na mojej dobrej nálade podpísala aj nadpriemerná konzumácia alkoholu. Neskôr prišli ešte traja chalani, ktorých meno si pamätám len Picassa, pretože sme si vymenili číslo hneď keď mi Paťa omylom hodila telefón o zem a kryt sa mi ešte viac zlomil. Sľuboval mi, že jeho kamoš mi to v orange vymení a to mi celkom zdvihlo náladu. Pripitá som začala už so spomínaným hip-hoperom komunikovať na úrovni a aspoň z tohto mi opadla prvotná nervozita. Fayn chalan nakoniec. Nemala som čo piť a Vladko nám namiešal Hruškovú Absolutku s limetkou a sódou. Možno to znie zle, ale dalo sa to vypiť. Už to bola nejaká hodinka čo sme sa ťahali po byte stále spolu a bavili sa o všetkom možnom. Keď sme však chceli vymeniť USB za jedno fayn CD nastala chyba v systéme a DVD prehrávač s nami nechcel moc spolupracovať. Kika ako veľká voda pribehla s cigaretou v puse a riešila tam to aký sme neschopní. Ja som sa len usmievala na Matheva a on mi naznačil aby sme zmizli.

"3-2-1..." povedali sme si, vytiahol ma z tej tlupy a odišli na balkón. Úplná akcia... =D aspoň pre mňa. Stála som si v pohodke na balkóne, pofajčievala a usmievala sa na okolostojacích ľudí.

Zrazu ma Kika schmatla ako handru a ťahala celým bytom preč.

"Čo je??? Do piče Kika čo sa deje???" kričala som lebo ma aj dosť vystrašila.

"Jarka sú tu policajti!"

"Ou..."

Stáli sme pred dverami a tam dvaja muži zákona. A jéje. Nepríjemná situácia. Rozbúšilo sa mi srdce, no s mojimi promile som nejak nezvládala komunikáciu a tak sa Kika po mojom boku snažila oddialiť pokutu. Zrazu v byte pustili nahlas hudbu a s Kikou sme si len vymenili vystrašné pohľady. Vbehla som teda dnu a vynadala som im čo mi hrdlo stačilo. Vypla som to a vysvetlila som im, že ak chcú pokračovať musia tí policajti v kľude odísť.

"Policajti?!" nechápali tak isto ako ja a Floky sa už hrnul k dverám...A to som sa bála.

Vybehla som tam aj ja...privreli sme a on spustil svoj monológ toho aby nám nekazili párty, že tuna slečna oslavuje 20 rokov ( čo bol úplny výmysel) no keď sa nedali odbyť a pripravovali nám pokutové bločky začala som ťuhať do vypínača a tlak sa mi rapídne zvyšoval...

Krútiac hlavou som chaoticky pokračovala až kým som nezacítila nevoľnosť a vbehla do bytu. Ovlažila som sa v kúpeľni a mala pocit, že sa minimálne vytyčkujem.

Mathev ma našiel v tom stave a ja som len ťažko zakrývala moje stavy. Zatiahol ma do spálne rodičov a tam som sa rozvalila na posteľ. Bolo mi lepšie...Srdce mi stále búšilo a ťažko sa mi dýchalo, no stále lepšie ako na koberčeku pri tých policajtoch. Keď sa tam o mňa tak staral prišlo mi to vážne milé gesto. Mohol sa baviť a fičať s ostatnými a on mi tam rozprával o ich dome, o jeho psovi, mačkách a ja som len so záujmom počúvala. Pomaly stres zo mňa upadal no vždy ma rozčúlili ľudia čo nám tam behali takým štýlom že...

- Užite si deti...ste mladí...-

- Máte kondóm?-

- Tak ako? Už je potom?-

A podobné narážky tohto typu. Zopakovalo sa to asi aj 10x keď už som vážne bola nahnevaná a začala nadávať o 106. Mathev bol z toho tiež trochu asi mimo a tak odišiel von upokojiť tých neukojených. Na chodbe sa spýtal Domči, prečo to tí ľudia robia...že som chorá na srdiečko a že on neni malý chlapec. To čo jej rozprával som sa dozvedela od Pati a bola som fakt rada, že sa našiel človek, ktorému záležalo na tom ako sa cítim. Kika mi neskôr doniesla ampulku magnézia a ja som ju s odporom vypila. Nastalo však príjemné upokojenie a to už sme v izbe boli dve hodiny. Pritúlila som sa k nemu a ľahla mu pod rameno. Prebrali sme všetky zvieratá čo bolo pre mňa viac ako upokojujúce a chcela som pomaly aj spať. Bolo už asi aj 2.50h ráno no párty stále fičala. Medveď a Paťa nám nadržane vbehli do izby čo som sa len pousmiala, no keď jej za mojim chrbtom stiahol nohavičky došlo nám, že nás chcú vyštvať a len si poriadne... XXX všetci vieme. Keď tam hodnú chvíľu šaškovali a Paťa sa len smiala vbehlo nám do izby zase zopár ľudí. Ja som sa s Mathevom zdvihla a šli sme znovu medzi nich. Vonku som si vypočula zopár vyznaní lásky,no keďže spomínaný párty boy nechce byť menovaný tak Flokyho neprezradíme. =D Ale všetci vieme, že to bol len výplod Absolutky- nášho veľaváženého sponzora večera. =)

Takže tak...pomaly sa byt aj vyprázdňoval a nastalo ticho. Peťo spal v obývačke, Kika s Vladkom* v jej izbe a ja s Mathewom v spálni. Paťa s Medveďom buntošili v kuchyni a okolo 5.00-6.00h ráno odišli domov (typujem, už som spala)... Vydarená párty...aj nabudúce...

Starring Happy 20´

Paty

Kika

Dominika

Lenka

Naďa

Vladko Gogora

Vladko- Wilsonic =)

Medveď

Peťo Baďura

Jánošík

Mathev

Rudie

Floky

Zlaťák

Picasso

Janko

Erden

Peťko CZ

Johnny

Jeanette

Poďakovanie patrí Mestskej Polícii

Flokymu- ktorý zaplatil pokutu za rušenie nočného kľudu vo výške 500,-SKK

A hlavnému sponzorovi večera

Pre Teba

2008-07-08T03:54:00.000-07:00

Uvedomiť si niekedy, že je naozaj koniec by malo byť aspoň istým spôsobom oslobodenie.

Pre mňa je to asi len slepá ulička.

Sama sa neviem otočiť a ísť ďalej.

Ťaháš ma za ruku Paty ale nejde to.

Pozerám hlúpo do steny.

Ty pozeráš na mňa a krútiš hlavou.

Neviem ísť ďalej, aspoň teraz nie.

Zabudnúť, stratiť sa v spomienkach a zabaliť do krabice.

Asi sa to tak nedá- ako si to spravil Ty.

Ja mám iné spôsoby.

Hlúpa výchova...asi mi to zostáva.

Tak niekedy nabudúce.

To asi nebude, že?

Nevadí...veď ja si pomôžem...

Hound Dog Party

2008-07-06T13:46:00.000-07:00

V utorok sa bude konať u našej Kiky malá letná párty kde hlavne očakávame prítomnosť mužov zákona za rušenie nočného kľudu, no aj tak sa tešíme. Z Čiech dojde nejaký veľa očakávaný známy, pre ktorého je toto také malé prekvapenie tak uvidíme ako sa ujme naša študentská zábava s hudbou Elvisa Presleyho, nejakými oldies-kami a kubánskymi tancami. No hlavne to nebude obyčajný večer. Ak by mal niekto záujem z ľudí, ktorým neprišla mailom "pozvánka" nech sa ozvú na moje ICQ 381-003-427... =)

Škoda, že vrtuľníky nie sú nad nami každý deň...

2008-07-04T00:03:00.000-07:00

To všetko čo práve zažívam a behá mi po hlave by zahnala asi len fľaša dobrého vína...

No keďže si ju nemôžem dovoliť ( nie z finančného hľadiska), ale kôli mojim chutným "lentilkám" asi budem len ticho sedieť doma a a počúvať EOST a Coldplay...

Asi to tak už bude, no všetkého čoho sa chytím zákonite pokazím. Niekomu to vezme chuť do života, niekomu zas aj niečo viac. Som však rada, že -Paty- stále stojí pri mne a obe si navzájom pomáhame znovu sa postaviť na nohy, či už z chýb iných alebo vlastných.

Jasné, že mi pomáhajú aj slová do duše od chalanov z AS čo si čo-to prežili, no musím si tým prešľapať aj sama. Z mojej hlavy to musím dostať sama.

Škoda toho abstinovania. Niekedy aj tá sviňa alkohol pomáha.

When you try your best but you don't succeed

When you get what you want but not what you need

When you feel so tired but you can't sleep

Stuck in reverse

And the tears come streaming down your face

When you lose something you can't replace

When you love someone but it goes to waste

...could it be worse?

...k vode...

2008-06-29T10:06:00.000-07:00

Takže včerajší deň v Levárkach aj keď len na jeden deň dopadol veľmi pekne. Aspoň pár chvíľ nemyslieť na problémy sprevádzajúce ma doma a to všetko čo sa tu udialo...

Ráno 8.52 sme sedeli vo vlaku aj s Domčou (Patinou sestrou) a viezli sa do Veľkých Levár. Cesta bola fayn, vystúpili sme a pešo šľapali v do Levárek. Doobedňajšie slnko nám pálilo na chrbáty a pod ruksakmi sme sa potili ako pri okopávaní záhrady. Prvá zastávka bola na križovatke kde sme si v potravinách nakúpili nejakú vodu, rohlíčky a ja Kinder mliečny rez. =)

Znovu pochod k Levárkam cez poľnú cestu kde sme sa unášali krásou pšeničného poľa. Slnko hrialo a neuveriteľne som sa tešila na vodu. S malou dezorientáciou som sa spamätala pri Qwashovom dome a už som vedela kade máme ísť k jazeru. Prešli sme si pár ulíc, Domči sa vykydla horčica v ruksaku no nakoniec sme predsa len došli k jazeru. Obišli sme si ho na malú pláž kde sme sa napapali a vyvalili sa na slnko do piesku. Voda bola úžasná. Teplá a najlepšie sa mi tam plávalo. To hlavne z toho dôvodu, že aj v strede jazera som sa mohla postaviť a po pás voda...=) Stretla som sa tam aj s chalanmi...veľmi málinko pokecala a šli nahrávať nejaký track. Umelci...takto makať aj v lete, že ich to baví. =)

Po čase sme sa s babami presunuli do bufetu Kotva na kofolku a už len cesta do dediny. Bola som rada, že sme nestihli ostatné vlaky a ostal nám len ten posledný, na ktorý som síce nechcela ísť no musela som. Nechcela som sa vrátiť domov. Voľný byt, sama doma...to nie. Zase smutne zaspávať s myšlienkami na inej adrese. Nemám to rada a preto ani teraz niesom happy keď sedím doma a nič ma nevie potešiť.

Každopádne tento deň mi pomohol ako žiadny iný. Pohoda, jazz...voda, slnko, sem tam mráčik...stromy...vysmiate tváre a hlavne letná vôňa všade okolo. Najradšej by som ostala na noc, len baby sa báli, že príde v noci nejaká búrka tak som stan nechala doma.

Takéto výlety by mali byť aspoň každý druhý deň- minimálne pre mňa. Nič ma na BA neviaže...len robota a to len na pár dní. Je to celé smutné mať takéto leto. Byť sama a to šecko... ach yo.. =(

Rudava Trip

2008-06-27T01:31:00.000-07:00

Odchod z BA- sobota 28.6.2008 hl.stanica BA - Veľké Leváre 8:52h

Príchod do VL- 9.38h - 5km smer Malé Leváre ( čo už, bus nejde- ledaže by sme si dali stopa)

Pobyt- Camp Rudava

INFO: Dovolala som sa na obecný úrad a ceny sa pohybujú asi takto:

1 noc- 50sk/ stan

70-90sk- pripojenie na elektrinu

30sk parkovanie

50sk/ osoba na noc

Cenovo sa mi to zdá dosť dostupné =) takže sa teším...

Odchod z Malých Levár- zatiaľ nieje známy- spoje autobusov z ML-VL

od domu č.262

12.02h

14.02h

16.12h

18.12h

Odchody vlakov z Veľkých Levár - BA

12.17h

14.17h

16.33h

17.38h

18.29h

Zatím ideme ja, Paťa a Lenka, ale hocikto- hocikto kto má chuť sa môže pridať. Týmto spôsobom pozývam každého. Možno malé lákadlo pre niekoho bude, že sa tam ukáže Hvězda Hvězd- Lil Herák aj s bráchom Q ( qwíkom) a Romanom...a podobné slovenské celebrity. =)

...v pšeničnom poli...

2008-06-13T09:11:00.000-07:00

Mesto za chvíľu čaká dážď, chladný vietor rozfúkáva trsy pokosenej trávy a vlhká vôňa sa nesie touto betónovou "krásou"...dnes bol posledný deň v škole, lúčenie a zvláštny pocit mi sťahoval srdce...Janko sa ani neprišiel rozlúčiť...všetko je také zvláštne. Najhorší školský rok. Najhorší rok 2007. Doma mi hrajú Krylove pesničky a nič mi nevie zdvihnúť náladu. Malý útek z Bratislavy mi snáď pomôže zabudnúť a trochu sa odosobniť od tohto sveta tu. Pozriem sa po záhrade, pozbieram medovku, uvarím si čajík a skončím zase nad mojim blokom, prenosným a otvorenejším blogom.

Nechcem vedieť aké to bude po skončení školy. Zmaturujeme budúci rok, potom pre niekoho výška a ja zo dňa na deň mením rozhodnutia kam ma moja budúca cesta zavedie. Raz mám pocit, že všetko je jednoduché a ťažké len tak ako sami dovolíme no často ma to celé položí na kolená...

Cez víkend som bola s chalanmi mimo BA...skončili sme v Zlatých Moravciach kde bol battle čo mňa osobne moc nezaujímalo pravdu povedať. Bola som na chvíľku rada, že sú okolo mňa šťastní ľudia. Že sa usmievajú a vedia stáť pevne na zemi. Nie ako ja.

Ráno som bola už po sprche no znovu som vedľa nich zaspala. Keď sme sa všetci zobudili bolo to krásne. Ako v škole prírode. Každý sa usmieval a spomínal na minulú noc. Ako bolo fayn. Roman uvidel moje ruky asi prvý krát si to všetko všimol a hodnú chvíľu hľadal pre mňa správne slová. Kamarát zo základnej školy si ma pritiahol cez duchnu a objal ma...

"Toto sú pičoviny..." povedal a úplne viem ako to myslel. Nečakala by som od neho toto všetko. To aký bol a hlavne som nevedela, že aký je teraz. Základná škola teda nedáva veľké možnosti spoznať človeka trochu viac. Najedli sme sa a po obede sa boli prejsť kúsok k poliam a viniciam. Príjemný vzduch po daždi a šum žita...prechádzali sme sa a oni obdivovali tunajšie okolie. Tmavé mraky sa preháňali po oblohe a ja som sa s nimi lúčila na autobusovej zastávke. V tú chvíľu akoby mi niečo zahrialo srdce a bola som šťastná...

Myšlienky pre nikoho...

2008-06-09T12:30:00.000-07:00

V kúte izby sa drží za kolená a po lícach jej stekajú slzy. Znovu sa v tieni túlajú smutné oči a ubolené srdce. Sama znovu na dne, na začiatku a na konci. Nikto jej nepodá ruku - poď a vstaň -

Nikto sa nenájde. Sucho v ústach, slabý nádych a krv steká po jej ruke.

- Znovu tá istá chyba? -

Nie nikdy chyby nerobila. Aspoň si to vždy myslela, že to chyby neboli...ale to niekoho iného zas bolí. Stratila toho veľa...no hlavne samú seba.

Nebola to ona...ale ja.

The NeverEnding story...

2008-06-01T13:55:00.000-07:00

Taaakže zhrnutie posledných pár dní?

Ani sa mi moc nechce kedže mám pocit, že by som ešte teraz nafúkala idem do toho. Taká tá práca začala v stredu keď sme v začínajúcej horúčave kráčali po Tyršovom nábreží a prešli s pevniny na pohupkávajúcu sa loď...klasicky prípravné práce a akcia sa mohla začať. Prišlo zopár akože VIP ľudí, nič moc...nejedeli veľa, trošku popili ale kapor akcia. Jediné krásne na tom bolo to, že sme boli na Dunaji, pozerali sme sa na nábrežie mestskej strany ako tam krásne svietia lampy a chladný vietor vial od vody. Šli sme s Paťou na začiatok lode, do tmy, mimo hluku a užívali si to tam akoby sme sa plavili cez oceán. Začali sme si rozprávať aké by to bolo krásne...a ako by sme túžili vypadnúť mimo všetkého. Nakoniec nás z našich predstáv vytrhol Tato ( pre toho kto nevie tak náš taký šéfik) a poslal nás znovu robiť...keďže ani nebolo čo šli sme domov aj s Lenkou, ktorá kôli nám musela odísť.

Na druhý deň v škole totálna nuda. Matika - 2 hodiny zaspávania a Lenka na mňa kukne rozospatá a otlačeným svetrom na líci kuká čo sa deje. Znovu horúca cesta domov našou "klimatizovanou" MHD a oddýchnutie si pred robotou. Došiel Maťko- aspoň niečo a hodil ma k Technopolu. Kúpila som si Redbull a už pri fontáne čakala s babami na odchod. Cesta autom na Červený Kameň bola fayn. Síce ja moc nemám rada cestovanie rozdýchala som to.Vystúpili sme a prvé čo som uvidela bol krásny biely páv ležiaci v tráve. Úžasné. Na tom mieste je vážne krásne. Aj okolie aj všetko. Odporúčam na výlet do okolia...a nápodobne. =)

No k práci. Nacvičili sme si ako budeme chodiť a všetko okolo toho a banket pre ministerstvo obrany a NATO a ja neviem ešte pre koho sa mohol začať. 4 hodiny sme vynášali jedlo- bolo toho dosť verte mi. Skončili však rýchlo a keď sme to zbalili naliali sme si trochu bieleho vínka Devín. Dobre padlo. Sladučké ako agátové kvety ľahučko šlo do každej z nás. Najlepšia však bola výplata. 170/h poteší každého chudobného študenta. =)

V piatok nás čakalo však prekvapenie a pred školou o 11.00h sme sa dozvedeli, že nerobíme v BA ale v Komárne. Nebudem sa vyjadrovať. Nasadli sme do minibusov a znovu cestovali- tentoraz pre mňa osobne mimo SR. Cesta bola dlhá a pšeničné polia sa striedali s vlčím makom. Nakoniec sme vystúpili pred divadlom a duálne názvy slovenské/maďarské ma začali vytáčať.

"To je v piči..." zadelili sme všetky spolu a naša nálada klesala každou minútou. Klasicky- nachystali sme to tam, došli maďari, mali vystúpenie a my sme ich obsluhovali. Nikdy viaááác...ach bože keď na mňa začali po maďarsky néééé. To bolo čisto na skok z okna. Teraz scénka. S Paťou sme len tak prešli sálou a ja som mala na tácke minerálky.

"bla bla bla bla..." začala na mňa po maďarsky súkať z rukáva mladá ... a my sme zastali že čo sa deje a kukali na ňu jak na takú trúbu.

"Ja vám nerozumiem." zavrčala som na ňu a ona po chvíli povie čistou slovenčinou že či to je voda. Nad Patinou hlavou 10 otáznikov a ja že áno. Ona na to kesenem. No nezabili by ste ju? To je v piči... Čo najskôr sme chceli vypadnúť no podarilo sa nám do niečo po 1.00h v noci. A mimochodom sme mali končiť o 23.00h...už neriešim. Doviezli sme sa do BA v zostave- Kika, Paťa, Lenka, Jimmy, Maco, Saša, ja a ešte jeden chalan z našej školy. Vystúpili sme na SNP a šli na pivo k Františkánom. Tam nás obslúžil Mehehe (jeden feši) a bola sranda. Rozoberali sme všetko možné a po 2 pivkách a pizzových štanglách sme odišli okolo 4.45h domov. Maco šiel s Jimmym na elinu a my sme sa túlali ulicami k šafku. Medzitým sme vytrhli značku pre chodcov "Prejdite na druhú stranu" z plastového podstavca a s Kikou sme s ňou bežali na druhú stranu cesty. Kalba v uliciach BA proste... =D Pridala sa aj Paťa a haluzili sme na električkovej trati. Zrazu na nás začali kričať taxikári, chvíľu zmätok a Lenka to všetko natáčala na mobil.

Keď sme pochopili ich krik a videli policajné auto pár metrov od nás došlo nám to a zdrhali sme.

Jediný kto mal chladnú hlavu bola Paťa a veselo pricupitala k plastovému podstavcu. Zastrčila značku na svoje miesto ako štafetu a utekala k nám. No konec...ešte k tomu sme zistili, že jeden z tých taxikárov je jej mamy priateľ.

"95-ka nám ide 5.15..." oznámila nám Lenka a sadli sme si už fest unavené na lavičku.

"Aspoň uvidíme celý proces svitania." zasmiala som sa pretože tá veta má viac významov. =D

Doteperila som sa domov okolo 5.45h a zvalila som sa na posteľ. Mmmm...VB- najlepšie.

Na stole však papier od sestry, že našla vonku malého vrabca čo vypadol z hniezda. Koniec sveta. Na posteli krabica, vedľa plastový pohár s červíkmi a mňa len tak striaslo.

- Nechávam tu aj striekačku, rozmliaždi mu tých červíkov a nakŕm ho- No jasné nič iné som si na takéto ráno nepredstavovala. Nakoniec otvorím krabicu a tá je prázdna.

Ľahla som si teda na posteľ a pri východe slnka zaspávala.

Zrazu šok a do záclony vletel ten vrabec. Kukám jak puk, on trepoce krídlami, čviriká o život a nakoniec vrazí medzi vankúše. Tak toto ne mladý. Po celom byte som toho vrabčáka naháňala celá rozospatá, unavená, zničná a keď som ho nakoniec šla kŕmiť dodzobal ma do prstov.

Serem ja na to. Povedala som si a ľahla som si do spálne. Otvorila balkón a zaspala. Ešte sa asi 3x vrátil, čvirikal mi po byte, polietal si tu jak malá stíhačka a ja som nemohla spať...

V sobotu sme o 18.00 začínali na Novej Scéne ja, Paťa, Lenka, Jimmy a Monika. O ničom akcia, strašný catering a prázdne poháre o piva. Rozpili sme sa so šumivým vínom z Cavy, nekôr pár pív a bol koniec. Krátka akcia skončila tým, že sme sa nabalili pár fľaškami vína. Ja osobne 2x biele, 1x červené, šumivé víno a mohlo sa ísť. BTW ostatní nápodobne plné tašky. Jimmymu sa pred divadlom dokonca rozopol zips a len tak si štrngotal s fľašami do auta, ktorým ho vlastne "naša" šéfka viezla domov. =) My sme si to hodili už aj s Kikou a jej kamarátom na Gotko kde sme začali popíjať Hrušku s vineou. Najprv že 50:50 skoro a s Lenkou som si davala na striedačku malý plastový pohárik...

Po veľmi krátkej až extrémne krátkej dobe mi to stúplo do hlavy a Lenka mi zadelí, že si už asi 5 kôl nedala a že to pijem sama. Paráda... Nevadííí- stúpalo mi to do hlavy a tackavo som si to namierila naproti ku krásnemu zelenému trávniku. Ľahla som si doň a že wáááá.

"To čo ona robí?" zasmiala sa Paťa a aj s Lenkou si ku mne sadli. Haluzili sa (ževraj), no ja si posledné pamätám ako som volala na Informácie ako sa volal kôň Atreya v nekonečnom príbehu.

Nakoniec sedím v taxíku kde to všetko zavŕšili hrbolce na ceste. Začala som to rozdýchavať a Lenke som skoro utrhla ruku. ( verejné ospravedlnenie- PREPÁČ).

Doma som už objímala záchodovú misu a ako to už v pekných rozprávkach býva zaspala som na

posteli nevediac, že u mňa je kalba a ľudkovia si fičia jak sa len dá...

Ráno okno, vedľa mňa pohár s vodou a fľaška minerálky, na WC-ku pohár s vodou, na parapete pohár s vodou...hlava bolí...v mojej izbe spí Paťa...hmmms...idem si ľahnúť.

Zobudím sa, Paťa nikde, poháre na miestach a ja sa snažím nadlaviť do seba kyslé uhorky.

RADA: Aj keď sa vraví, že musíte, pomôže to, nerobte to ak si nieste 100% istí, že vám z toho nebude horšie. =)

Dobrú noc....Som abstinent od 31.mája 2008 do.....to je otázne... =D

BTW- meno koňa je Artax =D

KALBA in da eMeSJé

2008-05-19T12:52:00.000-07:00

„Paťa do predele veď vážne vypadáme jak kurvy.“ zasmiala som sa a naťahovala som si na nohy červené silonky.
„Veď o to nám ide!“ ešte s väčším smiechom dodala Paťa a obe sme sa chystali pred zrkadlom. Domaľovali „sexi“ vzhľad a už mi aj zvonil mobil.
„Volá Medveď, už máme ísť dolu.“
Vzala som teda fľašu Hrušky, ruksak a v štekličkách sme sa zviezli dolu. Moji rodičia nám s úsmevom dali požehnanie z balkóna a s hanbou sme sa rozbehli do auta. Mladý Fidel Castro s doutníkom v puse a vylietaný Peťo nás čakali pri aute a už sme si to pádili rovno na Záhorie.
Síce padla malá prestávka na benzínke kde sme si kúpili čokoládku a kondómy, museli sme si niekde strpieť prvé verejné poníženie. =) aj tak haluz.
Cesta bola krásna...za polia zapadalo slnko a vôňa obilia sa niesla celým okolím. –Toto bude parádny večer – povedala som si a usmievala sa na slnečnú krajinu. Zrazu len ceduľa Moravský Svätý Ján a už sme aj boli pri My Caffe pod kulturákom. Vystúpili sme z auta a Lenka vhupla zas doň. Trvalo to dosť dlho kým sa prezliekla a ja som stihla obskákať Holuba...pozdraviť a pozoznamovať zopár ľudí a podobné vecičky. Obzerala som si hodne dlhú dobu Drgyho plagát, ktorý nemal chybu a ešte aj Holub pochválil, že chlapčisko z roka na rok rastie a je lepší. Áno, áno je to tak.
Ľudia sa pomaly zbiehali a padli aj prvé drinky...sem tam ktosi čosi cigaretka, za rohom aj niečo viac a pomaly sa večer rozprúdil do krásnych rozmerov. Hudba hrala, všetci boli happušky a podvečer prišli aj chalani z Levárek a po vyobjímaní sme začali kalbu s poriadnymi promile v sebe. Tanečky a koncerty sa striedali s fayn hudbou od Biby z FM...zarapovali aj chalani, okolo ktorých tancovali štetky =D a ja som sa spokojne zabávala v podstate na oslave mojej 19+ Jimmyho 19 + blá blá blá...bolo nás hojne. Slečna plavčíčka, černoško, hawaii týpci, cowboy, Amy Winihouse, Hippie girl...proste parádička. Keď sme už fest po niekoľkých hodinách nevydržali v tých vysokých botičkách dali sme civil, v ktorom mne osobne bolo najlepšie.
„Konečne kurvy v civile.“ zasmiali sme sa a vystúpili z auta ako iné baby. Padli ďalšie drinky...ja som si super pokecala s mojím malým Filipkom (Lil´Herááák) a ten mi na svoj mladistvý vek pekne prehovoril do duše a pochopil všetko čo som mu hovorila. Milý chalan. Toť klaniam sa Ti k nohám aj za úžasný beatbox a aj za to, že si fayn. =)
Čo bolo jediné sklamanie večera čo ani neviem či tak nazvať môžem, je že som si skoro vôbec nezatancovala s Qashom- no vlastne nehralo sa moc reggae takže ani nemalo na čom...ale aj tak...na to ako som sa tešila s ním som strávila najmenej času. S Medveďom tiež málinko, no zhodnotenie Práskarne 3 je asi také, že aj keď bolo krásne, super, úžasne, veselo...nieje to eMeSJé také ako bývavalo...všetko je super len mám pocit, že vyprchalo to prvotné „ENJOY“ medzi Jáňanmi a nami...možno je to dôsledok zmiešaného alkoholu vo mne, ale holky mali ten istý pocit. Snáď to nejaký Upful dá znovu na správnu mieru pretože niekoľko hodín nepretržitého láskyplného reggae v našich srdciach inak zaprúdi ako mix aký bol na tejto kalbe.
Nad ránom keď sa pomaly všetko rozchádzalo, začali sme sa lúčiť a dopíjať posledné kvapky alkoholu na dne fliaš... Bolo okolo 4.35h, Lenka už dávno s Rudym odišla na vlak a ja som sa drkotala najprv vo Filipovej mikine, potom v Štórovej a keď ma nakoniec každý obral o pocit tepla skončila som v studenom saku od neviem koho...=D
Levárčané odchádzali na vlak 5.19 a tak sme sa teda posledný krát rozlúčili a v zostave Holub, Ondro, Marek, Jimmy, Paťa, ja a ešte jeden týpek v monterkách sme sa natlačili aj s koltami do malého Daewoo Matiz a odviezli sme sa len tak tak do pola pri nejaký posed.
Wááá, vypadli sme z auta a pri rannom svitaní som sa s Paťou rozbehla do obilia kde sme kričali a behali o 106. Nakoniec som sa vrátila k ceste a otriasla zo seba rannú rosu. Bŕŕŕŕ...celé mokré sme nasadli do auta, nejak sa zasekli a haluzili ako znovu otvoríme auto. Ondrík na chvíľu chytil stres, ale keď sme sa už druhý krát viezli s tým že som sedela ponad riadiacu páku sme sa odviezli na stanicu. Bolo 5.35h a ku podivu tam kaprili ešte Levárčané a dokonca koho nevidieť!
„Lenkaaa čo tu robíte ešte?!“ kričali sme so smiechom s Paťou a smiali sa na tom celom.
„Dajte mi pokoj...“ zavrčala Lenka div jej pena netiekla pusou von. Rudy sa len s posmeškom zasmial, že ušiel vlak...
„Čo sa stalo Lenka?“ dobŕdala Paťa no ja keď som videla, že to asi už sranda neni ťahala som ju preč nech sa na to vykašle a keď sme sa dozvedeli, že Lenka v tom veľkomeste Moravský Ján zablúdila ani ja som sa nezdržala nezastaviteľného smiechu.
Zrazu len piskot vlaku na koľajniciach a tak sme sa ešte raz rozbehli vyobjímať chalanov a šupito presto konečne do teplej postele... Jasné, že ešte nebol koniec. Boli sme už len piati, ale Ondro zaparkoval pred večierkou kde sme nabehli rozbití jak socky a na pult Jimmy vyložil svoje zbrane. Predavačky z rána nechápali a my sme sa už ani nevládali smiať. Vzali sme si teda 15dkg tresky, nejaké pečivo a vyšli von. Sadli sme si na schodíky a chalani odišli až k lavičkám pred ústavom. Ledva som do seba pchala plno zlej zlej majonézy (heh Maťo- for you) a chrúmala celozrnný rohlík.
Ranná přesnídavka skončila tým, že Ondro vytiahol z backstagu džúsy a konečne nás odviezol na Riadok 50. Keď sme boli už u Hrabalovcov potichu sme sa umyli, vykradli Jimmymu nejaké trenírky a zababušili sa v jeho posteli kde padlo zopár návrhov (jasné, že v rámci srandy) no keď sme nášho miláčika vážne dlho naťahovali až mi ho prišlo ľúto.
Paťa: „ Apoň raz si ho chytím...“ – napr... =D
Nebudem tu rozoberať podrobné nechutnosti pretože tento blog čítajú aj malé deti =D a tak je to len medzi nami.
„Dobrú noc Ďuri, nebudem ti robiť zle.“ objala som ho keď už sa nervózne prechádzal po izbe a zaľahla som v hosťovskej izbe na roztiahnutom gauči.
Jasné, že Paťa na mňa hodila bobek a došiel ku mne spať Marek, ktorý pod vplyvom alkoholu mal tiež všelijaké nápady...asi tak som to ukončila, že nerieš...a noc prebehla bez zbytočných pi*ovín... =D tak je dobre...
Takže Práskaren???
Bolo fayn...ale budúci rok musí byť hodnotne lepšie... See ya next year!

Amur-ka, Riško, Matrosh- techno for life a Holub

Jeanette Amsterdam Hard Core sex and Petriššša

Jááánske kočky

Na benzínke v BA s Petríkom...

Ťažké autorgamy sme dávali...to sú kurňa defky jak má bejt!

FOTO

Pár foto sa dá stiahnuť cez http://xyllvia.blogspot.com/ alebo treba počkať na tie od nás z BA kým ich dáme niekam na stiahnutie všetky...ozvem sa ako sme na tom...čjus...

Príbeh...

2008-05-05T12:40:00.000-07:00

V škole nám bola zadaná zase "skvelá" téma na sloh a tak som si vybrala asi pre mňa najľahšiu z nich. Nech sa páči...Zajtra už bude v rukách našej pobožnej pani slovenčinárky... =D

Všedný nevšedný príbeh
Môj príbeh sa začína s príchodom jari. Síce nie vždy je jar taká akú čakáme táto bola najkrajšia a najsladšia zo všetkých.
Ráno ako každé iné, pomyslela som si keď som sa vyteperila z postele a otriasla zo seba perie, ktoré vypadalo počas noci z vankúšov.
„Dobré ránko.“ pozdravila som žaby v rybníku a ony čľupli do môjho čaju. Hladina sa zavírila a sfarbila do žlta. Pretrela som si teda oči a vyšla na terasu nášho rodinného domu. Medzi rozkvitnutými orgovánmi a zlatistými púpavami sa ligotal čerstvý sneh.
„To nie je možné?! Veď je predsa máj.“ zasmiala som sa a skočila do mäkkej perinky. Medová vôňa mi naplnila hlavu a zrazu predo mnou stálo dieťa podávajúce mi veľký sladký lievanec poliaty javorovým sirupom.
„Čo tu robíš tak sama? Poď sa so mnou prejsť.“ navrhol mi malý chlapček v kockovanej košeli a ja som šla. Sneh bol čoraz pevnejší a pod nohami sa nám lámal ako cukrová poleva na punčových rezoch.
„Si ešte hladná?“ spýtal sa s úsmevom a z vrecka vytiahol ďalšie lievance.
„Nie ďakujem.“ zasmiala som sa a rozutekali sme sa k veľkej lúke. Bola plná červených tulipánov tancujúcich s vločkami medového snehu.
„Ako si sa sem vôbec dostala? Doteraz som tu bol sám a chýba mi sestrička.“ povedal chlapček a hompáľal nohami na vysokom strome.
„Sama neviem! Ale budem sa musieť vrátiť domov!“ kričala som na neho do tej výšky no tváril sa akoby ma ani nepočul.
„Nepustím ťa domov. Keď si večer namaľujeme noc budeš tu chcieť zostať navždy.“ trucoval a tak som za ním liezla na ten veľký strom aj s kyticou púpav. Rozprával mi o tom ako mu je často smutno a ako si ma vysníval. Tvrdila som mu, že to je naopak, že ja som si vysnívala tento svet, tú krásu a sladkosť všedného dňa.
Sedeli sme na konári až kým nezapadlo unavené slnko za hory a keď tma objala aj posledný svetlý kútik chlapček vybral z vrecka štetec a namočil ho do kytice púpav. Maľoval po oblohe hviezdy a tie rozsvietili celú krajinku. Každý dotyk štetca cinkotal po tmavomodrej oblohe. Keď sa celé divadlo skončilo zliezli sme opäť na lúku a ľahli si do perinky medzi malé okaté žaby. Chlapček sa ku mne pritúlil a pomaly zaspával v mojom náručí. Hlava mi klesla a tiež som sa oddala snom.
Zrazu som ucítila na tvári veľa niečoho mokrého, studeného a otvorila som oči. Žiadna lúka, žiaden chlapec a už vôbec nie obloha maľovaná peľom z púpav.
„Nechcel som ťa zobudiť ja, ale som rád, že to urobil tvoj pes. Už aj tak zatvárame.“ usmial sa na mňa mladý chlapec z čajovne a upratoval z malého stolíka predo mnou prázdne šálky.
„Asi zaplatím.“ povedala som potichu a zišla aj s ním k pokladni.
„Nech sa ti páči a dobrú noc.“ odprevadil ma k dverám a ja som odchádzala s hlavou plnou myšlienok. V rukách som si niesla moje šteňa a nasadla na autobus smerujúci k nám domov. Prezrela som si účet za čaj kde ma zarazil názov.
- Silný púpavový nálev s domácim medom –
Založila som ho teda s úsmevom do vrecka a od pohľadu na zaspávajúce šteňa ma odtrhol len zvuk cinkotu štetca. Obzrela som sa okolo seba a autobus bol prázdny. Len oproti mne sedel malý chlapček v kockovanej košeli.
„Ahoj...“ povedal...

Fauna a Flóra

2008-04-27T13:00:00.000-07:00

Takže je nedeľa večer a po náročnom dni zase chytám do ruky imaginarné pero zvané klávesnica a popíšem aký bol víkend. Keďže Bratislava mala mestské dni bola som v Zoo a Botanickej záhrade. Bolo krásne, počasie nám doprialo 22°C.

Krásny škótsky dobytok ma uchvátil asi najviac s koňom Przewaského...To boli také naj veci dňa...v tej Zoo samozrejme. Žirafky, zebry, malé hrošíky, pštros a samé neuveriteľne krásne zvieratá...No ten dobytok s účesmi á la Beatles nemali chybu. Pekne som ich nakŕmila a bola som na celý deň spokojná. V Botanickej bolo tiež krásne. Prechádzka pomedzi nádhernými rastlinami a rozkvitnutými stromami ma naozaj bavila. Na rozdiel od Maťa, ktorý kotvil na každej lavičke. Flóra ho asi ani tak moc nebere mám dojem. =) no mňa úplne. Proste som sa mala narodiť jak nejaká škótska krava a chrúmať čerstvú trávu nekde v horách. =D to by bolo...len by ma nemohli potom zjesť...zase dilemma. Takže by ma musela chovať nejaká dobrá rodina s ryšavými deťmi, ktoré by ma nezjedli.

No vhupnem zase do reality. Pomaly ale iste sa blížime k Práskarni a z mojej stránky sa strašne teším na moju 19. Asi aj viac ako minulý rok na 18. Neviem... Je to také lepšie číslo.

Zajtra do školy, do roboty, domov, do školy...a takto sa to zopakuje ešte pár dní. Bože to je ale stereotyp. Nech už sú prázdniny, fesťáky, tripy...balaton, brnenská priehrada...a všetko čo máme naplánované nech nám vyjde...

Jáj už by som aj zabudla...v piatok na veľkú ekšn...=D v unique klube v slávičom údolí, keď som sa spolu s Kikou dotrepala na kvalifikáciu artattack free style battle. No hrůza a děs...Ale ne, len tá hudba nebol môj štýl. Došla som len kôli malému slunéčku Qashovi a aj Romanovi- bývalému spolužiakovi z čias ZŠ. Že povzbudiť a tak...no nedopadlo to ani z ďaleka ako som si predstavovala a ako som chcela. Ale zhrnúť to môžem, že bolo fayn..Karas a Danko tam boli čo bolo fayn a Strapo to snáď natrel každému kto sa o niečo snažil. Chalan to má proste v sebe. Je to môj objektívny názor, lebo nejsom nikoho ani lacná štetka, ktorých tam bolo neúrekom a nejsom ani závisti plný 15 ročný "raper"... Je to o tom, že človek aj musí vedieť o čom dáva a hlavne aby to malo nejaký zmysel. Nejsom ani fanda Strapa ani nič...takže to neberte tak, že sa preorientuvavám na hip hop a podobné veci kôli jeho pekným hnedým očiam... (či zeleným) ja ani neviem. =)

Dobrú noc všetkým škótskym kravám a býkom...a vtákom Emu...a všetkému živému... =)

Práskaren 2008

2008-04-25T05:39:00.000-07:00

Dňa 16.mája sa uskutoční už tretí ročník dlhoočakávanej hromadnej narodeninovej oslavy pod názvom Práskaren. Tento nápad vznikol v hlave Jimmyho Práskača, veď pozrime sa na názov... (bože ten Jimmy je taký narcis) =D

A tak spolu s Holubom organizovali v roku 2006 prvú Práskaren v štýle High Society by som povedala... Konala sa na Jimmyho baráku kde bolo okolo 30-40 ľudí. Už si ani ja nepamätám. Druhá bola minulý rok ale ja kôli môjmu super silnému imunitnému systému som sa nemohla zúčastniť oslavy mojej 18...+ Ďuriho 18-stky etc...

Tento rok bude zmena asi aj v tom, že organizácia je silnejšia ako po iné roky. V podniku My Caffe v Moravskom sv. Jáne to bude 16.mája 2008 poriadne plné. Za slušný vstup 200sk/osobu na základe zakúpenej vstupenky bude otvorený účet len pre uzavretú spoločnosť. Drgy sa činil na plagátoch (zatím som nevidela, ale chlapčisko má skúsenosti), Holub a Jimmy zaobstarali ostatné veci týkajúce sa miesta konania a vystupujúcich.

Môžeme sa teda tešiť na Bibu z FM, starého známeho fešáka maTrosha, Filipka pod umeleckým menom Lil Herááák, jeho staršieho brášku ProsteQasha a phetržálskeho týpka Ro-ma-mén-a, ktorý spolu s Qashom tvorí -QR-. Jasné, že by to "nešlo" bez Halka zo strašne rozbúreného pekla. Všetci ti držíme palce aby si do oslavy pribral aspoň 10kg. Možno bude aj malé prekvapenie večera v podaní KAUNT IN DA BEK tak je sa na čo tešiť...

"Toto není konec..."

Vstupenky budú v predaji od pondelka 28.4.2008 v cene 200sk

Kontaktné osoby na to asik Jimmy a ja...

Vidíme sa v Jánoch...

Búrka

2008-04-21T12:45:00.000-07:00

Po okne stekajú kvapky dažďa a oblohu už dávno zatiahli tmavé ťažké mraky. Krásna búrka. Chodníky sa topia v kalužiach chladnej vody...

Sedím tu pri sviečkach a počúvam len dážď. Niekedy je to krajšie ako šiesta symfónia od Beethovena. Vôňa nesúca sa pod oblohou zasýtila ulice...sú prázdne a predsa plné tej vône... Šumia len prvé listy na topoľoch a vlaky ticho stoja na nádraží... Koľaje sa ligotajú v odlesku lámp a noc si už našla svoje miesto.

Tak milujem búrky...jarné, letné...na jeseň...je to vždy neopakovateľná atmosféra pomaly padajúcich kvapiek vody... Niekedy priam ľadové a niekedy hrejivé ako lúče slnka...

Ohník mi tu tancuje vo sviečkach akoby mal chuť sa hrať s tieňom tulipánu. Od včera mi tu totiž jeden robí spoločnosť. Je ako maľovaný...červený...pár ťahov štetcom žltej ku okrajom... zelené listy, stonka ponorená vo vode...voda vo váze...

Spomienka mi preletela hlavou...rovno až dve...keď v lete raz pri jazere...počas búrky som sa kúpala s najlepším kamarátom. Asi 4 roky späť po priamke času. Všetci ušli to si pamätám, akoby sa báli dažďa...veď v jazere bola tá istá voda.

Vonku vietor, dážď a listy to vialo na hladinu...v tom momente je voda teplá akoby sa všetko zmenilo a nič nemalo zákony...horúca voda zhustne a ja som si v nej ležala pri brehu, pri strome...pri kamarátovi. Akoby som ani nebola doma v Bratislave. Všetko bolo také iné...

Malé info o mojom malom živote

2008-04-17T01:59:00.000-07:00

Akurát sedím v škole na informatike a keďže som si už dorobila seminárku z matiky píšem si trochu na blog. Vonku je sychravo...škaredo a v škole sa mi už duplovane nechce sedieť. Som unavená ešte stále po tých dvoch dňoch v robote a taká dosť vykaprená.

Fix you mi hrá z youtube a očami hľadám po miestnosti niekoho kto si to tiež potichu so mnou spieva. Pozriem sa na Janka a smutne sklopím zrak...možno to tak má byť, že už "nie sme spolu".

Je mi z toho aj smutno no snažím sa to brať z toho pohľadu, že nie všetko trvá večne a ako povedal Ďuri mala by som sa sústrediť na ľudí, ktorí sú pri mne teraz a nie stále myslieť na to, že jedného z nich som stratila a to nie mojou vinou.

No čo sa týka zase akcií, trochu som si poplatila menšie dlhy a zajtra ma zase čaká pár hodín roboty. Aspoň, že s fayn ľuďmi, inak by som si to asi hodila. Paťuša s Kikou sú v Žiline na akcii a vospolok okolo mňa hrá medala. Dnes ešte anglina na Palisádach a konečne koniec. Qwašák mal včera 19, no ja s mojím šťastím som zaspala na stretko, ktoré sme si dohodli a posrala som to na plnej čiare. Tak som sa tešila na tie naše rozhovory a na všetko, že až. Také news je ešte aj to, že máme kupcu na náš byt v BA čiže už len nájsť ten pravý RD na Záhorí. Len od septembra taký není k mání takže keď niekto o niečom vie nech mi dá vedieť. =)

Keby sa tak dali vrátiť nejaké staré časy...trochu blata na teniskách a výsmech chalanov z AS... Špinavý, studený tronet, cez ktorý len tak prefukuje vietor...brrr...

No zajtra to dám. Nemôžem zaspať, všetko sa mi musí podariť. Proste ááá najsamlepší chalani, neustále podrývajúci Zlaťák a všetci všetci...

Takže ráno v prístave...

VYSOKÉ TATRY 29.3.-5.4.2008

2008-04-05T14:01:00.000-07:00

Zober ma naspäť tam,

kde som býval ...

Modrinám sa ako malý v kríkoch skrýval.

Teraz viem akú silu má čo chcem.

Vidieť tých čo milujem...

Vrátiť sa opäť tam, kde som sníval.

O diaľkach, do ktorých ma zmietol príval.

Teraz viem akú silu má čo chcem.

29.3.2008 Trip sa začína...
Ráno som sa zobudila na to ako ma otec v predstihu pred budíkom zobudil či som nezaspala a tak som sa už začala chystať na cestu. Vonku padal dážď a mne sa po rannej sprche vôbec nič nechcelo. Po krátkom čakaní bol Marek aj so Sojkom pred mojim domom a do auta sme nabalili aj mňa. Cesta bola príjemná a na Zelenči padla prvá pauza. Vyzdvihli sme tam Samka, kúpili si mapu a hor sa na diaľnicu smer Žilina. Už dokopy dve autá v zostave Marek, Sojka, Samko, Paťa, Kika, Domča, Vladko a ja. Asi v polovici cesty na mňa padol spánok a vstala som až niečo pred Ružomberkom. Tiež nerozumiem tomu SCP - takú škodu robiť v prírode... Tak som sa teda prebrala, dala do pohonu moju pamäť a vbudované GPS aby som bezchybne navigovala do Liptovského Hrádku a potom na Pribylinu. Dali sme meet s chatárom a mali sme kľúče od chaty v kapse. Potom to už bola čisto naša záležitosť. Zabočili sme na smer ATC Račkova dolina a po rozbúranej ceste to autá dotiahli hore k cieľu. Vystúpili sme a prvý nádych silného čerstvého vánku nám zavítal do pľúc. Rozbehla som sa k chate a nedočkavo otvárala zámky. Ťuk ťuk PIN do alarmu a hotovo. Od toho momentu sa nám začala neopakovateľná dovolenka v horách. Snehu bolo neúrekom a aj iglu pred chatou malo akú takú silu. 10x zasnežené a zamrznuté som ani sama nedokázala zbúrať. Nakoniec sa aj tak neparkovalo pod halogénom. =)

Pár ľudí sa vybralo na nákup aby sme mali čo papať a ja som zakúrila zatiaľ v krbe. Nervózna som chodila po chate čakajúc na prvé jedlo za deň až som zjedla "desiatu" nabalenú ešte od rána z domu. Vybalili sme sa a rozbehli sa do okolia. Ja to tam už zopár rokov poznám čiže ja som si radšej zdriemla a dala malý relax vo véééľkej posteli. Keď som znovu zišla na prízemie jednu celú skrinku okupovalo veľký počet fliaš od výmyslu sveta. Hlavne, že tam bola Becherovečka... Z dôvodu, že neviem presn čo bolo prvý, druhý deň atď budem len tak písať kde sme boli, ako bolo a nápodobne. Prvý večer sme začali hrať dostihy..úmorná hra sa ťahala niekoľko dní až som aj zabudla kto prvý raz vyhral. Vykúrili sme chatu a do teplých postieľok sme sa uložili spať.

30.3.2008 Ukáž nám Samko ako sa pije vodka!
Ďalšie ráno bolo opäť zaujímavé. Keďže Paťa- vždy neukojená (JOKE) potrebovala ráno pohodlie tak som sa ešte deň pred tým zapísala na listinu smrti, že ráno rozkúrim krb. Vstala som však sama od seba okolo 5.30h, vyspinkaná a ready do nového dňa. Potichu som zišla na prízemie a až ma preplieskalo aká tam bola zima. Na teplomeri necelých 14°C a tak som si dala teplú sprchu a šla von rúbať drevo. Keď boli faynové triesky a pekné kúsky dreva vbehla som dnu, otriasla námrazu z mokrej hlavy , heh a rozkúrila...upratala som kuchyňu a obývačku a sadla si spokojne do kresla pred krb...pomaly pomaly praskalo drevo v krbe až ma to uspalo a zobudila sa až keď Samko zliezol dolu za mnou. Spolu sme potom kecali a prikladali do ohňa kým sa všetci okolo 11.00-12.00h nezobudili. Vykúrili sme tak zo 14°C na asi 23°.Paťa zišla dolu a ja čakajúc na bobríka ranného buntoša a výhrevníka som si vypočula iba : "Brrr, bože tu je zima..." do mňa rovných 220 voltov a myslela som si, že ju rozthám v zuboch.
Nakoniec sme sa spokojne naraňajkovali a nejaký turisti z chaty odišli na Štrbské pleso. Viď.vizuálna vložka.

Keď už bol s nami na chate aj Ilja Kika bola vo svojom živle a to čo tam oni dvaja riešlili tam dolu nech navždy ostane ukryté medzi drevenými stenami chaty. =D Na večer som dala nejaké 3 malinky so Samkom a Iljom ako na privítanie a pobrali sme sa na biliard do Orešnice. Tam som si dala pár nevydarených partičiek s chalanmi, pokecala s papagájmi tak isto ako aj Domča a Paťa a nakoniec zadelila jedno pivko. Samko a Ilja dosť pili až sa mi to nezdalo zdravé no keď som moje myšlienky aj nahlas podala bola som vysmiata z toho, že chlapi zvládajú piť. O pár chvíľ na to však geroj zo Serede objímal záchodovú misu na pánskych záchodoch. Takže tak. Netreba komentovať. Keď nás v podstate vyhnali z hotela kôli otváracím hodinám chalani podopierali "vodkaman-a" až ku chate. Niektorí sme si pozavíjali na mesiac a brrrr vošli sme do chaty. Chvíľku sa tam možno sedelo...vlastne áno. Samko stále komunikoval s WC na poschodí a my sme kecali do neskorých ranných hodín.

31.3.2008 Goulash night

Zase sa opakovalo kúrenie...raňajočky a odchádzalo sa na Popradské Pleso. Keďže ja som mala svoje plány šla som do hôr pofotiť prírodu z Kečky. Prikladám znovu nejaké foto...Keď som sa po 2 hodinkách vrátila akurát bol vospolok na odchode a na chate som ostala s Iljom a Samkom, ktorí si zase pripíjali...atď. Vysušila som sa, prezliekla a oni šli spať. Oddýchla som si aj ja a parádne sa vyspala po dávke detskej výživy. Zobudila som sa na večer okolo 18.00h a bola spraviť zase ohník. Zdá sa mi, že sme už aj mali kúpené správne brikety. Som ani nespomenula, že prvý deň a mestský chlapčisko Vladko dosť sekol a kúpil grilovacie brikety. =) a nie jeden balík. Počkala som na výletníkov a keď bol Marek ready začali sme kuchtiť. Oni si robili guláš a ja kôli môjmu presvedčeniu zapekanú brokolicu so smotanou, cherry rajčinkami a krásne sa roztekajúcou mozzarelou. Mňamka. No kým sa im uvaril ten ospevovaný guláš bola som 100x hladnejšia. Spolu sme sa pekne navečerali a trošku zase niečo popili. Dali sa nejaké tie partičky Twistera, reggae tanečky...niekto aj hip hop tanečky =D a bolo fayn. Vybláznili sme sa hlavne preto lebo na ďalší deň polka z nás odchádzala domov. Marek sa s prepáčením dosť osral v objeme štamprlíkov a namiesto 0,2-ky kopal do seba 0,4-ky. A bolo ich hodne. Ale krááásny si bol. V noci sme ostali v jedálni už len ja, Paťa, Sojka a Marek. Padli dosť nezabudnuteľné hlášky.

Marek: "Od zajtra to už bude všetko iné."

Sojka: "Ja sa cítim ako keby som tu bol už strašne dlho..."

Paťa: " No kto by sa necítil nahúlený tak dlho..."- nemala chybu.

Sojka: "Ja si to len tak predlžujem, každú hodinu. Ale...zmení sa to...no...budeme dávať také túry, že budeme grcať od únavy!" =D

Zase sme celú noc v detskej izbe prekecali no Sojka sa držal svojho Gameboya jak o život. Good night...

Pohľad cez stromy z Kečky...

Jesenky na lúke

kmeň ako zničený život...

1.4.2008 Akože drsný prvý apríl

Dosť skoro sa nám podarilo vytrepať všetkýcm z chaty a smer bol jasný. Belianska jaskyňa. Keďže som sa po ceste druhý krát narodila aj s posádkou Vladkovho auta ešte aj na parkovisku sme zo seba strhávali placentu =D no zas vtedy mi do smiechu nebolo. Dať také dobré hodiny na štrku pri zráze jak sviňa neni len tak moja každodenná zábavka. Avšak zdraví a živí sme sa stretli kúsok od jaskyne a mali sme hodinku a pol pokým bol posledný vstup. Rozhliadli sme sa po okolí, vlúpali sa do opustenej chatrče, Domča okúsila "kadibúdku" a posedeli sme si na kofolke a pivkách v Hostinci u Furmana. Bol pomaly čas zdvihnúť riťky a šli sme teda malú túru hore k jaskyni. Kika bola zase múdra (ale stále chcem byť ako ona keď budem veľká) a dala skratku cez les. My sme za ňou šli a skoro som vypľula plúca. No hnusná trasa. Keď sme boli už hore pár ľudí si kôli vysokej cene rozmyslelo vstup no my piati sme šli. Ja, Paťa, Kika, Sojka a Marek. Bolo tam krásne. Úplne iný svet...príjemný vzduch, nádherná číra voda v jazierkach a najkrajšie miesto- hudobná sieň. Veľké krásne jazero obkolesovali kamenné vodopády a voda po kvapkách dopadala do jazera. Nádherné to tam bolo. Aj každý deň by som to dokázala obzerať. No keď sme vyšli von oplieskal nás zase ihličnatý vzduch, ktorý sa dal papať...až taký mi prišiel hustý a iný ako ten v jaskyni. Chalani to rozbehli strmo cez les a ja som po turistickej trase cválala dolu kopcom. Báj d vej prišla som dolu prvá. Heh...Sojka vybehol z kríkov a Marek za ním. Úplne špinaví zišli a vydýchavali sa pri aute. Tam už bola druhá polovica zájazdu a vrátili sme sa zase do toho hostinca. Dala som si čučoriedkové knedle...niekto brindzáky a pekne sme sa napráskali. Na podvečer sme sa vracali späť na chatu ja v aute s mojou partičkou a vymysleli sme si na prvého apríla vtípek pomaly dobrý ako tie čučoriedkové knedle...lenže všetko má svoj háčik. Všakže Marek. Tákže...pred chatou sme vystúpili...

"Kokos počúvali ste rádio?" s vystrašeným pohľadom pozrel Marek na Vladka a posádku jeho auta. Oni, že nie čo nám nahralo do kariet. Marek ich namotal na to, že bola havária lietadla, 113 mŕtvych a že cesta do BA je neprejazdná cez Žilinu (aspoň mám pocit, že to tak bolo). Na Donovaloch je strašná búrka a hromady snehu a jednoducho scenár ako z filmu.

" No proste musíte tu ešte noc ostať. To inak sa nedá." pridávala sa Paťa. Keď sa už dlhšie dusili stratila som orientáciu na tom kto tu koho ojebáva.

"Tak tu teda ostaneme, volal som domov, mám to vybavené." povedal Vladko.

"Aj ja som volala do roboty, to je v pohode, takže tu môžme ostať." dodala Domča až mi to prišlo veľmi jednoduché.

"Marek už im povedz pravdu Samko potrebuje ísť do školy, má problémy na praxi. To nejde...už dosť." tlačila som na Mareka a aj Paťa mi pomáhala.

"Len ich nechaj nech sa mäsko dusí." a smial sa.

Keď som na chvíľku ostala v jedálni sama Samko prešiel okolo mňa do kúpelky a povedal mi.

"To nieje od teba pekné takto nás klamať." a vtedy som bola nahratá. Nevedela som už pomaly jak to je a zamotala sa do nášho výmyslu. Zabuchla som dvere na kúpelke a začal rozhovor.

"Jak klmať???" nevinne som sa pýtala.

"Veď to je jasné je prvý apríl...klamete nás."

"Nie...jako tak to neni...né..." no strašne moc som bola zaskočená.

"Ale to je úplne inak lebo..." začal Samko a Marek sa tlačil do dverí.

"Ne Jarka...ne poď sem čo robíš, hej!" ťahal ma Marek.

Vyšla som teda von a hovorila mu, že nás prekukol. On jasné, že nie, že pohoda a tak som povedala ,že ja už s tým nechcem mať nič- to proste nezvládam. Mala som v tom chaoz. A tak ako ja aj Paťa. Sedeli sme spolu v kuchyni a nakoniec sme vyšli na terasku pred vchod.

"Tak spíte tu, alebo idete domov?" opýtala som sa a všetci sa začali smiať. S Paťou sme sa len na seba pozreli a nechápali.

"Počúvajte baby,bože, vy jak ste vošli do chaty som im povedal pravdu a začali sme to všetci hrať na vás, že tu naozaj ostávajú takže nachytané ste boli vy...prvý apríl!" zasmial sa Marek a my sme si začali vybíjať zlosť z toho jak nás podrazil. Ešte aj Samko sa mi smial hajzlík jeden- ten ktorý mi mohol povedať pravdu v kúpelke len Marek ma vytiahol pre istotu. Hajzlíci...podvodníci...Grrr... No first april je už raz taký. Nabalili sa teda do auta, rozlúčili sme sa a ostali sme na chate už len my. Jasné, že si polku vecí zabudli a o 10 minút boli zase späť. Večer bol však dosť nevydarený, dosť skaprený...dosť iný a tak sme šli všetci spať. Ani sa neoplatí rozpisovať že Sojka?

2.4. 2008 Ovcé, kde sú moje ovcééé...bééé bééé

Ďalší deň sme dlho dlho spali a na obed si spravili kuraciu polievku. Pravdaže nie pre mňa. V podstate sme oddychovali celý deň a až na podvečer sa vybrali do okolia. Malá prechádzka sa začala na neďalekej lúke, ktorá bola cítiť vlhkou trávou. Kráčali sme si teda cez čistinku, pomedzi stromy až sme sa rozdelili a ja s babami sme šli popod salaš a chalani cez les. Cez nejaké to blato a kríky sme prešli na druhú stranu a hneď nás vítal salašnícky huňatý pes s brechotom. Bol krásny. Síce na prvý pohľad som si myslela, že nieje priateľský o pár chvíľ neskôr sa mi dával škrabkať za uchom. Vyšli sme hore a ja som sa nadýchla vône z ovcí. Poobzerali sme si to tam a zamilovali sa do malého bieleho klbka s krásne žiarivými očkami. Tak krásne šteňa aké tam mali som už dlho nevidela. Pohrali sme sa so psami čo bolo niečo nádherné, pretože sme ani nemali zatiaľ žiadny kontakt so zvieraťom čo je pre mňa osobne veľmi dôležitá vec. Keď už sa nedalo nevnímať békanie ovečiek vošli sme do slaša, no skôr takého malého družstva a popri kope sena sme prešli k bielym straptým hlavám. Všetky oči sa k nám otočili a nechápavo na nás tie ovce pozerali. No to bolo niečo tak smiešne a aj milé až sme sa začali smiať. Istý čas sme sa zdržali a ja som nasávala tú energiu a všetko čo som tam mohla dostať. Malé jahniatka sa snažili békať a skrývali sa medzi nohami veľkých oviec. To bolo krásne. Tá vôňa sena...samotných oviec...milujem také niečo. Jednoducho tomu sa nedá nič vyrovnať. Can´t beat the felling. Chalani však s nami neboli a ani sme nezistili prečo. Asi nechceli vidieť zvieratá...možno sa Sojka bojí oviec. No to je záhada. =)

Domov sme šli teda samé cez les zasneženou cestičkou, cez padlý strom, cez potok, cez lúku. Slnko už zapadlo a hmla klesala z hôr do doliny. Bol správny čas vrátiť sa a na noc vykúriť chatu, pretože každá z nás vedela, že noc bude mrazivá. Mysleli sme si, že chalani nás tam budú čakať no tí tam neboli. Postarali sme sa teda zatiaľ o všetko samé a neskôr sa aj tuláci vrátili. Spravili sme si varené vínko, ku krbu som nanosila matrace a bolo tam fantastické leháro. Hrali sme trošku twistera, rozprávali sa a ďalší večer bol pomaly za nami...

3.4. 2008 Hráme vadí-nevadí, míňajú sa nápady...

Ráno bolo ako každé iné, zase vykúriť a relaxovať. V ten deň sme redukovali množstvo mäsa v chladničke a keď sme prišli na to, že sa nám pokazilo vyše 1,5 kila mäsa nezostávalo nám nič iné ako nakŕmiť túlavú mačku, o ktorú sme sa starali od začiatku pobytu. Nedohodli sme sa kam by sme šli spolu tak baby šli do okolia niečo pofotiť a Marek pripravoval pečenú kačicu s kapustou a knedlou. Z predchádzajúceho dňa zostala polievka a mne spravil špenátik. Napapali sme sa spolu ako jedna veľká rodina pri jednom stole a keď nám trošku strávilo vybrali sme sa na výlet cez račkovu dolinu. Po tom ako sa časti výletníkov nepodarilo pokoriť potok sme pokračovali po turistickej trase, ktorú mimochodom otvárajú 15.6. =) poučili sme sa z informačných cedulí a potom to bolo už len na nás. Zasnežená cesta, zvuk potoka a konáre ihličnatých stromov nás sprevádzali snáď celú cestu. Veľa sme toho pofotili, natočili a keď sme sa dostali do údolia rieky začali sme sa aj blázniť. Prikladám asi najviac fotiek, pretože tam bolo nádherne. Ako v rozprávke.

V ústí račkovej doliny sme našli medvedie stopy a tak sme váhali či ísť ďalej alebo nie. Sojka sa jasné, že rozbehol no ja som bola asi najviac proti. Viem aká je to trasa a verím tomu, že v tomto ročnom období sa zdolať len tak ľahko nedá. A po druhé sme boli v TANAP-e v tom čase kedy sa tam ísť nemá a mastnú pokutu som nemala chuť platiť. Marek bol tiež za to aby sme sa aj pomaly vrátili, predsa len sa sa stmievalo a chlad bol v hore čoraz väčší. Cesta k Račkovým plesám bola na 4,30h a to sa naozaj na večer stihnúť v snehu nedalo. Vrátili sme sa mokrí na chatu a chalani nám pripravovali večeru. Filé a hranolkami sa mi zdá a cesnakový dressing. Dali sme si k tomu vínko biele, ružové...a už to šlo. S Paťou sme si dali twistera s pravidlom prehry a kopnutia Becherovky a tak sa roztočil tento večer. Pridala sa aj Kika a nakoniec aj Sojka. Takže alkohol sa lial ešte keď noc bola mladá =D po twisterovi šla na rad hra vadí nevadí a ja som vzala z balkónu vychladenú vodku. Pripravili sa štamprle, havana a mohlo sa začať. Ak sa mám priznať táto hra ma naozaj dostala na kolená. No mám pocit, že nie len mňa. Padli nejaké tie "imaginárne keby fajky" Paťa vs. Sojka no to tu rozoberať nebudem a dozvedeli sme sa asi najviac vecí jeden o druhom. Naozaj zaujímavá hra. Paťa skoro vyfajčila banán a Kika nás zaviedla do tajov svojej sexuality =D o tom čo ja...mala som okno =) Nedá mi nepripomenúť, že náš mýval- žabka miešala becherovku, víno, havanu a aj sambucu. Takže ráno chcem vidieť jej zdravotný stav. Až neskoro ráno sme šli spať s tým, že na ďalší deň od rána fičíme na Skalnaté pleso. A tak aj bolo.

4.4. 2008 Skalnaté pleso

Ráno sme ani nekúrili, len sa trošku napapali, teplo sa obliekli a nasadli do auta. Paťa sa cestou pár krát skoro pogrcala no bola statočná a vydržala až na parkovisko pri lanovke a tam skrášlila kúsok matky zeme. Chalani šli do bankomatu, Kika si dala rannú kávu a Paťa chrúmala kyslú uhorku. Pohľady lyžiarov okolo nás netreba asi ani komentovať. =)
Keď sme si nakoniec kúpili lístky,lanovkou sme sa vyviezli až hore. Mala som dosť strach, akože výšky a moje srdíčko sa nemajú moc v láske no len s malými problémami som to zvládla. Na Skalnatom plese snežilo a bola hmla, čiže sa moc ani neoplatilo pokračovať na náš vysnený Lomnický štít. Nakoniec sme aj tak nestihli poslednú lanovku a tak sme sa bláznili len vo výške 1751 m.n.m. Sojka sa vyskákal v 2,5 metrovom snehu jak malé šteňa cez svoje prvé vianoce no bol milý. Nechápali sme z neho všetci a smiali sa o dušu. Prepadávali sme sa v snehu a pozerali si aspoň slabý výhľad na mesto a zničené tatry. Po tom ako sme si dali čajík bol aj čas sa vrátiť späť dolu a ísť na obed. Každý jeden bol poriadne hladný a tak sme sa v Tatranskej Lomnici chceli niekde najesť. Nakniec sme našli reštiku Starej Mamy kde sme sa poriadne strápnili. Nielenže sme si pýtali od čašníkov toaletný papier, ale nikto okrem Kiky nedokázal zjesť svoj hlavný chod. Prišli sme jak najväčší geroji, že všetko zjeme, aký sme len hladní vlci no po polievke bol už každý K.O. Tak sme si teda dali zabaliť všetko jedlo a pobrali sa na chatu.

"Marek? My vlastne nemáme žiadne drevo a brikety..." napadlo ma, no riešenie som nevedela.

"Tam je kopa dreva." zadelil Sojka a Marek zvrtol auto ku kope tatranského dreva. Chceli ho naložiť do auta a ja som začala totálne nadávať, že toto si vážne nemôžeme dovoliť. Keď si Marek všimol, že je aj označené vrátili sme sa späť na cestu so smiechom aké by to bolo keby nás chytili policajti. 5 členná posádka slovákov v aute s českou ŠPZ s kradnutým drevom z TANAP-u. No zlééé. Došli sme na chatu bez dreva, bez brikiet a všade bola poriada zima. Marek a Sojka narúbali zopár kúskov nášho posledného dreva a keď som založila malý oheň začali do chaty nosiť veľké kusy čo očividne neboli naše.

"To odkiaľ máte?" čudovala sa Paťa a ja som len sledovala situáciu.

"Tu vedľa pri chatkách je toho dosť..." bola odpoveď už neviem či od Mareka alebo od Sojky no keď som videla jak si veselo chodia na nákupy k sesedným chatkám nevedela som či sa mám smiať alebo ako. Kradnuté drevo- pane Bože... No teplo urobilo dobré =)

Trochu sme sa pobalili ten večer, upratali čo najviac chatu a chalani vyniesli do dediny smeti z celého týždňa. Fuj, no humus...nechápem len to prečo sme si to všetko nechali na poslednú chvíľu. Brrr...fuj fuj fuj. Spať som šla pomerne skoro a tak ani neviem čo porábali ostatní dolu v chate...

5.4. 2008 Good bye High Tatras
Hektické ráno, upratovanie, balenie...a to všetko bolo snáď najmenej príjemné zo všetkého. Museli sme dať chatu do tip-top stavu a tak sme všetko vyleštili ešte viac ako bolo. Paťa sa nadrela s kúpeľňou a ja som drhla a čistila krb. Každý sme sa naupratovali až až no keď sme boli ready bol čas odovzdať kľúče chatárovi a naposledy sa nadýchať tatranského vzduchu. Šli sme ešte nabrať pár fľašiek minerálnej vody vyvierajúcej kúsok za chatou a potom už len odísť. Bolo to ako odchádzať niekam kam nikto nechce aj keď sme šli domov. Tie hory a voňavý vzduch každé ráno...to nebude tam kam sa chystáme. Čím sme boli ďalej od hôr tým sa horúčava stupňovala až bola cesta neznesiteľná. Naše auto sa dalo prirovnať konzerve tresiek hrejúcej sa na diaľnici. Uff. Pauza padla na odpočívadle kúsok od BA kde si Marek, Sojka a Paťa pochutnali na "vynikajúcej" držkovej polievke =)

Ponaťahovali sme sa a znovu sa nasáčkovali do autíčka.
Prichádzame do Bratislavy...samé autá, špina, hluk a nad mestom sa krúti smog...žiadne hory, žiadna vôňa mokrého ihličia. Nie, že by som nemala rada moje rodné mesto no tá zmena sa nedá opísať... Najprv sme vysadili Sojku a potom bol rad na mňa. Prišlo mi to až tak ľúto a ani sa mi nechcelo brať tašky z auta. To bol koniec. Proste end...

TRIP Račkova dolina 29.3-5.4.2008

2008-03-24T03:17:00.000-07:00

Pozerám si snehové správy a počasie aké nás bude sprevádzať v Tatrách... =) pekné... ani nie zima a verím tomu, že bude príjemne...

ATC Račkova dolina - Západné Tatry- 1000 m.n.m. čiže stredná poloha

Predpoveď počasia : sobota 29.3.2008- teploty cez deň sa budú pohybovať od -3°C do 7°C a v noci približne -2°C až -6°C . Vyhliadky na najbližšie dni sú -premenlivá veľká oblačnosť so snehovými prehánkami a snežením.

Sneh: 20 cm - nevyhovujúce podmienky na lyžovanie

Dnes 24.3.2008 je v doline nameraných presne -3,6°C

Pre tých, ktorí si chcú užiť menší luxus je 36km Thermal Park Bešeňová s cenami:

1 deň Economy balík- vonkajšie bazény - vstup 350,-sk

1 deň Business balík- vonkajšie, vnútorné bazény, whirpooly, atrium - vstup 530,-sk

1 deň VIP balík- Business+Komplex sáun a relaxačných bazénov, tepidárium, spa & wellness - vstup 690,-sk

Ceny platia od 1.4.2008

Na spríjemnenie večerov je neďaleko našej chaty horská chata Orešnica, ktorá ponúka:

Biliard...........................................................100sk/hod.

Rybolov........................................................500sk/pstruh+gastro príprava

Sauna+vírivka.............................................1200sk/hod

Paťa si priala výlet nad horáreň (dúfam, že tam nejak trafíme) a tak ju sem asi vezmem... =)

Z toho malého útesíku je nádherný výhľad na Západné Tatry- teraz neviem presne ako sa nazývajú, ale na chate je dosť máp a turistických ciest čiže by sme sa s pomocou pekného počasia dostali možno aj na Račkove plesá čo je asi tak 9 hodinová túra tam aj spať... =) bože ako sa ja len tešííím...nádherné okolie, skvelá chata...ticho...a kľud.

Black Birds

2008-03-18T07:30:00.000-07:00

Dnes ráno keď som šla do školy sedel rozospatý drozd na zelenom forde. Aké milé... to bol pohľad, ktorý bol asi najkrajší po ceste do školy. Aspoň niečo keď už sa mi tam vôbec nechcelo. Zajtra posledný deň a máme prázdniny. Konečne. Znovu pár rozlúčkových písomiek a mne sa vôbec nechce učiť. Teraz dám šlofíka po obede...nejaký ten kúpeľ a potom sa na to vrhnem. Už nech je koniec mesiaca...normálne to vo mne vrie jak sa teším na tú chatu. Juchúúúú...

Teraz mam trošku dobrú náladu a hlavne asi kôli tomu, že mám na víkend robotku a budú dukáty do Tatier.

A ešte k tým drozdom...milujem ich spev. Keď už prichádza jar a podvečer krásne vyspevujú skryté v korunách stromov. Na to, že bývam v meste tak aspoň pár druhov vtákov mám okolo domu. A vrany...úúú tie sú moje najobľúbenejšie...tak nádherný vták. Síce so "spevom" by to nemali preháňať aj to má svoje čaro. Vrana- to je taký symbol chladu a zimy...aspoň ja to tak pociťujem. Lietajú zo stromu na strom...občas posedia na pouličnej lampe a potichu padá sneh. V zime sa mi asi naozaj najviac páčia ony...

Takže skladám malú úctu týmto krásnym zvieratám...

Dezolát

2008-03-16T05:51:00.000-07:00

S pomalým príchodom jari...a všetkého toho neviem či sa mám tešiť alebo ako. Zase sa mi vracajú nerozhodné a utlmené pocity...a neviem sama čo s tým mám robiť. Možno je to momentálnym počasím a tým že som včera dávala double metaxu...no ? je čo to naozaj je.

Najradšej by som si tento rok odmaturovala a skončila s tou ubíjajúcou strednou školou a vypadla. Niekam dosť ďaleko. Niekam kde by sa možno moje myšlienky úplne usporiadali a môj život by mal presne stanovené cieľe a silu ísť za nimi. Teraz sa cítim ako len malé pierko cestujúce si ponad petržalské šedé chodníky. Serie ma aj to, že som jednoducho strašne viazaná na prostredie okolo mňa- musím tu bývať musím tu žiť...aspoň kým neskončí stredná...to je to...ešte rok a pol kým môžem sama niečo so sebou robiť.

Byť zviazaný vo vlastnom svete je ešte hošie ako byť zviazaný v tom vonku... Dúfam v to, že týždeň v horách, týždeň relaxu s fayn ľudmi mi samo o sebe prečistí myseľ...proste neuveriteľne sa teším na to ako bude fayn...sedieť si na teraske zabalená v deke s naj kamošmi a popíjať varené víno. Hádam všetko vyjde ako má.

Pustíme si starý gramofon,

budeme mít světy ,který nás zajímají....

Pre Tatrancov...

2008-03-11T12:25:00.000-07:00

11.3.2008
Akurát som u môjho chlapčiska, ktorý si tu drtí na gitarke a ja som si konečne trochu zmenila blog z tej oči ťahajúcej zelenej. Zajtra máme zase voľno kôli maturite tak celkom fayn týždeň. Skoro žiadne učenie a čo je najlepšie už asi mesiac som nemala francúzštinu.
Dnes bol v celku obyčajný deň...do obeda som sedela za PC, uvarila som si rajčinovú polievku a potom bola s mojim maturantom. Síce som s ním doteraz. =)
Nedávno sme boli v kine na Václavovi a musím povedať že to bol super zážitok. Veľmi pekný film a aj dobré obsadenie hercov. Celkovo bolo ten večer fayn. Keby som tak mala zhrnúť ale viac dní v škole dalo mne, Lenke a Pati dosť zabrať prehováranie ľudí aby šli s nami na chatu do tých Tatier. Socky...každý sa na to vyebal...Grrr...Zatiaľ sme piati no to je že fest málo...No weey telefonát práve vhod. Práve mi bola potvrdená objednávka zo Serede. Paráda...

12.3.2008

Dnes sa deň začal celkom v pohode. Ráno som šla na Hl.námestie- že stretnutie triedy, ale chýbalo aj tak pár individuí a tak sa to rýchlo rozpustilo. Po kávičke v Roland Café kam nás "pozvala" Kika som šla upršanou Bratislavou domov. Strašné počasie...no brrr... Ále čo je dobrá vec , že na chatu nás je u celkom hojný počet. Tak som aj celkom happy a vyrovnaná a tak by som mala začať nejaké dukáty zháňať. Takže malá prezentácia ľudí, ktorí idú s nami na chatu.

Tak toto je LENKA - moja "sestra"...no nech sa páči...PRAHA metro... =D jupííí

A toto je naša Kika.... " KeĎ BuDeM vEľKá ChcEm ByŤ aKo KiKa" =D

Mýval Paprícia klasika, že v škole sa len spí...

Samko- Sobík zástupca zo Serede...

Toto je Marek...milej, hodnej, hodí se do bytu, má rád děti...a jeho tajným snom je naháňať vysokú zver v Slovenských horách. Ak máte záujem na adopciu volajte 158. =D

SOJKA

A samozrejme, žeeeee JA....ha ha haaaa...=)

To Vám teda poviem veľmi zvláštny mix ľudí, no verím že bude fayn... Ešte pár základných informácií pre tých čo pôjdu.

žiadne drogy!!!

žiaden bordel!!!

žiadne porno...no dobre porno môže byť...JOKE

žiadne návrhy- ideme ako PARIA ne jako nejaký nemecký spolok gruppen sexu jasné?

s alkoholom primerane- každý vieme odhadnúť koľko naša telesná schránka zvládze...

oheň- krb- kachle...zverujem pod Mareka...ide naozaj o vážnu vec...aby sa nikomu nič nestalo...nechceme si pokaziť výlet...

na chate začne program- Príroda- takže žiadne špaky okolo chaty...žiaden neporiadok...o smeti sa budeme starať spolu oukej?

čo sa týka bezpečnosti, každý zodpovedá sám za seba- uvedomte si, že najbližšia nemocnica je 50km v Poprade a veľa nočných triezvych vodičov nemáme...=D

za deviate- užite si krásne hory a verte že na Vás čaká neopakovateľný zážitok...

Výlet sa uskutoční vďaka hlavným reklamným partnerom -MERCEDES, PLAYBOY,T-MOBILE, mediálnych partnerov PRIVATE GOLD, REDTUBE, FUN RADIO a ostatných sponzorov FERNET STOCK, GAS FAMILIA, DANONE, RAJO... =D

Záverečné skúšky FOTO´S

2008-03-01T09:06:00.001-08:00

žééé, Jeanette Mc´Coy, Anne Bonney & Jimmy Pea

Jimmy Pea

skoro all gruppa

aj na palube treba LOVE

dekorácie na bare

Kto má záujem o všetky fotky stačí sa ozvať...

Záverečné skúšky dopadli fayn a sme vyučený v odbore čašník/ servírka...wéééééy...

Bratislava 2005

2008-03-01T07:46:00.000-08:00

Po nájdení diskety z roku 0 kam som si zapisovala hlúpe zážitky "z detstva" som sa rozhodla jeden sem aj rovno šupnúť...je z roku 2005 čo bolo naozaj veľmi dávno. =)

Takže nech sa páči...čitatelia.

11.november 2005 – Kultúrny večer v uliciach Bratislavy

Sedela som si len tak doma a dojedla pirôžtek. Pomyslela som si, že by bolo fayn sa rozbiť najmä s Lenkou a tak som jej zavolala. Do chvíle sme sa dohodli a o 17.30 sme sa už stretli pred mojim domom.
„No nazdár!“ zakričala Lenka opretá o kapotu jedeného auta.
„Ahoooj...“ prišla som k nej a objali sme sa.
„Jáj Jarka sme spolu neboli 4 dni a mrte si mi chýbala, zapálime si?“ navrhla Lenka a dokonalým ťahom vytiahla balík Malrboriek, ktoré sa na mňa usmiali. =)
„Ne, dík nemám chuť.“ Povedala som jej no ona neváhala a zapálila si.
Boli sme už pri železničnej stanici (v 5ržalke) a čakali na nejaký bus.
„Chcelo by to dáku tráfku, ale Peťo nič nemá.“ Poznamenala som a v tom mi volal Erik či sa nechceme ísť s ním a aj s Baldom naštoziť. Tak jasné, že sme šli. Sedeli sme v 80-tke a Lenka mi vyprávala aké mala problémy doma s mamou čo došiel Rudie (jej chlapec) a mne to pripadalo strašne nespravodlivé... celkovo z pohľadu našich rodičov- oni vôbec nechápu ako to je...ako by to vlastne malo byť.
„Nechápem načo do toho ťahala to tehotenstvo!“
Ja som nad tým len pokrútila hlavou a povedala jej moju „príhodu“ zo Sľažian keď sa ma ani Natálka nezastala a rozprávali o mne ako o...no nehajme to tak.
Lenka bola v nemom úžase, že jediný človek, ktorý ma vždy pred tými rečami držal bola ona a teraz sa ma ani nezastala.
„Jáj, my sme fakt sestry- ešte máme aj rovnaké problémy. Ja mám popiče za Rudieho a ty počúvaš choré reči za to, že sa lúbiš jednému kamarátovi. Jak keby si za to mohla.“
„No, ale chápeš, ja ich ani nezmotávam- šak mám Matúša...ale ja to jebem.“
Ukončili sme našu debatu a keď sme už došli na hlavnú stanicu bolo už šesť hodín. Čakal nás tam Erik s Baldom a z ich jemne spomalených reflexov a nemého úsmevu sme usúdili, že si už aj dačo dali. Zvítali sme sa s nimi- no s Baldom ani ne, bo sme ho ani nepoznali.
„Pôjdeme na hrad?“ navrhol Erik a ten nápad nebol zas tak zlý. Bol priam dokonalý. V autobuse sme sa mrte ujebávali a chalanom sme robili strašné haluze.
Odviezli sme sa 93-kou na Zochovu a odtiaľ sme šli pešo. Keď sme už boli hore a pozrela som sa smerom na hrad pocítila som strašne dobrý pocit. Chalani našli fľašku a Erik hneď naložil do kotla dosť dobrú tráfku. Lenka si dala prvý prásk a potom ja. Po nás chalani a takto sa zopáklo ešte pár pekných kôl.
„No ja som ešte nemala taký riadny prásk.“ Zadrela som „smutne“ a Erik ma prehovoril aby som si dala jeho bongo, že on mal aj tak viac. Tak som ho stiahla a rozkašlala sa.
„Tak tento bol riadny?“ zasmial sa Erik a Lenka sa uistila či som v poho.
„Ech...(kuci-kuc)... no tento bol dobrý.“ Povedala som opretá o múrik a vykašliavala si pľúca. Otočila som sa a naskytol sa mi nevídaný pohľad na moje rodné mesto. Malé svetielka pouličného osvetlenia vytvárali krásny obraz priam Monetovho obrazu. Tlmený zvuk aút bol len ledva počuť do našich výšok a mesiac sa pohupkával na tmavomodrej oblohe posiatej len pár hviezdami. Proste zelená paráda.
Otočila som sa späť k makakovej smotánke, ktorá mi robila spoločnosť už peknú hodinku a usmiala sa.
„Heh...“ zadrel Baldo s nepríčetným pohľadom a striasol sa.
„Vy aké máte z tohto všetkého pocity? Že sme na Bratislavskom hrade skúrený a proste sme tu takto spolu.“ opýtala som sa ich.
„Čooo, Jarka ja som mrte v piči.“ Povedala Lenka a vyskočila si na múrik.
Erik si začal vypiskovať hudbu z Kill Billa a Baldo sa k nemu snažil pridať- no bezúspešne. Lenka do tej tajomnej atmosféry začala neskôr spievať-
„Klamár, klamár tak si skús, ako chutí Rh+...“ a usmievala sa nad bezchybnou piesňou nášho mládí.
„Ty tela to je komár a ne klamár.“ Zrušila som ju a všetci sme na tom začali brutálne kosiť.
„Že klamár!!!“ zarehotal sa Erik.
„Čooo...“ zadrela Lenka a aj ona spustila strašný újeb.
Baldo podvihol ramenami a poobzeral sa nechápavo okolo seba. Nasledovalo plno nezmyselných tém a tak sme si s najväčšou chuťou zapálili cigu. Začala som sa hrať na moderátorku a mávala s imaginárnym mikrofónom okolo úst Lenky a Balda.
„Ty buzerant.“ Poznamenal Erik len tak drzo v mojom prejave a tak som sa ako správny moderátor vynašla a začala nový rozhovor.
„Ako sa cítite v dnešnej dobe ako homosexuál?“
„Ja...ehm...čooo...“
„No nám to v žiadnom prípade nevadí a pravdaže sa nám môžete zdôveriť čo vás trápi.“ Nakladala som mu a on bol úplne mimo.
„Jarka ty si strašne nebezpečná s tou cigou.“ Zasmiala sa Lenka a uhla sa môjmu „mikrofónovému návalu“ k jej ústam.
„Čooo, nejsom.“
„Ale áno si, normálne sa ťa bojím keď akože s mikrofónom mávaš pri našich hlavách.“
„To fakt???“ Nechápala som a pozrela sa na Balda. On len uhol pohľadom čím im to doklepol.
„Nééé, ja mám úplnú kontrolu nad tou cigou.“
„No ale len keď ju zahodíš.“ Zadrela Lenka a my sme sa začali smiať.
Potom vytiahla z ruksaku horalku a siestu čím sa začala obrovská hostina v štýle ľudoopov keď ulovia Mamuta. Bola proste sranda a ja som nevedela pochopiť ako som sa len zo 4-roch práskov ešte k tomu zo suchého mohla tak skúriť.
„Ty vole Lenka, keby sme si dali vodné tak som tu asi ani neni...“
„Tomu kúr.“ Zasmiala sa a vložila si ruky do vačkov svojej „homeless-áckej“ bundy. Ja som si vysadla na múrik a vedľa mňa si sadol Erik v podaní kráľa aj so svojim kožuchom.
„Lenka urob dáke zviera.“
„A čo som ti ja dáky gašpar?“ povedala akože urazene.
„Tancuj štetka!“ zasmiala som sa a ona hneď na to urobila pár super tanečných kreácií.
Baldo s Erikom nechápali a smiali sa i keď očividne nepochopili pointu tej vety. Stáva sa. Robili sme haluze a nebolo chvíle keď sme boli vážny.
„Je mi zima.“ Povedala Lenka keď jej vyprchalo 0,0001% látky zvanej THC.
„Pome niekam na pivo.“ Navrhla som a chalani sa nezatvárili moc nadšene.
„Nemáme keše, to je na piču.“
„Ty si debil, šak vás pozývame.“ Povedala som a pozrela sa na Lenku. Tá pohľadom a malým úsmevom súhlasila tak sme sa pobrali smerom k Novému mostu.
Zbeh popri nábreží mora vo Francúzskom mestečku, vôňa vína a špagiet ma dostali do filmu plného náhodných stretnutí a zrazu „Strih!“ pauza a ticho.
Na schodoch keď sme boli opäť v Bratislave sme si s Lenkou vymysleli náš pozdrav a opakovali sme ho až kým nás neboleli hánky. Stáli sme pod Novým mostom a chalani spomalili.
„No pome! Hádam tu nechcete byť celý večer a mrznúť.“ Popohnala ich Lenka a všetci sme sa vybrali do Camelu. Je to jediný pajzlík kam sme sa odvážili ísť nakúrený.
„Čo to bude?“ spýtal sa čašník hneď po tom ako sme si sadli. Po dlhom váhaní čo bolo momentálne dosť ťažké sme si vypýtali 4 veľké pivá. Bolo mi hneď jasné, že donesie Bažanta a z toho mi trošku klesla nálada.
„Ty si tela!“ zhúkla Lenka.
„Prečo?“ opýtal sa Erik.
„Ona je taká fajnovka. Pije len plnotučné mlieko a keď pivo tak len Pilsner alebo Kozel, ne?“ povedala Lenka s pohľadom ako keby ma mala prečítanú- čo aj má. =) odpila si a zadrela... „Ale Kozel je Kozel.“
„Dajte dáky vtip typu išla srnka odbočila.“ Navrhla som a Baldo sa začal nepríčetne smiať bez dýchania.
Ha-ha-ha... a takto to s nami šlo dolu vodou.
„Alebo poznáte tento??? Babka ide po púšti a prepadne ju potápač.“ Zadrela Lenka a ja som sa začala strášne smiať. Normálne by to so mnou netrhlo, ale keď som si to predstavila...bolo to so mnou zlé. Ale v dobrom. Takto sme si hovorili „vtipy“ asi 10 minút a potom som si strčila nenápadne prst do piva a začala hladiť kraj pohára. Keď to začalo vydávať tie správne zvuky pozrela som sa na prísediacich ako na to zareagovali.
„Počujete to? Taký zvuk... počujete ho?“ pýtal sa zmätený Baldo. Bol strašne zlatý keď sa pozeral na iných hostí či to nerobia oni.
V Cameli bola proste radosť rozvíjať naše stavy z trávy. Bolo však načase aj vypadnúť a tak sme zaplatili účet. Každý z nás na 100% zaregistroval pohľady hostí pri odchode, ale šak stáva sa.
Naše kroky a pohyby smerovali cez Michalskú až na obchodnú ulicu. Malá cik pauza v našom „obľúbenom“ fastfoode MC Donald´s nás posilnila a popri vysvietených podnikoch sme sa v tme zakrádali popri Medickej záhrade. Tá už mne a Lenke nepripadala adrenalínová lebo sme tam už pár protizákonných vstupov v nočných hodinách mali za sebou a hlavou mi blysol nápad.

-Ondrejský Cintorín-

A tak sa začala ďalšia etapa nášho výletu s názvom Kultúrny večer v uliciach Bratislavy.
„Erik podrž mi bundu, inak sa neprepchám...počkaj...au...tu máš aj opasok. S ním sa neprestrčím.“ Vopchala som tie veci Erikovi do rúk a pchala sa cez medzeru v plote na druhú stranu.
„Baldo na...“ podala aj Lenka svoju obrovskú zimnú bundu nechápavému chlapcovi a prestrčila sa. Bolo to pokojné, ulice prázdne, začínajúca noc a my sme na pozemku dávno zavretého cintorína. No nie je to „krása“?
Zrazu nás len osvietilo diaľkové svetlo policajného auta a krik policajtov nás dostal do pomykova. Erik a Baldo na druhej strane plota a my tu! Policajti! Naše veci majú oni!
„Erik počkáme sa na druhej strane. Vypadnite aj vy!“ zakričala som a s Lenkou sme začali bežať čo nám nohy vládali cez východozápadnú stranu cintorína. Hrobky a kríže sa nám mihali pred očami v tieňoch pouličných lámp a ja som sa nakoniec otočila. Nevidela som nič len čiernu tmu.
„Lenka?!“
Zrazu som ju videla pribehnúť z tmy a museli sme preliezť znovu plot. Tak sme do neho vrazili, že som si necítila ramená a hruď. Otriasli sme sa a pred nami sa črtala policajná stanica.
„Kurva!“ zvreskla Lenka.
„Ty kokot!“
Začali sme teda bežať až k ceste, ktorá smerovala na AS Mlynské Nivy a na konci betónového plotu cintorína sme zabočili doprava.
„Ty kokot!“
„Ty kokot!“
Striedali sme sa s Lenkou a túto frázu sme od strachu a stresu zopakovali aspoň 20 krát. Zabočili sme teda a schovali sa za najbližšie auto.
„Kokooot my sme zdrhli fízlom!“ povedala nadšene Lenka.
„Tomu kúr...po piči.“ Zadrela som celá mimo. Capli sme si náš pozdrav a usmiali sa.
„To keď povypráviame chalanom...“
„heheh...a celým Jánom.“ Zasmiala som sa...
Po gratuláciách z nášho výkonu sme museli zavolať chalanom, ktorí boli mrte mimo a nakoniec sme sa my museli vracať na miesto činu. Oni len ticho stáli s vymletým pohľadom až mi bolo ľúto toho, že tam ostali.
„Čo sa stalo?“
„Máte šťastie baby, že vás nechytili tí kukláči.“ Zadrel Erik, ktorý sa z toho celého spamätával. Baldo len ticho prikývol.
„Jaký kukláči???“ vykríkla Lenka.
„Hneď jak ste proste prešli cez ten plot a zakričali tí fízli zastala dodávka a vybehli za vami kukláči.“ Povedal Baldo.
„Tí fízli sa pýtali, že čo ste zač, oni si mysleli, že ste nejaký díleri, alebo čo.“ Dodal Erik.
„Si robíš piču!“ neverila som.
„No jasné...“ vydýchol si Erik „... nám zobrali a opísali si občianske a pýtali si aj vaše doklady.“
„Ja ich mám, ale u seba.“ Povedala som naivne a Erik ma len opravil, že ich mám bunde, ktorú mal celý čas on.
„A čo ste im povedali?“
„No, že ste sa šli vyčúrať.“
Ja som sa trošku zasmiala a poďakovala som sa im, že nás kryli.
„Ty kokot my máme jaké šťastie...prepáčte chalani.“ Povedala Lenka, ale než sme sa všetci stihli spamätať z rohu sa pomaly vynárali črty dosť známeho auta s nápisom MESTSKÁ POLÍCIA.
„Nééé, toto né.“ Povedala som s pohľadom strateného psa a všetci sa otočili aby videli to čo ja.
Mne a Lenke sa podlomili kolená a všetci sme zarazene stáli bez pohybu na kraji cesty.
„Dobrý večer dámy. Čo vás to napadlo utekať pred policajtmi?“
My sme ostali ticho stáť a nezmohli sme sa ani na slovo, mne sa dostavili strašné suchoty a chcelo sa mi bezdôvodne smiať...vtedy som len ťažko utláčala dojazd THC. Po chvíľke si vypýtali občianske a my sme váhali či ich máme dať. Jak také dve teľce. Keď Lenka siahla hlbšie do peňaženky aj ja som vytiahla moju kartičku identity. Stála som hneď pri okienku a zrazu som len počula Erikov šepot...
„Mary-Jane...“
Hneď trhlo mňa aj Lenku. Pohľad nám padol na moju nášivku pripnutú zicherkami na nohaviciach s logom I LOVE YOU MARY-JANE a ja som sa otočila chrbtom k autu. Triasla som sa jak malá no nakoniec to prebehlo v pohode.
„A čo ste tam mimochodom chceli robiť?“
„My sme... my sme...“
„chceli ísť sa vycikať.“ Vykoktali sme sa napokon obe spoločne a on len na nás prezieravo pozrel.
„No keby vás tam chytili tí kukláči tak by ste sa aj posrali.“ Dodal, dal nám pár rád do života a odišli.
„Ty kokot...“ šeplo sa do ticha.
Nakoniec nás chalani odprevadili na Kollárko a v 80-tke sme sa haluzili až cestou domov...Marihuanna je raz taká. Buď taká, alebo onaká...alebo len proste iná...

Pečieme s Jeanny =D

2008-02-16T07:07:00.000-08:00

Akurát som dopiekla dva podľa mňa dosť chutné koláčiky. Sú síce jednoduché, ale no čo by som nerobila keď nemám "nič" na práci. Mala by som sa skôr učiť na skúšky pretože neviem asi tak nič, no radšej sa zdržiavam pri kuchynskej linke a vymýšľam hocičo len aby som mala výhovorku na to prečo práve nesedím nad knihami.

A tak sem napíšem ten malý polovymyslený receptík pre prípad, že by sa niekto nudil, alebo aby som ho ja nezabudla... =)

Suroviny: 2 hrnčeky polohrubej múky

0,5 hrnčeka kryštálového cukru

2 PL kakaa

1 kypriaci prášok

nasekaná čokoláda a oriešky podľa gusta

1 hrnček mlieka

1 dcl oleja

1 vanilkový cukor

1 vajce

Najprv zmiešame múku, cukor, kakao, kypriaci prášok, čokoládu a orechy spolu v jednej miske. Dobre premiešame. V druhej miske spojíme mlieko, olej, vanilkový cukor a vajce a prešľaháme. Stačí vidličkou alebo tou smiešnou vecou- šľahacou metlou. Potom zmiešame suchú zmes s mokrou a premiešame. Vlejeme cesto do maslom vymastenej a múkou vysypanej formy na pečenie- no nie moc vysoko- tak do jednej polovice. Pečieme vo vyhriatej rúre na 180-tke cca 25-30min.

Keď je koláčik hotový vyberieme ho, dáme na väčší tanier a ozdobíme. Každý asi ako chce no ja som jeden preliala javorovým sirupom a obsypala nastrúhanou čokoládou a mletými orechmi a druhý zaliala uvarenou čokoládou s trstinovým cukrom a presypala znovu orieškami. =)

***

takže tak...bežím si ja zase naložiť...tak see ya na odtučňovacej kúre my lovers... =)

Dotyk

2008-02-15T12:33:00.000-08:00

Mám pocit, že veľmi malá skupina ľudí si uvedomuje aké sú pre nás dôležité zvieratá...

To ako s nimi treba cítiť...žiť a milovať. Veď je to nevinné stvorenie, ktoré tu nie je len pre to aby uspokojilo niekoho životnú potrebu sa najesť alebo sa obliecť... =(

Zviera nie je vec...ani len to jedlo.

Nepíšem to teraz ako vegetariánka. Píšem to len ako človek, ktorý má vybudovaný iný vzťah k zvieratám. Chcem len povedať môj názor čo pre mňa znamená dotyk...dotyk od niečoho čo Ti slovo nepovie...len Ti dá pocítiť čo chce...

Milovala som časy keď som sedávala v konskej stajni v sene a čistila unavené nohy koňa. Nebála som sa...sedela som pri jeho nohách a objímala ich...postavila som sa a ľahla si na to horúce telo... Bolo to tak krásne...zviera totiž cíti keď mu niekto chce ublížiť...a naopak cíti aj to keď sa mu človek poddá a váži si ho. Tá vôňa konského tela a veľké úprimné oči. Nedá sa to porovnať s ničím...pri jazde nestačí "dupnúť na plyn" nie je to kus železa... vie kedy sa bojíš...vie kedy si si istý... musíš ho viesť, dať mu pocit bezpečia a aj voľnosť. Vtedy nie je kôň a jazdec. Vtedy je to neoddeliteľná dvojica... Je to let nad niečím veľkým...vtedy je svet len váš...a počuť len dupot kopýt... Zvieratá sú o niečom inom...len každý to v sebe musí nájsť...

Myslím si že nie je nič krajšie keď si ťa samo vyhľadá a poprosí o kontakt...keď sa pritúli chlpaté šteňa...keď si mača spraví v Tvojom lone peliešok...

Pretože dotyk zvieraťa stelesňuje ešte stále nepoznané teplo. Je to láska, ktorú nevinné stvorenie nevie dať inak najavo. Mnohí si to neuvedomujú, ale prichádzajú tým o spoznanie niečoho čo dodáva životu radosť...

No toľko ľudí ubližuje zvieratám...toľko ľudí si neváži čo nám príroda dáva...ničíme si pod nohami vlastný svet...to čo je na tom všetkom to najkrajšie...život...

Na dobrú noc...

2008-02-15T04:08:00.000-08:00

Keď neviem zaspať,

stojím tu na prahu,

s úsmevom pozerám

na nočnú oblohu.

Hviezdy tam potichu,

smutne sa túlajú,

teplý si pelech

aj ony hľadajú.

Hodiny polnoc už dávno odblili,

keď malé vrabčiatka sa k sebe túlili.

Už je čas snívať, zavri si očká,

veď každé dieťa rána sa dočká.

Pyžamko žmolím si,

pomaly zaspávam

a sladkým sníčkom

sa ľahko oddávam.

Vysoké Tatry

2008-01-25T14:19:00.000-08:00

Dlho som nemala čas sem niečo pridať a to hlavne z dôvodu, že sa uzatvárali známky, fakt som nevládala,doma to nebolo ľahké a podobné nepodstatné záležitosti, ktoré mi uberali môj už teraz drahocenný čas.

Blížia sa nám záverečné skúšky, väčšina z nás tomu obetuváva svoj free time, ktorý by som ja osobne trávila radšej niekde inde ako v Storme na "porade". Jako bolo to fayn stretnutie celej našej skupiny, pivká sa pili, zábava bola...len chcelo by to niečo chill out-ové a nie pracovné. Ale k tomu sa asi dostaneme asi až keď budeme držať v ruke výučný list. Nech už je to za nami.

Keďže tento príspevok je celý miš maš chcela by som istým osobám pripomenúť, že sa pomaly ale iste blíži k 29.marcu a to je práve dátum odchodu na chatu do Vysokých Tatier. Rada by som teda vedela kto ma seriózny záujem tam ísť lebo nieje to najľahšie vybavovať tak lacnú chatu v takej lukratívnej oblasti =)

Ako nič v zlom, ale keď si predstavím čerstvý horský chladný vzduch , praskajúce drevo v krbe, vôňu vareného vínka a hlavne atmosféru, ktorá by tam vládla...proste si oddýchnuť od uponáhľaného života... vypnúť a relaxovať... * J´ADORE*
Nebuďte lamy a pome tam...na 99,9% rátam s Papríciou, Jimmym P-é, Lenkou- maj sista, Qwašákom- Šťjuwikom a mojím chlapčiskom Maťkom- lenže keďže on je vzorný žiak- a hlavne maturant nevieme či si bude môcť dovoliť týždeň out zo školy...to musíme ešte domyslieť. Jako bola by som happy keby sa to podarilo mojmu obľúbencovi Matroshovi, lenže ten má zase kôli svojej hudobnej kariére plno finančných strát...takže neviem...privítala by som aj TakyDana- študáka z Prague alebo aj Drgyho...takže kto sa neozve prichádza o veľa.

Veľa známych mien tu padlo na večer takže sa nebojte jak Qwašák, že kôpka neznámych ľudí...samé staré známe tváre...dokonca niektoré aj moc komerčné ( Jimmy P-é)...ale nebudeme to rozmazávať. =D

Prajem Vám dobrú noc nech vás blšky štípu celú noc...

Vysoké Tatry 29.3.2008-5.4.2008

Ak by niekto chcel vedieť presnú polohu kde sa chata nachádza nech si dá na nete vyhľadávať v mapách (napr. http://www.mapy.zoznam.sk/) Žilinský kraj- a doklikajte sa až k Liptovskému Mikulášu- od neho napravo dedinka Liptovský Hrádok a nad ním je Pribylina. Od nej vedie cesta do campu- na mape je aj obrázok ako keby indiánskeho stanu- a tam to je. =)Príjemné hľadanie na mape...

Toto sú Račkove Plesá. Je to taká jemná túra ponad chatu, ale keď sa dostanete na SVK-PL hranice je to niečo nádherné...

Cesta od chaty až na hranice a zase späť trvá necelých 10 hodín =) ale zážitok jak...

* * *

ASHTRAY GIRL

2008-01-04T16:56:00.000-08:00

Niektoré scény z tohto života mi pripadajú naozaj ako z krstného otca. Tí, ktorí vedia vedia- tí čo nie buďte radi, že žijete v sladkej nevedomosti o tom ako to všade chodí. Deň za dňom sa sklamávam v tomto svete až mi je niekedy do plaču. Vyťahovať všetko...na to by mi nestačili tieto riadky. Ale dosť bolí vidieť niekoho na kom mi záleží trpieť. To je asi najväčšia bolesť. Niekedy nieje najlepšie byť všade kde sa niečo deje a malé veci sú zrazu také veľké až sa nedajú ovplyvniť. Nevyhrá to ten čo to rieši a dumá nad tým denno denne, ale zároveň príde o veľa keď to hodí za hlavu...na dlho...

Nechem tu rozoberať niekoho komu by to možno nebolo príjemné---skôr chcem poďakovať jednému človeku...Keď som ja bola na dne...a môj život už nemal žiadne slnko, žiaden dôvod tu ostávať a trápiť sa pomohol mi on. Boli tu priatelia...vedeli poradiť a aj mi pripomenúť moje chyby čo ani nemuseli lebo dodnes na ne myslím a mohla by som všetko na svete spraviť nikdy ich neodčiním. Ľudia sa však menia- to áno, ale niekto im musí v tom pomôcť. Ja som na to sama nebola...ďakujem Ti za to že si bol stále so mnou...v tom najhoršom keď som nevládala a krv mi stekala po mojich rukách...Keď som už zanedbala všetko čo moje telo potrebovalo, ako zo sna si naozaj prišiel...To stretnutie pri Chorvátskom ramene nezabudnem do konca života. Ešte ma pálili rany z predošlej noci a Ty si ma neodvrhol...chytil si mi ruku a tvoje oči mi len povedali, že už sa nemusím báť...že vždy budeš nado mnou držať ochrannú ruku, vždy budeš pri mne keď budem potrebovať a dáš mi to čo ja som nemohla dať Tebe.

Dal si mi lásku, ktorú som nechcela veľmi dlhú dobu prijať lebo tá moja patrila po dlhú dobu inej osobe...Teraz Ti chcem veľmi poďakovať...že si to so mnou vydržal...vydržal moje chyby (ktoré neboli nikdy typu že stáva sa), vydržal si časy keď som Ti nemohla dať všetku moju lásku a doma plakávala nad mojimi rozrezanými rukami a stále v tom pokračovala lebo iné východisko pre mňa nebolo...vracala som si všetko to zlé čo som spôsobila aj jemu aj Tebe...

Všetko toto píšem pre Teba Maťko...viem, že to všetko čo si pre mňa spravil Ti asi nikdy nevrátim...zmenil si ma...zmenil si moje návyky...aj zlozvyky...aj všetko...MŇA...môj život.

Je to skoro už 8 mesiacov a ja si môžem povedať...áno som z toho skoro vonku. Spomienok sa nezbavím...nevyhnem sa ani osobám z mojej minulosti...jednoducho žijú so mnou a denne ich budem stretávať. O to je ťažšie na to všetko zabudnúť. Všetko to zanechalo v mojom srdci veľmi dlhú ranu a tá tam bude stále. Ďakujem Ti však za to, že všetko je s Tebou o niečo ľahšie. Že s Tvojím objatím sa dá aj "dlhá zima prečkať"...

Za veľa Ti naozaj vďačím...a som šťastná, že sme spolu...

Maťko...chcem aby si sa o mňa nebál...ak sa niečo stať má - tak sa stane, veď svet sa točí...a točiť sa neprestane... *IN LOVE*

Le sorbe est pompon des rues

2008-01-03T15:36:00.000-08:00

Je niekedy až zvláštne ako môže pesnička rozveseliť alebo aj rozplakať...niektoré naozaj hrajú na city...alebo pripomínajú veci, na ktoré by som najradšej nemyslela.

Rada si však spomínam na to keď som mala asi 12 rokov a jar sa spájala s letom. Keď chodníky na večer schladli a teplý voňavý vánok vial cez sídlisko. Bývala som vtedy na tichej ulici, na ktorej pred každým vchodom boli malé záhradky. Záhradky plné tulipánov, jahôd a potulujúcich sa mačiek. Pred lavičkami stáli jarabiny a malé červené guľôčky sa strácali v zelenej tráve. Hviezdy na oblohe a vôňa, ktorú som naozaj cítila len jedno leto odvtedy. Bolo to moje detstvo. V noci som vyšla na balkón a užívala si túto nočnú krásu, vône a utápala sa v mojich predstavách o tom ako sa prvý krát zaľúbim. Upadnem znovu do toho sna a budem v noci sedieť na tých opustených lavičkách pred bránou.

...holky jako ty pláčou jen po tmě...

2007-12-30T13:03:00.000-08:00

Každej chce mít svý akvárko

každej chde mít vlastní balkon

z tvých přání jsou jako vždycky zdechliny

život je legrační

někdy se to potká

tvůj syn je výtečný

chce být mažoretka

tancuje po bytě

našel tě na kazetě

jak stojíš u tyče

tak co po něm chceš?

třeba tě nezastřelí

vždyť holky jako ty pláčou jen po tmě...

Táto pesnička- no paráda len som ju včera márne hľadala v "džúbokse" u Kozla. Bolo fayn...taký predsilvestrovský večer- pripravenie bruška na príjem alkoholu sme začali u mňa doma s troškou červeného vínka a skončili na pivku. Dobre padlo. =)

Len vážne neviem aké to bude zajtra- 31.12.2007...prvý ozajsný Silvester v BA (nerátam tie keď som mala 11 rokov a sedela doma- a nerátam ani tie keď som 11 nemala a nesedela doma)...

Tento bude úplne iný...budem prvý krát v centre mesta s Maťkom a plno super ľudmi. Dúúúfam strašne moc klepkám na stôl, ale vážne verím tomu, že to nedopadne ako minulý rok a aspoň zajtra budem v liehu aspoň pár hodín. Chcem mať vlastné akvárko...aj balkón- Maťko balkón... =) nebudem tu jasné, že vyťahovať ako sa na svoju 19-stku opil a ozdobil náš a aj ďalšie 3 balkóny pod nami...ututláme to moje zlaté ok? =)

Takže všetkým krásny nový ROCK...a plno pekných zážitkov a nech je to lepšie ako cez 2007-čku pretože je dokonca aj nový Peugeot 308 a to je teda parádne autíčko... =)

Pepé a jeho hviezdy z agátového prístavu

2007-12-09T06:44:00.000-08:00

Pepé je maličký smutný chlapec s dlhšími vlasmi skoro po nos a krásnymi modrými očami. Staré nohavice zašpinené od farieb a plášť plný štetcov stále na sebe má. Vždy za sebou ťahá vozík s farbami, trošku hrozna od vinárov z údolia a poľné kvety.

A prečo je smutný? Nemá rád noc...

"V noci je všade tma, iba jeden svetlý gombík na oblohe a to mesiac. Prečo je to tak?" pýtal sa Pepé sám seba. Jedného dňa keď zapadlo slnko a mesiac si pýtal miesto na nočnej oblohe si Pepé namiešal veľkú misku žltkastej žiarivej farby a pripravil si najlepší štetec. Hlboko v noci si sadol na nábrežie, vložil štetec do farby a maľoval celú noc na tmavé plátno oblohy. Na posledné voľné miesto namaľoval svoj vozík a s úsmevom hľadel na oblohu. Nakoniec vo vôni morského vánku zaspal unavený pod svojim dielom.

Ráno ho pošteklili lúče slnka a Pepé sa pozeral na oblohu. No tam sa na neho usmievalo len slnko a oblaky. Vybehli mu slzy do očí a začal plakať za svojimi hviezdami.

"Čo sa ti stalo? Prečo tu tak plačeš?" spýtal sa ho vinár, ktorý prechádzal okolo. Pepé mu hovoril o jeho hviezdach, o jeho diele a o všetkom čo maľoval v noci na oblohu. Vinár sa usmial a povedal mu aby si večer sadol na nábrežie a sledoval či sa mu ukážu a ak nie nech ich namaľuje znovu.

"Vyrábam víno chlapče, zasadím hrozno, starám sa oň a potom z neho vyrobím slasť, ktorá je síce krásna no tiež tu nebude stále. Keď sa víno vypije musím znovu pestovať hrozno aby bolo ďalšie."

Smutného chlapca ani vinárové slová nepotešili a povedal si, že už nikdy nebude maľovať hviezdy a nikdy nebude pozerať na smutnú nočnú oblohu. Tak to aj bolo. Od toho času Pepé nikdy nepozrel v noci na oblohu a tak nevedel ako skončili jeho ukradnuté hviezdy. Každá jedna sa ukáže v tom čase kedy bola namaľovaná. Ak neveríš tak si v noci pozri Pepého najväčšie dielo.

* dandelion under black rainbow *

2007-12-08T13:12:00.000-08:00

Please say that if you hadn´t have gone now

I wouldn´t have lost you another way

From wherever you are...come back

...vonku už cítiť príchod zimy a s ním niekedy aj melanchólie, ktorá pri pohľade z okna na svetielkujúce sídlisko prináša len smutné a vtieravé spomienky...
Nemyslím teraz nič priame, len to aké to bolo...aké by to byť mohlo...a aké si to neprajem. Nemyslím si že teraz vo mne toto predvianočné obdobie vyvoláva šťastné a spokojné pocity ako možno minulé roky. Teraz je to v niečom iné. Nikdy sa už neuvidím s istými ľuďmi...a už to jednoducho nie je také ako kedysi.
Kedysi keď som si myslela, že moji najlepší priatelia nimi vždy aj budú... že mi vždy budú len oporou a niekým kto v mojom srdci zaberá viac miesta ako by možno mal...
Moja naivita je pre mňa však neodmysliteľný spoločník, takže som sa zase len popálila...
Niekdy keď sa tak zamyslím- áno sú tu aj iné veci, iné dôležitejšie veci, nad ktorými by som si mala lámať hlavu, ale denno denne keď vidím pred očami práve tie osoby a v práve tých situáciách som sklamaná niekedy aj sama zo seba- lebo ako každý ani ja niesom dokonalá a to ako niektoré moje vzťahy klesli na bod mrazu nie je len ich vina.
Nech už len nasneží a mrazivé vločky sa pokúsia skryť moje myšlienky zimnou prikrývkou.

Domeček na Záhorí....

2007-12-01T03:18:00.000-08:00

Takže som sa rozhodla popísať trochu o tom, že sa budeme teda snajväčšou pravdepodobnosťou sťahovať na záhorie. Bolo to tak, že som raz došla z Jánov a rodičia sedeli nad časopisom realitiek a pozerali si domy.

"Nechcela by si sa sťahovať? Na Záhorie?"

No asi viete jak som reagovala...nechápala som z toľkej radosti čo sa mi nahrnula do srdca a hneď som súhlasila. Od septembra však prešlo veľa času a zatiaľ sme nenašli dom aký by vyhovoval celej našej rodine. Boli sme v Záhorskej Vsi, v Studienke, Vysokej pri Morave,v Lozorne a aj v Malých Levároch. Proste to aj dosť vyčerpávalo a už som niekedy prestávala veriť, že sa v dohľadnej dobe dostaneme na obhliadku nejakého dobrého domu, že by som ozaj povedala- tak toto je náš dom.Najradšej by som bola za tie Malé Leváre- proste Rudava, kone (vo Veľkých Levároch),konečne ticho, vlastná izba...ááá najlepšie, že hneď tam by som mala aj Šťjuwika (Kwašáka) a jeho brata a koniec koncov aj Karasa...takže by som bola v pluse, že som tam fakt neni sama na seba.A už si to viem predstaviť cez leto...stále kúpanie v Šutrovni,fotenie a všetko. Proste úplna zmena...to sa nedá ani opísať. Bola by som ako fakt rada keby to vyšlo. Lenže nájsť dobrý dom je ako nájsť ihlu v kope sena...a to myslím vážne.

Ale ten pocit že fakt vlastná izba a zariadenie len a len podľa mňa- fúúúha no parádka. Pestovala by som si bylinky a to by bolo úplne super. Proste čajíky z vlastnej výroby a tak. No naozaj sa teším na vôňu medovky a mäty v mojej izbe.

Potom Vás všetkých zvem na šálku čaju. =)

TRIP TO PRAHA

2007-11-20T10:45:00.000-08:00

GENTLEMAN
PRAHA 21.11.2007

Jeeeej ja sa už neviem ani dočkať...Parádka, zajtra ráno 5.41 už budeme s Lenkou sedieť v krásnom Pendolínku na ceste do Prague...Po prvé uvidíme krásne mesto, užijeme si ho naplno, dáme nejaky eine luxus obedík pri fantastickom českom pivku ( preferujem Plzeň) a večer skončíme v Lucerne na koncerte Gentlemana...On we go....***
Bože asi ani nebudem spať... =) Takže Lenka len aby vyšlo všetko tak ako si prajeme... Myslím, že to bude niečo na úrovni tripu do Brna s Yannykom (my best friend) takže toto ked bude s Lenkou to už len bude šhupka z banána...tešííím tešííím!

Child´s play...

2007-11-14T15:11:00.000-08:00

Idem sa na začiatok vyjadriť k jednej skladbe...v podstate by ste si ju mohli vypočuť na ich stránke, alebo by som vám ju celú ako MP3 poslala... (link- meine love z eMeSJé)
Tie pocity čo vo mne vyvoláva sú až neopisateľné, no budem sa snažiť najbližšie priblížiť moje citové rozpoloženie. Napríklad ten západ slnka na tej foto...cesta nikam, len more, letný do kosti prenikajúci horúci vánok a moje myšlienky. Sedím na konci móla a nohami sa dotýkam hladiny. Popri ruke mám blok a v ňom moje myšlienky...
Predstavujem si dotyky neznámeho na mojom krku a to ako sa mi hrá s vlasmi ma privedie do rozkoše, ktorá je podnetom k tomu aby som sa k nemu pritúlila a so zavretými očami skončila v jeho objatí...Silný stisk- bože tá istota a vzrušenie. To všetko tam je.
Je to ako orgazmus bez žiadneho sexuálneho náznaku. Vôňa čokolády...šum agátového lístia na jeseň, alebo vločky prvého snehu roztápajúce sa na tvojich lícach.
V jednoduchosti je krása...no slovo krása je na túto skladbu slabé. Niekomu nemusí pripomínať nič...ani to s ním len nepohne no to by bol pre mňa naozaj prázdny človek bez akéhokoľvek sna, túžby alebo cítenia...cítenia len pre isté veci. Pre mňa napríklad pre ten šum agátov...alebo chuti lipového čaju v chladný zimný večer. Ťažko sa to vyjadruje- vedela by som to možno len dotykmi na konci toho móla...veď možno tam niekedy skončíme spolu...obaja...TY a JA...

Pizza Mizza

2007-11-04T17:18:00.000-08:00

Sú 2 hodiny ráno a nejaké tie minútky po. Počúvam skladbu Hey there delilah, ktorá sa asi najviac hodí keďže si idem vylievať srdce o mojej praxi. Nevyšlo to podľa mojich očakávaní a tak som skončila v pizzerke v Dúbravke. Šla som tam s takých strachom, že by ste ani neverili. Hlavne som sa bála, že to tam nebudem zvládať. Napokon prvé dni zvykania neboli také zlé. Čašníci v pohode, učili ma, kuchári a pizzeri len nemé pohľady a sem tam úsmev typu "aha nová učnica"(to slovo nemááám tak rada). No ako som hovorila prvé dni boli trošku ťažké, zvykala som si na nový štýl života ako každú prax, ale v Dúbravke sa mi začínalo páčiť. Na každej smene som si našla obľúbeného človeka no naozaj tu nikomu nechcem robiť reklamu. =)

Takže prvá smena, ktorou som sa spoznala bola Helenkina. Čašníci boli fayn- síce na môj vkus málo výrečný, ale vysvetlila som si to tak, že som predsa len pre nich cudzí človek a hlavne len praxujúca socka, ktorá sa má za 6 týždňov niečo naučiť. Vždy keď som sa však zastavila pri výdajnom pulte nemohla som odtrhnúť oči od Maja- nášho pizzéra. Ako sorry, nech sa na mňa nikto nehnevá, ale keď ho hocijaká baba niekedy videla musela uznať- tak toto sa nevidí každý deň. Úsmev jak anjel a oči...bože oči mal jak malý kocúrik...taký čo vám ukradne srdce, pradie vám v lone a pomaly zaspáva...Bol to proste kus fakt chlapa na zožratie.

Ok...krotím sa. Druhá smena...trošku nabitejšia erotikou, ale aj prax treba okoreniť. =) síce nie ze fľašku Budwaru pri chladničkách- sorry Jarík. S nimi bola vždy kopa srandy. Dianka- čašníčka...no mala som pocit jak keby som s ňou robila niekoľko rokov a za ten krátky čas, ach yo baba na jednotku s *. Bol tam istú dobu aj čašník Pierro- milý chalan, ktorý mi povedal, že 17% váhy môjho tela je len tuk. =D ale sranda bola...chápeme sa...oni sa síce asi nikdy nedostanú k tomuto pochybnému blogu aj tak som rada, že si o nich niečo môžem napísať. Takže smena s pánom Peťom - Gogom stála za to. To proste sa nedá vrátiť ani nič...a prečo takto píšem akoby toho bol koniec? Preto lebo "akože z neviem akých dôvodov" a preradili do pizzy mizzy na Tobruckú. To je v meste kúsok od Šafka... =( fňuk...nevyjadrujem sa...nechcem nikoho uraziť, ale nedá sa to porovnať s Dúbravkou. Proste prístup ľudí....a to všetko, keď to mám porovnať Dúbravka je jeden super dokonalý kolektív ľudí, s ktorými sa dá pracovať...a mesto? 0 bodov...a preto som smutná, lebo som prišla o najlepšiu prax počas 4 rokov na tej otrasnej škole ZHA mikovíniho, ktorá nerobí nič iné ako len zarába na nás...ale to je už iná téma...

Na koniec asi len dodatok, že zajtra sa idem do školy pobiť o preradenie späť do Dúbravky a stále budem dúfať. No veď uvidím jak to dopadne...jak ma zase o*ebú....

5ržalka...

2007-10-26T14:18:00.000-07:00

Takže toto bol jeden pekný dník v skate-parku u nás v 5ržalke...drsnej a tvrdej, chápeš brácho? Ale dosť jokes... Zdvíhať predné koleso na BMX viem asi 4cm od asvaltu, ale aj to je úspech...Keby som vyrastala na dedine tak sa asi pochválim v tomto veku, že viem podojiť kravu...( to by som bola happy) naozaj...chovať tak sliepky, kozu, kravu...a keby tak aj býka, jáááj to by sa mi lúbilo. Áno áno Jimmy ja sem dzifča z dzedziny...

Jeanny de Bambou

...a budem rátať koľkí vojdu do tých dverí...

Byť krídlami...zrazenými...

happy family

White Blank Page

si

Ž & Ž = rozhodnutí

úprimnosť nado(všetko)

Záhorácky rozmarín....

moja dlaň v tej tvojej chladne...

Je to ako sen no nás už v ňom niet...

I'm glad I didn't die before I met you...

minca má bohužiaľ dve strany...

-návšteva-

Prvý Február

JULY...2009

new way to be myself...

The End

Gergaz Net Label - free music download

* Strom *

Because that girl didn´t feel the touch of heaven....

Telovýchovný pobyt na Poľane alebo posledný stredoškolský výlet...

Nedá sa ujsť

Třetí do hry vstoupil mezi nás

Kousky duše

Súboj s časom

Aj tak sa Ťa nevzdám

I love all the Donkeys...

Sen

The Venom Must Be !

Tak tieto šaty chcem! :D

Sviatky Prírody

GO VEG

Caring Consumer

Pamätňík Jarki Bulákovej alebo moje spomienky...

Aký sme?

Pre Sladký KoláŠ Pusa :D

FUCK...

Kůň bez jezdce je stále koněm, ale jezdec bez koně je jen člověkem

" Prax "

WEEDS

"Tiež mám rada jeseň..."

Rainy Season

* People of all nation them love the Rastaman vibrations *

Sex & etc..

* Uprising Reggae Fest *

Neapolitano a ja...

I have a dream...

Butterfly

až kým...

* * * Jány 21.7-26.7.2008 * * *

My deti zo stanice Zoo...

Hound Dog Party part 1

Pre Teba

Hound Dog Party

Škoda, že vrtuľníky nie sú nad nami každý deň...

...k vode...

Rudava Trip

...v pšeničnom poli...

Myšlienky pre nikoho...

The NeverEnding story...

KALBA in da eMeSJé

Príbeh...

Fauna a Flóra

Práskaren 2008

Búrka

Malé info o mojom malom živote

VYSOKÉ TATRY 29.3.-5.4.2008

TRIP Račkova dolina 29.3-5.4.2008

Black Birds

Dezolát

Pre Tatrancov...

Záverečné skúšky FOTO´S

Bratislava 2005

Pečieme s Jeanny =D

Dotyk

Na dobrú noc...

Vysoké Tatry

*ASHTRAY GIRL*

Le sorbe est pompon des rues

ASHTRAY GIRL